Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Prof. MUDr. Daniela Kotulová, PhD. 

 
Prof. MUDr. Daniela Kotulová, PhD. 

10 otázok úspešnej slovenskej vedkyni

Prof. MUDr. Daniela Kotulová, PhD. (73), špecializácia: klinická mikrobiológia, lekárska virológia a lekárska parazitológia. Po absolvovaní Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave dva roky pracovala na Katedre biológie. Po úspešnom   konkurze sa stala internou ašpirantkou Katedry mikrobiológie a imunológie LF UK, kde zostala pracovať, spočiatku ako odborná asistentka, neskôr docentka a profesorka. Po rozdelení Mikrobiologického a imunologického ústavu bola poverená vedením Mikrobiologického ústavu, 8 rokov zastávala post prednostky a rok bola členkou Mikrobiologického ústavu LF UK a FN (do r. 2011). Liečebno-preventívnu činnosť vykonávala nepretržite pre pacientov FN – UNB Bratislava, Staré mesto, do roku 2011.

Okrem výskumu pôsobila ako vysokoškolská učiteľka mikrobiológie a imunológie. Bola spoluautorkou dvoch vydaní učebnice Infektológie prof. Bálinta a spol., vydania učebnice Interná medicína prof. Ďuriša a spol., viacerých skrípt na praktické cvičenia z mikrobiológie v slovenskom a anglickom jazyku. Viedla doktorandov i diplomantov. Výsledky grantových úloh, ktoré riešila, boli publikované vo viac ako 100 publikáciách a prednášané na domácich i zahraničných podujatiach. 

Bola prezidentkou Slovenskej spoločnosti klinickej mikrobiológie SLS, 1997–2006, zástupcom SSKM v European Society for Clinical Microbiology and Infectious Diseases a členkou (ESCMID, 1999 – 2006), členkou American Society for Microbiology (ASM, 1993 – 2005). Získala ocenenia: Morrison Rogosa Award American Society of Microbiology (1998); čestné členstvo Společnosti epidemiologické a mikrobiologické ČLS (2007); čestné členstvo Slovenskej lekárskej spoločnosti – Slovenskej spoločnosti klinickej mikrobiológie (2007) a Zlatú medailu UK (2009).        

Čo Vás podnietilo k štúdiu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave?

Až v maturitnom ročníku som začala rozmýšľať o výbere vysokoškolského štúdia a následne aj o povolaní, ktoré by som vedela vykonávať so záujmom a dobre a zároveň som musela aj zvažovať, či sa ako „kádrovo závadná osoba“ na nejaké vôbec dostanem. Maturovali sme 17-roční a rozhodovanie nebolo ľahké. Vedela som, že pre technické smery nemám nadanie. Filozofia ma nelákala a na právo by som iste nebola prijatá, lebo otec bol právnik. Postupne som dospela k presvedčeniu, že štúdium medicíny – štúdium o ľudskom organizme v zdraví a v chorobe – je veľmi zaujímavé, neustále obohacované o nové poznatky, praktické skúsenosti, diagnostické a liečebné postupy. Ak úspešne skončím, stanem sa súčasťou tímu, ktorý pomáha ľuďom v chorobe a podieľa sa na ich liečbe. Tak som sa prihlásila na prijímacie skúšky a začala som študovať. Po prvom ročníku si ma vtedajší dekan nechal zavolať a pýtal sa ma, ako som sa ako taký „káder“ vôbec mohla na medicínu dostať. Keď som od neho odchádzala, myslela som si, že je koniec môjmu štúdiu. Ale predsa sa našli dobrí ľudia, ktorým vďačím, že som mohla študovať ďalej a v roku 1962 som promovala.

Ste prvou profesorkou mikrobiológie na Slovensku a donedávna ste boli prednostkou Mikrobiologického ústavu Univerzity Komenského v Bratislave. Mohli by ste nám priblížiť svoju špecializáciu a čím Vás zaujala?

Ako prvá žena, ktorá habilitovala na ústavoch Lekárskej fakulty som sa stala neskôr prvou profesorkou mikrobiológie na Slovensku. Vlastne som profesorkou Masarykovej univerzity v Brne a môj dekrét podpísal prezident Českej republiky Václav Havel.

O odbore „ mikrobiológia“ som uvažovala v 5. až 6. ročníku. Považovala som za veľmi zaujímavé študovať prečo, akými mechanizmami môžu mikroorganizmy spôsobovať choroby u ľudí, ako sa prenášajú, ako je možné diagnostikovať a liečiť. Na druhej strane sú pacienti mimoriadne náchylní na infekcie a bolo by pre nich dobré vedieť prečo a zistiť možnosti stimulácie ich obranyschopnosti . Miesto v tomto odbore som však nedostala ani na LF UK ani v zdravotníckom  pracovisku a tak som začínala v Ústave biológie.

Po dvoch rokoch som sa prihlásila na konkurz na internú ašpirantúru na Katedru mikrobiológie a imunológie LF UK. Téma sa mi veľmi páčila: Makrofágy a ich účasť v obranyschopnosti organizmu. Prišla som na pracovisko, kde sa už študoval vzťah medzi fagocytmi a mikroorganizmami. Pracovala som s metodikami, ktoré sa v tom čase používali. Vedúci katedry prof. MUDr. Ján Štefanovič, DrSc., mal dobré vzťahy s prof. MUDr. Jaroslavom Šterzlom, DrSc., a celým Mikrobiologickým ústavom ČSAV a ja som sa mala možnosť aj od pražských kolegov veľa naučiť.  Absolvovala som aj Letnú školu imunológie v Londýne, zameranú na metodiky v antiinfekčnej imunológii. A tak som mohla ašpirantúru úspešne ukončiť a zostala som pracovať na katedre.

 O niekoľko rokov neskôr som mnohé experimenty robila počas štipendijného pobytu na Statens Seruminstitut v Kodani v laboratóriu  Dr. Joan Rhodes, ktorá sa zaoberala tiež makrofágmi a  a dendritickými bunkami. Počas ďalších rokov som tam chodievala na kongresy a prezentovala už vlastné výsledky, ktoré som publikovala a spracovala do habilitačnej práce. Zaoberala som sa aj možnosťou ovplyvnenia fagocytárnej a mikrobicídnej aktivity makrofágov v podmienkach in vitro v zmysle stimulácie a aj inhibície. V rámci výskumu som bola zapojená do troch úloh Štátneho plánu výskumu v tejto oblasti a ďalších troch rezortného plánu výskumu pre Ministerstvo zdravotníctva  ČSSR ako spoluriešiteľka.

 Daniela Kotulová ako prednstka so svojim kolektívom
Daniela Kotulová ako prednostka Mikrobiologického ústavu LF UK so svojim kolektívom

Okrem výskumu som pôsobila ako vysokoškolský učiteľ mikrobiológie a imunológie. Mala som rada túto prácu a vždy som sa snažila aktualizovať poznatky vo výučbe aspoň po teoretickej stránke. Praktické diagnostické postupy často nebolo možné u nás realizovať,  ale študent musí vedieť čo je možné pre pacienta urobiť, pretože ho pripravujeme aj na budúcnosť. V úväzku som robila aj v diagnostickom laboratóriu pre pracoviská Fakultnej nemocnice, a to hlavne v diagnostike bakteriálnych ochorení a v príprave autovakcín pre pacientov s chronickými a recidivujúcimi chorobami. Som lekárka a práve skĺbenie výskumu, diagnostiky a výučby medikov bolo pre mňa po celý život príťažlivé na mojej práci.

Prišiel revolučný rok 1989 a na LF UK sa tiež udiali mnohé zmeny. Naše pracovisko dostalo svoje pôvodné meno „ Mikrobiologický ústav“ a imunológovia si našli svoju cestu na novom pracovisku. Ja som sa stala prednostom Mikrobiologického ústavu a musela som mu dať nové nasmerovanie vo výučbe, vo výskume a modernizovať diagnostiku. Vo výskume sme sa  začali zaoberať biofilmami, ktoré sa vytvárajú na povrchoch hlavne cudzích telies v organizme (náhrady kĺbov, chlopní, kardiostimulátory) a  sú rezistentné na antiinfekčnú terapiu. Riešili sme granty s touto tematikou, publikovali výsledky v oblasti „in vitro“ vplyvu antibiotík a iných faktorov na tvorbu biofilmu  in vitro na plastových povrchoch a možnosti inhibície jeho tvorby a eradikácie, ale vždy v súvislosti s medicínskou praxou. Študovali sme hlavne kmene Staphylococcus aureus, koaguláza negatívne stafylokoky, Enterococcus faecalis a aj Pseudomonas aeruginosa a tvorbu biofilmov a rôznych faktorov virulencie v rôznych podmienkach „in vitro“.  Iste naše metodiky sú adekvátne možnostiam  na Lekárskej fakulte UK a nemôžeme sa porovnávať s veľkými pracoviskami v USA, ale zapojili sme sa do aktuálneho smeru výskumu vo svete.

Okrem LF UK som pôsobila aj na  ILF (teraz SZU) ako vedúca Katedry klinickej mikrobiológie a mala som na starosti niekoľko rokov ďalšie vzdelávanie mikrobiológov na Slovensku. Spoznala som ich osobne, ich pracoviská a mala som možnosť prediskutovať mnohé problémy a pomôcť pri získavaní kvalifikácie pre prácu v zdravotníctve.

Neskôr na podnet vtedajšieho prodekana prof. MUDr. Z. Mikeša, DrSc., som pripravila prehľad mojej publikačnej, vedecko-výskumnej, pedagogickej i liečebno-preventívnej činnosti a po celkovom vyhodnotení mojej práce naša LF UK požiadala Lekársku fakultu Masarykovej Univerzity o moje inauguračné konanie, ktoré sa úspešne ukončilo. Keď som dostávala v pražskom Karolíne do ruky dekrét „Profesor mikrobiológie“ som si uvedomila, aké je šťastie robiť v živote to, čo človeka baví, má rád. Ja som túto možnosť od života dostala.

Ktoré dosiahnuté výsledky považujete za svoj najväčší úspech a čomu sa venujete v súčasnosti?

 Daniela Kotulová   
Prof. Daniela Kotulová prevzala z rúk veľvyslanca Izraela na Slovensku Z. Bokera vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi, ktoré jej otcovi vyslancovi Jánovi Spišiakovi in memoriam udelila izraelská vláda.
Z dosiahnutých výsledkov považujem za úspešné tie, ktoré sú uvedené v súbore prác, zaoberajúcich sa zmenou enzymatickej aktivity makrofágov po ich kontakte s rôznymi mikroorganizmami, ako aj práce, v ktorých sa s kolegami zaoberáme možnosťami aktivácie  fagocytárnej, mikrobicídnej aktivity makrofágov a ich účasťou v antiinfekčnej imunite. Sú využiteľné aj v medicínskej praxi. V ostatných rokoch považujem za najcennejšie výsledky prác, zaoberajúcich sa vytváraním a vyzrievaním biofilmov baktérií na povrchu plastov v rôznych časových intervaloch a interakciou s niektorými bakteriostaticky a baktericídne pôsobiacimi antibiotikami, ktoré sa môžu v liečbe používať. Mnohé poznatky som získala pre svoju prácu ako členka Study Group v ESCMIDe pre biofilmy, ktorú vedie prof. Niels Hoiby z Kodane a výsledky som v ostatných rokoch mohla prezentovať aj na kongresoch tejto organizácie.


V súčasnom období už nie som v aktívnej službe pre LF UK ani pre UNB Staré Mesto. Dokončila som dve publikácie v spolupráci s kolegami. Zostávam členkou dvoch redakčných rád časopisov v Českej republike a som členkou pre obhajoby doktorandských prác z mikrobiológie na Lekárskej fakulte Palackého univerzity v Olomouci. Píšem históriu Slovenskej spoločnosti klinickej mikrobiológie SLS, ktorú som viedla počas dvoch funkčných období. S vďakou spomínam na všetkých, ktorí mi pomáhali realizovať sa v mikrobiológii a sú spoluautormi v mojich publikáciách.

Čo si ceníte na skúsenostiach zo zahraničia?

Na zahraničných pobytoch si cením to, že mi pomohli rýchlo získať znalosti z problematiky, čo dlhé roky bolo možné len ojedinele. Mala som možnosť spolupracovať s niekoľkými kolegami, ktorí mi roky pomáhali s literatúrou, metodikami i potrebnými materiálmi, ktoré do roku 1989 boli pre mňa nedostupné. Neskôr, keď sme sa stretávali na kongresoch, cenila som si otvorenosť, ochotu povedať mi o svojej práci, vďaka čomu som mohla s kolegyňami začať aj svoj výskum v oblasti biofilmov, čo sme začali u nás ako prvé pracovisko na Slovensku.

Aké vlastnosti a schopnosti Vám dopomohli k vybudovaniu kariéry?

Ja som nikdy nežila, nepracovala tak, že si budujem kariéru. Toto slovo nemám rada, nie som karierista. Mám rada svoju prácu a robila som ju s láskou a nadšením univerzitného pracovníka. Vedela som si rozdeliť čas medzi rodinu, prácu. Môj manžel mal porozumenie pre moju mikrobiológiu. Vedeli sme si čas zadeliť tak, aby sme obaja nerobili naraz veľmi náročné odborné práce, ale obaja vo svojom odbore mohli pracovať ako vzdelaní lekári, učiť a robiť výskum, čo nás oboch veľmi zaujímalo.  Bola som zdravá a schopná študovať po nociach, a zorganizovať si experimentálnu prácu tak, aby som s laborantkami využila čo najlepšie čas, ktorý som mala na to vyhradený. Iste ma v tom ovplyvnil môj otec, podľa ktorého pracovať na univerzitnom pracovisku je česť, a to si treba zaslúžiť svojou prácou. To už teraz neplatí, prvoradé sú peniaze, a preto je vysoké školstvo tam kde je. A to aj na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, kde je ťažké pre prácu učiteľa, výskumného pracovníka a lekára získať za naše platy mladého človeka. A vlastne i tak tí najlepší Slováci študujú na českých fakultách a domov sa zriedkavo vracajú.

Čím je pre Vás vedecká práca príťažlivá?

Vo vede štúdium určitého problému sa pre mňa nikdy neukončilo, stále prichádzali nové otázky, vyplývajúce z vlastných výsledkov a štúdia literatúry. To ma nútilo ísť ďalej, pozrieť sa na vlastné výsledky z iného pohľadu, požiadať kolegov o ich názor a niekedy aj prepracovať svoj výskumný plán. V ostatných 20-tich rokoch asi najviac bola pre mňa príťažlivá práca s biofilmami. Kmene sme mali od našich pacientov, u ktorých sa objavili ochorenia z prítomnosti cudzieho telesa, ktorí sa podrobili život či zdravie zachraňujúcej operácii (náhrada chlopne, bedrového kĺbu, kolenného kĺbu, implantácia kardiostimulátora). A zrazu došlo k infekcii, ktorej sa nebolo možné väčšinou zbaviť. Prečo? Je to iste otázka, ktorú riešia veľké tímy v zahraničí, ale svojím malým dielom sme prispeli aj my k riešeniu tejto v zdravotníctve závažnej  problematiky.

Daniela Kotulová - prvá zľava

Ako by sa dal, podľa Vás, zvýšiť záujem mladých ľudí, a najmä žien, o vedu a výskum?

Môžem sa vyjadriť iba k možnosti ako zvýšiť záujem lekárov a zubných lekárov o výskum, keďže mi to zameranie je blízke. Myslím, že by sa mali seriózne pripravovať diplomové práce s vlastnými výsledkami a nepodávať k obhajobe súborné referáty. Na to však treba aj finančné krytie pre pracoviská. Treba podporovať ŠVOČ, čo je často u nás osobná iniciatíva niektorých nadšených učiteľov a ich mená ako školiteľov sa každoročne opakujú na našich konferenciách. Ak LF UK bude mať prehľad o svojich výborných diplomantoch a ŠVOČ študentoch, ponúknuť im miesto po promócii, samozrejme adekvátne platené. Iste takéto aktivity môžu mať aj iné pracoviská,  napr. v rámci  SAV a získať tak lekárov aj pre základný výskum alebo národné referenčné centrá. Ja som veľmi bojovala za miesto u nás pre moju diplomantku, ktorá dostala aj cenu rektora, ale miesto vtedy nebolo. Ani na dočasne neobsadené z iného pracoviska ju nebolo možné  vraj prijať. A o dva roky to bolo neaktuálne a v nasledovných  rokoch mi bolo vyčítané, že nevychovávam dosť mladých kolegov.  Každý rok sa však taký vhodný študent nenájde. Asi najhoršia je situácia u študentov zubného lekárstva. Po absolvovaní štúdia na LF UK si môžu otvoriť svoju ambulanciu alebo pracovať u kolegu, nemajú špecializačné skúšky, tak čo. A navyše, kto ich má motivovať pre výskum v rámci internej ašpirantúry? A za externú by navyše museli aj hradiť LF UK určitú čiastku.

O výskume v medicíne treba hovoriť na cvičeniach, stážach a dobrý učiteľ môže odhadnúť, či študent má záujem aj o vedeckú prácu a motivovať ho. V každom ročníku sa nájdu talentovaní, pracovití. Mnohé mená si pamätám aj ja, ale, bohužiaľ, ak sa dostanú na dlhodobejšie zahraničné stáže, kde majú všetko potrebné k dispozícii, ak tam  zistia, že je to šikovný človek, vracia sa k nám iba občas ako prednášajúci. A čo sa týka žien, najmä ak chcú robiť vedeckú prácu, ale aj prácu lekárky a mať aj rodinu, musia mať istotu, že sa o deti môže niekto dobre postarať, keď sú v práci, na školeniach, konferenciách. A najmä, ak aj manžel má odborne aj časovo náročnú prácu. Len aj na to treba dostatočné financie pre rodinu. Ale môžem povedať, že záujem zo strany žien je, tie sa väčšinou nevzdávajú, ak už vedecky pracovať začali.

Ako vnímate postavenie žien vo vede? Je potrebné viesť diskusiu na túto tému?

Postavenie žien vo vede zase môžem posúdiť len vo svojej oblasti. Na konferenciách European  Society  for Clinical Microbiology and Infectious diseases vidím čoraz viac žien, a to z mnohých krajín Afriky, Ázie, Južnej Ameriky. Hlavne mladých do 35 rokov táto naša spoločnosť aj finančne podporuje a ja s potešením pozorujem, že za 20 rokov, čo sa na týchto kongresoch zúčastňujem, pomaly sa vyrovnáva pomer žien a mužov. Ja sama som ale dostala práve ako žena, pracujúca v mikrobiológii vyznamenanie Morrison Rogosa Award v roku 1998 , ktoré udeľuje American Society for Microbiology.  Je určené ako uznanie  práve ženám za prácu v mikrobiológii vo svojej materskej krajine.

Čo by, podľa Vás, uľahčilo harmonizovať vedeckú prácu a povinnosti ženy – matky v starostlivosti o rodinu? Ako sa Vám podarilo skĺbiť tieto dve úlohy?

Harmonizovať vedeckú prácu a povinnosti ženy – matky v starostlivosti o rodinu by pomohlo adekvátne finančné zabezpečenie rodiny. V medicíne sa to týka aj lekárok v praxi so službami. Iba tak je možné dovoliť si zaplatiť spoľahlivú opateru pre svoje deti. To ale nie je, ani dlho nebude možné. A tak bez porozumenia zo strany manžela, blízkych v rodine, harmonizovať svoju rodinu a prácu je skoro nemožné. Mne tiež pomáhali najbližší. Veď ako inak by som mohla ísť na štipendijný pobyt, na kongresy, semináre, mať diagnostické služby cez víkendy a robiť časovo náročné publikácie. A som všetkým za to vďačná, len už nemám to komu, bohužiaľ, ako vrátiť. O jedného syna sme prišli v 20. roku života pre nepozornosť vodičky a druhý je lekár – infektológ, ale v USA.

Ako relaxujete?

Relaxujeme s manželom tak, ako sme relaxovali ešte aj ako rodina. Radi sme v prírode, opekáme vonku, bicyklujeme sa, plávame, chodíme nordic walking, lyžujeme a až do roku 2000 sme na dovolenkách po Európe chodili aj so stanom. Radi čítame. Sledujem stále nové poznatky vo výskume v mikrobiológii, odoberám 4 zahraničné časopisy, aby som ako oponent bola informovaná o nových poznatkoch v našom odbore.

Pani profesorka, ďakujem Vám za rozhovor.

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

Foto: Archív prof. MUDr. Daniely Kotulovej, PhD.                                               

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR