Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Elixír mladosti je na svete 

 
 

Spoločné laboratórium Ústavu experimentálne botaniky AV ČR a Univerzity Palackého v Olomouci, ktorú vedie prof. Miroslav Strnad, vyvinulo látku Pyratine-6, spomaľujúcu starnutie kože a zlepšujúcu vzhľad pleti. Objav českých vedcov komerčne využíva firma Senetek z USA, ktorá na americký trh uviedla produktový rad kozmetických prípravkov s touto látkou.

Pyratine-6, komerčný prípravok s kozmetickými a farmaceutickými účinkami, je založený na účinnej látke vyvinutej v Laboratóriu rastových regulátorov v Olomouci, ktoré je spoločným pracoviskom Ústavu experimentálnej botaniky AV ČR a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Palackého. Pod vedením profesora Miroslava Strnada sa dlhodobo zaoberá základným výskumom rastlinných hormónov zo skupiny cytokiníny, ich analýzou a mechanizmami fyziologických a molekulárno-genetických účinkov. Svetovo uznávaným príspevkom tohto laboratória je rozšírenie radu v rastlinách prirodzene sa vyskytujúcich cytokinínov o aromatické cytokiníny topoliny a z nich odvodené deriváty na báze olomoucínu vrátane výskumu a využívania ich regulačných účinkov.

Olomoucín je látka, ktorú vedci okolo prof. Strnada objavili a nazvali podľa mesta Olomouc. Je odvodená od rastlinných hormónov. Olomoucín sa však od klasických cytokinínov líši tým, že nestimuluje bunkové delenie. Má totiž trochu pozmenenú štruktúru – na svojej molekule má o dva chvostíky viac, čo mu dáva celkom unikátnu vlastnosť, inhibuje (utlmuje) bunkové delenie pri nádorových bunkách. Z rastlinných hormonológov sa takto zrazu stali farmakológovia a ľudia, ktorí pracujú v oblasti onkológie.

Olomoucín bola prvá látka z celej generácie protinádorových látok. Je v katalógoch mnohých firiem a používa sa ako výskumná chemikália, ale nie je to látka, z ktorej by sa stalo liečivo. Tím okolo prof. Strnada vyvinul omnoho účinnejšie látky, ako sú bohemín a roskovitín. Roskovitín licencovali firme Cyclacel v Škótsku, kde na ňom začali robiť klinický výskum. Nedávno skončil fázu 2B, je to multicentrická štúdia, ktorá je v niekoľkých nemocniciach. Skúšky prebiehajú v Európe a v Spojených štátoch. Ešte chýba tretia, záverečná fáza klinického skúšania, pri ktorej dochádza k distribúcii do nemocníc. Mohlo by to byť tak o rok, dva.

Tieto látky sú výnimočné tým, že sú účinné pri množstve nádorov, napríklad leukémii, karcinómoch. Skúša sa aj pôsobenie pri málobunkovom karcinóme pľúc, ktorý sa veľmi ťažko lieči. Roskovitín je účinný na vírusovo indukované nádory hrtana alebo karcinóm krčka maternice.

Topolíny sú zasa isté látky, ktoré objavili na základe skúmania topoľov, a nazvali ich topolíny. Tie stimulovali bunkové delenie. Olomoucín spolu s bohemínom a roskovitínom sú syntetické látky odvodené z topolínov a mohli by účinkovať aj proti Alzheimerovej chorobe, psoriáze či reumatizmu.

Okrem spomínaných účinkov rastlinné hormóny sa dajú využiť aj v poľnohospodárstve i ako látky proti starnutiu.

Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, v tomto smere robia výskum na látkach, ktoré zasahujú do metabolizmu enzýmov. Lepšie ako postrek funguje vtedy, ak obsahuje nejaký cytokinínový inhibítor. Spôsobuje to zvýšenie výnosov.

Prof. Ing. Miroslav Strnad, CSc., pôvodom poľnohospodár, ktorý vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku (terajšiu Mendelovu univerzitu) v Brne, v súčasnosti vedie Laboratórium rastových regulátorov – pracovisko Ústavu experimentálnej botaniky AV ČR a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci, kde zároveň aj prednáša. Je autorom mnohých vedeckých prác, publikácií, kníh a niekoľkých českých a medzinárodných patentov. Podieľa sa na výskume látok zastavujúcich alebo spomaľujúcich rast zhubných nádorových buniek.

Prof. Strnad verí, že v priebehu dvoch rokov sa do nemocníc dostane liek proti rakovine.

Zdroj:
Himič, Dan: Ako alchymista: So svojím tímom objavil látku na omladzovanie. In: Život, 2010, č. 10, s. 30-33.
Akademický bulletin
Scienceworld.cz

Spracovala Ľubica Fordinálová

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR