Priemerná teplota vzduchu na Slovensku do roku 2030 vzrastie asi o 0,6 až 1,3 stupňa Celzia, pričom zvyšovanie teploty bude približne rovnaké v zime aj v lete. V rokoch 1901 až 2006 nárast teploty predstavoval asi 1,2 stupňa Celzia. Ako sa konštatuje v dlhodobej vízii rozvoja SR, väčší nárast teploty sa očakáva najmä pri väčšom globálnom vypúšťaní emisií CO2 a iných skleníkových plynov do ovzdušia, menší pri prijatí účinných opatrení.
Klimatológ Milan Lapin pre TASR objasnil, že v atmosfére je momentálne o 38 percent viac oxidu uhličitého ako bol prirodzený stav do roku 1750 a o 160 percent viac metánu. Teórie hovoria, že za rast podielu skleníkových plynov v ovzduší nezodpovedá iba priemysel či doprava, ale aj poľnohospodárstvo.
Profesor Lapin ďalej okrem iného uviedol, poľnohospodárstvo sa významnou mierou podieľa na produkcii metánu, čím prispieva k zosilneniu skleníkového efektu. Na zvyšovaní podielu metánu vo vzduchu sa podieľajú aj plyny prežúvavcov, ktorým vzniká metán v tráviacom trakte. Vysvetlil, že aj keby svet prestal vypúšťať do ovzdušia emisie CO2, jeho podiel v ovzduší by dosiahol prirodzený stav zhruba za 120 rokov, pri metáne by tento proces trval asi 12 rokov. Upozornil, že globálne otepľovanie by pokračovalo.
Na Slovensku pripadá na jedného obyvateľa sedem až osem ton emisií CO2. Svetový priemer predstavuje 6 ton na človeka a priemer EÚ sa pohybuje okolo 11 ton emisií na osobu.
Ako sa ďalej uvádza vo vízii, v prípade, že sa na Slovensku v zime oteplí o 1,3 stupňa Celzia, predpokladá sa, že sa zvýši aj počet dní, kedy sa teplota dostane nad bod mrazu. Výrazne by sa mal zvýšiť v lete aj počet dní s pocitom dusna, ako i horúcich epizód predovšetkým v nižších polohách. Zmeny nastanú aj v režime zrážok. "Očakáva sa, že viac zrážok bude v zime, predovšetkým na severe Slovenska," objasnil Lapin s tým, že v zime bude väčší podiel dažďa ako doteraz. Menšie alebo rovnaké zrážky predpovedá klimatológ počas letných mesiacov.
Oteplenie počas leta prinesie aj zvýšenie rizika lesných požiarov, silných búrok a tornád. Profesor Lapin zdôraznil, že výskyt tornád závisí predovšetkým od teploty vzduchu. Čím je teplota vyššia, tým sa zvyšuje aj riziko vzniku tornáda, spresnil. Konštatoval, že také podmienky pre vznik tornád ako napríklad v USA na Slovensku nikdy nebudú, ale upozornil, že s rastúcou teplotou bude aj ničivejší účinok tornád väčší.
Zdroj:
Sme.sk: Do roku 2030 vraj pribudnú aj tornáda
Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti
Fotozdroj:
Aktualne.sk
Poznámka:
Prof. RNDr. Milan Lapin, CSc. bude hosťom VEDY V CENTRE dňa 25.9.2008 o 17.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A Bratislava.
(Bližšie informácie a rozhovor budú zverejnené vo Vedeckom kaleidoskope v týchto dňoch.)
Publikovala: Marta Bartošovičová