Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Význam jódu pre zdravie 

 
 

(21. 7. 2012; Televízna stanica TA 3; Rozhovor; 15.40; 15 min.; R)

Alfonz ŠURAN, moderátor: To, že máme na Slovensku kuchynskú soľ jodidovanú, považujeme za samozrejmosť. Väčšina z nás ani pravdepodobne nevie, prečo sa jód do soli vlastne pridáva a aký má jód význam pre ľudský organizmus. To nám už ale povie náš dnešný hosť Doc. MUDr. Ján PODOBA, CSc., vedúci kliniky endokrinológie viacerých ústavov, tak by som povedal, a síce Slovenskej zdravotníckej univerzity a Onkologického ústavu svätej Alžbety, ďalej člen výboru Slovenskej endokrinologickej spoločnosti, jeho dlhoročný podpredseda a reprezentant Slovenska v komisii Svetovej zdravotníckej organizácie pre problematiku ochorení z nedostatku jódu. Myslím si, že odborník na slovo vzatý. Dobrý deň."

Ján PODOBA, endokrinológ: Dobrý deň prajem. Ďakujem.

A. ŠURAN: Pán doktor, aký je vlastne význam jódu pre ľudské zdravie, prečo sa jód vlastne pridáva do soli?

J. PODOBA: Tak jód je stopový prvok, ktorého najdôležitejšou funkciou v ľudskom organizme je to, že je základným stavebným kameňom hormónov štítnej žľazy. A tieto hormóny sú extrémne dôležité pre normálnu funkciu všetkých tkanív a všetkých buniek ľudského organizmu, pretože regulujú úroveň metabolizmu. Zvyšujú bazálny metabolizmus, zvyšujú tvorbu energie a tepla pre rôzne telesné deje.

A. ŠURAN: To znamená, že keby sme nemali jód, tak nebudeme normálne fungovať?

J. PODOBA: V podstate áno, otázka je správna, ale čo je ešte dôležitejšie, nebudeme fungovať ako ľudia s druhou signálnou sústavou a s intelektom. Pretože jód a normálna funkcia štítnej žľazy počas vývoja sú extrémne dôležité pre normálny vývoj mozgu a kostry. Pre neuropsychický vývoj, pre intelekt človeka. Už od prvých chvíľ vnútromaternicového života až po celé detstvo. Akonáhle hormóny v štítnej žľaze chýbajú počas tohto vývoja dochádza k ireverzibilnému, opakujem, trvalému psychickému poškodeniu, ktorého stupeň môže byť rôzne vážny. Pri ťažkom jódovom deficite a zníženej funkcii štítnej žľazy vzniká kreténizmus, čo je najťažšia formu poruchy, najťažšia forma mentálnej retardácie.

A. ŠURAN: Ja vás teraz zastavím, to znamená, že keby dieťa nedostávalo jód, tak by to malo pre neho následky na celý život?

J. PODOBA: Áno.

A. ŠURAN: Znamená to, že by sa nevyvinulo normálne, nevedelo by myslieť, bolo by malé alebo čo by sa s ním stalo?

J. PODOBA: No nemožno povedať, že všetky deti, ale ako si povieme neskôr, tak áno, určité významné percento detí by dopadlo naozaj ako kreténi, to znamená celoživotné ireverzibilné postihnutie mozgu a oveľa viacej by bolo oligofrénnych, dokonca až pätnásť percent populácie.

A. ŠURAN: Akým spôsobom človek získava jód, odkiaľ ho máme?

J. PODOBA: Tak jód človek získava hlavne z potravín. Pitná voda je zdrojom veľmi zriedkavo. Treba si ale uvedomiť, že obsah jódu v potravinách závisí od toho, aký je obsah jódu v pôde. Za milióny rokov existencie našej Zeme vyplavili dažde takmer všetok jód do oceánov a morí. Takže základným zdrojom jódu na zemeguli sú oceány a moria a jód sa spätne do pôdy dostáva v atmosférických zrážkach. Čiže na jód sú najbohatšie tie pôdy v tých štátoch, ktoré sú pri mori a naopak tie štáty, ktoré sú vo vnútrozemí kontinentov majú jódu málo. To znamená, väčšina potravín, ktorá sa dopestuje na súši obsahuje veľmi málo jódu a na druhej strane najväčší obsah jódu majú potraviny z mora, to znamená mäso morských rýb a krabov.

A. ŠURAN: Aké dôsledky má to, ak máme v tej našej potrave nedostatok jódu. Ak by sme napríklad žili niekde vysoko v horách, boli by sme izolovaní od sveta a mali by sme k dispozícii len miestne potraviny, čo by sa stalo?

J. PODOBA: Mohlo by sa stať to, že, alebo poviem to takto, dôsledky nedostatku jódu sú nasledovné, musím to trošku podrobnejšie vysvetliť. Zase nie každý človek doplatí na nedostatok jódu, to si treba uvedomiť. Štítna žľaza má totiž adaptačné mechanizmy, ktorými dokáže kompenzovať mierny a stredne ťažký jódový deficit. Až ťažký jódový deficit sa potom prejaví rôznymi poruchami mentálneho vývoja a poruchami funkcie štítnej žľazy. Jedným zo základných mechanizmov, ktorým štítna žľaza kompenzuje jódový deficit, je jej zväčšenie, vzniká struma. Keďže v danej oblasti je celá populácia postihnutá jódovým nedostatkom, tak struma sa vyskytuje masovo. Ak je to nad desať percent, hovoríme o endemickej strume. Čiže väčšina populácie v takejto oblasti je postihnutá strumou, to znamená zväčšením štítnej žľazy a v prípade ťažkého jódového deficitu sa môže gravidným ženám narodiť dieťa s mentálnym postihnutím.

A. ŠURAN: Máme k dispozícii aj mapku, ktorá ukazuje Slovensko s určitými oblasťami. Skúste nám povedať, že čo vidíme. Sú tam rôzne čísla od desať do päťdesiat.

J. PODOBA: Prieskum endemickej strumy a nedostatku jódu na Slovensku sa uskutočnil v rokoch 1949 až 1953 a na tej mapke, ktorú sme videli, to bola mapa nie siločiar, ale bola to mala izočiarového výskytu strumy.

A. ŠURAN: A takto vyzerajú ľudia, ktorí sú postihnutí nedostatkom jódu, sú nižší a majú také zvláštne črty tváre.

J. PODOBA: Majú také zvláštne črty tváre, ktoré odrážajú ich intelektuálnu úroveň. Na Slovensku v 50. rokoch bola vlastne celá populácia endemickou strumou a v troch oblastiach, čo bola oblasť Žitného ostrova, severozápadné Slovensko - Orava a Kysuce a Slovenské Rudohorie až 85 percent žien bolo postihnutých strumou a tri percentá detí a rodili ako kreténi s trvalým doživotným najťažším postihnutím intelektu.

A. ŠURAN: To boli ale 50. roky, odvtedy sa urobili významné opatrenia. Čo sa urobilo, aby sa nedostatok jódu odstránil?

J. PODOBA: Takže, keďže sa zistilo, že príčinou tohto stavu je nedostatok jódu, od roku 1951 sa na Slovensku jodiduje kuchynská soľ jodidom draselným. Veľmi opatrne postupne pod stálym dozorom lekárov vedcov sa obsah jódu v soli zvyšoval. Od roku 1966 obsahovala kuchynská soľ na Slovensku 25 miligramov jodidu draselného na kilogram a od roku 2000 sa do soli pridáva stabilnejší jodičnam draselný, ktorý ešte zlepšil príjem jódu. Vďaka tomuto opatreniu vymizla na Slovensku endemická struma, stratil sa endemický kreténizmus, významne stúpol intelekt detí a teda IQ a vymizli aj iné dôležité ochorenia, ktoré súvisia s ochorením štítnej žľazy.

A. ŠURAN: Ja by som nikdy nepovedal, že jód má nejaký súvis s intelektom, zaujímavé. Aká je ale situácia v predchádzaní nedostatku jódu vo svete, ako sme na tom v porovnaní so svetom? Vravíte, že u nás je tento problém, zdá sa, vyriešený. Sme na tom ale oproti svetu lepšie alebo horšie?

J. PODOBA: Tak celosvetové štúdie ukázali, že voči svetu sme na tom veľmi dobre, pretože vo svete je stále jedna miliarda ľudí postihnutá jódovým deficitom. Vo svete žijú štyri milióny endemických kreténov a 40 miliónov oligofrenikov z dôvodu, že nemajú dostatočný príjem jódu. Preto Svetová zdravotnícka organizácia v 90. rokoch sa rozhodla, že musí na svete skoncovať s jódovým deficitom. Uskutočnili sa rôzne štúdie. Prosím diapozitív.

A. ŠURAN: Áno, máme ďalšie fotografie.

J. PODOBA: Uskutočnili sa rôzne štúdie, tá prvá bola v Európe, ktorá sa nazývala Štandardizované hodnotenie jódového deficitu u detí v Európe pod hlavičkou Svetovej zdravotníckej organizácie. Zúčastnilo sa tam dvanásť štátov, vrátane Slovenska.

A. ŠURAN: Tá tvár mi je povedomá, myslím, že ste to vy, však?

J. PODOBA: Áno, mal som to šťastie, že na základe mojich doterajších vedeckých publikovaných ma (...), ktorý bol hlavným predstaviteľom boja proti deficitu vo svete, pozval do európskeho tímu a neskôr som aj rozvíjal tieto epidemiologické štúdie v Ázii a v Južnej Amerike. Ale čo chcem povedať je to, že dokázalo sa, že Slovensko v rámci európskych krajín, ktoré sa tejto štúdie zúčastnili, má druhý najlepší príjem jódu v Európe. Štúdia sa neuskutočnila vo Švajčiarsku, vo Švédsku a vo Fínsku, kde sa vedelo, že sa dobre jóduje. Takže v rokoch 1994 až 1995 patrilo Slovensko medzi päť krajín v Európe s najlepším príjmom jódu a dokázalo sa, že naše deti majú najmenšie objemy štítnej žľazy. Malý objem štítnej žľazy znamená veľmi dobrý príjem jódu. A výsledky zo Slovenska, Holandska a Rakúska sa použili pre tvorbu normy európskeho objemu štítnej žľazy pre deti. Takže táto štúdia celosvetová priniesla Slovensku veľkú prestíž v tejto problematike preventívnej medicíny.

A. ŠURAN: A to vďaka tomu, že je jód v soli?

J. PODOBA: Presne tak.

A. ŠURAN: Vy síce tvrdíte, že na Slovensku máme dobrý príjem jódu, ale keď si dnes zapneme niektoré médiá, tak vidíme pomerne veľa varovných rozhovorov, článkov, reklám o tom, že jódu máme málo a mali by sme ho prijímať v nejakých potravinových doplnkoch. Je to podľa vás potrebné alebo je to niečo, čo je nadbytočné?

J. PODOBA: Tak áno, presne ako hovoríte, aj ja som toho svedkom. Dennodenne nám volajú pacienti, čo máme robiť, ako je to s tým jódom, na jednej strane nás informujete, že je to v poriadku, na druhej strane v televízii, v rozhlase počúvame niečo iné. Aj ja keď idem do práce za tých desať minút, čo si pustím rádio, minimálne dvakrát do týždňa za desať minút počujem, že aké sú dôležité jódové doplnky, teda potravinové doplnky, ktoré obsahujú jód. Treba povedať, že tie obchodné spoločnosti, ktoré propagujú tieto materiály, vedú túto kampaň veľmi agresívne, veľmi intenzívne a nie vždy sú podložené skutočnými medicínskymi údajmi. Treba povedať to, že napríklad na webových stránkach týchto spoločností nájdete informáciu, ak ste unavený, ak vám padajú vlasy, ak priberáte, máte poruchy menštruačného cyklu, celkom určite máte jódový nedostatok a berte tieto preparáty.

A. ŠURAN: Takéto problémy má väčšina ľudí.

J. PODOBA: Takéto problémy sú nešpecifické, má ich väčšina ľudí, pričom lekári na Slovensku a na celosvetovej úrovni jasne dokázali, že máme dostatok jódu. Ďalej sa hovorí o tom na webových stránkach, aj v televízii som to videl, že údajne jód a anorganický jód, ktorý je v kuchynskej soli, môže byť dokonca škodlivý. Takže tieto údaje šíria ľudia, ktorí nemajú medicínske vzdelanie. Sú to inžinieri, sú to biochemici, sú to potravinári, alebo ľudia vôbec, bez vysokoškolského vzdelania. Tieto údaje nie sú podložené vedeckými prácami. Tieto spoločnosti nikdy nevstúpili do spolupráce so Slovenskou endokrinologickou spoločnosťou, nikdy nepredniesli výsledky svojich prác na česko-slovenských endokrinologických kongresoch, pretože tieto práce ani neexistujú.

A. ŠURAN: Nemali by ste ich pozvať na taký kongres, aby obhájili tie svoje názory?

J. PODOBA: Toto môže byť výzva a budeme veľmi vďační, ak tam prídu. Pretože neexistujú, my sme predložili niekoľko celosvetových štúdií, ktoré dokazujú, ako to je skutočne. Ale tie tvrdenia, ktoré nachádzame v reklame, sme zatiaľ nenašli v žiadnom serióznom časopise.

A. ŠURAN: Mali by sme teraz zodpovedať niekoľko základných otázok, a to je v prvom rade organický jód alebo anorganický jód. Je nejaký rozdiel v tom, ako ho organizmus prijíma? Jednoducho to poviem, je lepší jód zo soli alebo z morských rýb?

J. PODOBA: Keby sme boli na Islande alebo v Grónsku, tak určite je lepší od morských rýb, pretože tam je ten organizmus, tie ľudské gény sú na to zvyknuté stáročia. Ja som lekár, som síce vedec – lekár, nie som biochemik, ja necítim sa byť kompetentný, aby som porovnával organický a anorganický jód. Ja musím povedať jednu vec, jódová profylaxia, čiže prevencia týchto vážnych ochorení, či už na Slovensku alebo kdekoľvek, bola zameraná na všetko obyvateľstvo, na všetko. Soľ je prakticky jediný produkt, ktorý konzumuje každý človek. Aj ten najbohatší, ktorý si potravinové doplnky za tých 50 eur kúpiť môže, aj ten najchudobnejší. Čiže jódová profylaxia bola zameraná na zdravie celej spoločnosti a nie na zdravie pár ľudí, ktorí si môžu dovoliť kúpiť drahé doplnky. To znamená, všade na svete sa používa ako nosič jódu, toho anorganického jódu, kuchynská soľ, je to vo všetkých krajinách sveta. Isteže vývoj ide dopredu a môže sa časom ukázať, že ten organický jód má svoj význam, ale z hľadiska profylaktického celospoločenského opatrenia je kuchynská soľ najdôležitejší nosič jódu pre ľudský organizmus.

A. ŠURAN: Ďalšia otázka, čo mi napadá v tejto súvislosti. Kedysi sa soľ vyrábala na Slovensku, bola pod kontrolou. Dnes už takýto dominantný výrobca, dokonca žiadny, na Slovensku nie je, všetko sa dováža zo zahraničia. Máme istotu, že aj tá soľ, ktorá sa dovezie bude jodidovaná tak, ako má byť?

J. PODOBA: To je veľmi správna otázka, som veľmi rád, že ju spomínate. Je veľmi smutné, že ministerstvo zdravotníctva a iné kompetentné inštitúcie dovolili, že sa skončila výroba soli na Slovensku. Tu nejde o výrobu soli, ale môže zaniknúť jedno veľmi dôležité profylaktické opatrenie, ktoré patrí medzi špičkové vo svete. Našťastie sa podarilo v roku 1966 jódovú profylaxiu uzákoniť, takže sem sa môže dovážať iba jodidovaná soľ a toto kontrolujú úrady verejného zdravotníctva. A ešte upozorňujem obyvateľstvo, keď si kupuje soľ, nech si skontroluje, či je jodidovaná, pretože význam jódu pre ľudský organizmus je nesmierny.

A. ŠURAN: Vy tu máte pripravené ešte nejaké fotografie, nejaké grafy. Poďme sa teda pozrieť, čo na nich uvidíme. Je tam tá jodúria v Európe u detí.

J. PODOBA: Áno, to S nie je Švédsko, to je Slovensko a vidíme, pokiaľ je odpad jódov v moči viac ako 10 mikrogramov na deciliter, tá populácia má dostatok jódu. Slovensko sa umiestnilo v tejto európskej štúdii na druhom mieste za Holandskom a za nami zostalo Francúzsko, Nemecko, Rakúsko a tak ďalej, ostatné krajiny. A tu vidíme tie krivky tam hore, 97 percent objemu štítnej žľazy od päť rokov do pätnásť rokov, aj tu 97 percent, tie krivky sa používajú ako horná hranica normálneho objemu štítnej žľazy a slovenské výsledky sa použili pre tvorbu európskej normy. Aspoň niečo v tom zdravotníctve bolo doteraz dobré.

A. ŠURAN: To je pravda, že o tomto sa málo hovorí. Je teda podľa vás príjem jódu na Slovensku aj do budúcnosti možné zabezpečiť tak, aby bol dostatočný? Nemusíme mať žiadnu obavu?

J. PODOBA: No obavy môžu vzniknúť vždy, ale je úlohou lekárov, úlohou úradu verejného zdravotníctva a kompetentných inštitúcií až na úrovni ministerstva zdravotníctva, aby sa toto dôležité profylaktické opatrenie naďalej udržalo.

A. ŠURAN: Čo ak niekto má obavu a kúpi si nejaký preparát a užije ho. Nemôže to byť nejakým spôsobom škodlivé, alebo to nemá žiadny zmysel?

J. PODOBA: Ako som spomenul, máme dostatočný príjem jódu, patríme medzi krajiny s najväčším príjmom jódu vo svete. Čiže je veľmi pravdepodobné, že keby niekto systematicky konzumoval ďalší jód naviac, môže prekročiť bezpečnú hranicu príjmu jódu a naozaj môže navodiť ochorenie. Nie je to potom prevencia chorôb štítnej žľazy, ale môže to, naopak, niečo vyvolať. Veľmi častou chorobou štítnej žľazy je chronický zápal štítnej žľazy, nadmerný príjem jódu urýchli vznik hypotyreózy, zníženej činnosti, čo potom znamená celoživotnú substitučnú hormonálnu liečbu. Čiže nadmerný príjem jódu môže aj škodiť, a preto treba postupovať naozaj veľmi opatrne.

A. ŠURAN: Tak dúfam, že sme týmito odpoveďami zodpovedali aspoň na tie základné otázky okolo jódu. Vďaka za návštevu v štúdiu.

J. PODOBA: Aj ja pekne ďakujem.

Publikované z monitoringu STORIN, s. r. o. (prepis vysielania)
(MB)

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR