Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Ing. Alexandra Zahradníková, CSc. 

 
Ing. Alexandra Zahradníková, CSc. 

10 otázok úspešnej slovenskej vedkyni

Ing. Alexandra Zahradníková, CSc. (55) je vedúcou Laboratória molekulárnej biofyziky v Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky Slovenskej akadémie vied. Počas svojej kariéry doposiaľ publikovala niekoľko desiatok vedeckých článkov v popredných svetových časopisoch, na ktoré získala okolo 500 ohlasov, získala 4 zahraničné granty a participuje na ďalších dvoch. Vychovala štyroch doktorandov, ktorí sa teraz veľmi dobre uplatňujú v praxi. Je držiteľkou niekoľkých prestížnych ocenení, ako napr. Fulbright Scholar, Howard Hughes Medical Institute international Research Scholar. Spolupracuje s viacerými zahraničnými pracoviskami v USA a Európe. Niekoľko rokov svojho života strávila na pracoviskách v USA počas svojich asi desiatich stáží ako postdoktorandka, Fulbright Scholar alebo hosťujúca vedecká pracovníčka. Jej výskumným záujmom je predovšetkým funkcia srdcových svalových buniek, zvlášť molekulárny mechanizmus vápnikovej signalizácie vo vnútri buniek. Je vydatá, ma dve deti a jedno vnúča.

Aká bola Vaša cesta k vede? 
Od detstva som túžila byť „vedcom“, len mi spočiatku nebolo jasné, ktorú oblasť poznania si mám zvoliť.  Váhala som medzi fyzikou a chémiou, preto som sa venovala obom. Biofyzikou som sa začala zaoberať až na popud môjho vtedajšieho šéfa – akademika Zachara, ktorý ma prichýlil v Centre fyziologických vied, keď som si nemohla ako anorganická chemička nájsť zamestnanie po skončení ašpirantúry. Biofyzika ma hneď chytila za srdce aj preto, že som začala pracovať s manželom, ktorý v tejto oblasti už dlhšie pôsobil na veľmi atraktívnej téme. K svojej „životnej“ téme – vápnikovej signalizácii pri kontrakcii srdcových svalových buniek – som sa dostala v polovici osemdesiatych rokov, keď sa nám podarilo zaviesť dve moderné metodiky: izoláciu živých srdcových buniek a techniku s cudzím menom „patch clamp“ na meranie ich elektrickej aktivity. Metodický repertoár sme neskôr rozšírili o techniku umelých bunkových membrán, ku ktorej som sa dostala počas 18-mesačného pobytu v USA. Kritický bol návrat domov. Začiatkom deväťdesiatych rokov bolo financovanie vedy tvrdo minimalizované. Zvažovali sme emigráciu z vedy aj z domoviny. Rozhodli sme sa hop alebo trop. Buď uspejeme, alebo odídeme. „Vďaka“ nedostatku financií na experimenty sme sa z núdze rozhodli rozvíjať matematické modelovanie. Pracovala som na osobnom počítači, ktorý sme si domov priniesli z USA. Ukázalo sa, že kombináciou lacných experimentov a teórie sme schopní dosiahnuť významný pokrok aj pri minimálnych nákladoch, ak zapojíme originálne myslenie. Dosiahnuté výsledky nám umožnili získať niekoľko zahraničných grantov. Namiesto naplnenia vlastnej peňaženky sme pridelené finančné prostriedky využili na zakúpenie najmodernejšieho konfokálneho mikroskopu. Táto veľká investícia náš vedecký tím živí dodnes. 

 Zahradníkovi  

Na fotografii sprava je Dr. Ivan Zahradník (vzadu), Dr. Yuri Osipchuk a Ing. Alexandra Zahradníková, ktorá v tejto súvislosti uviedla: „Fotografia je z roku 1985, keď Dr. Osipchuk (vtedy samostatný vedecký pracovník na Biofyzikálnom ústave Ukrajinskej AV v Kyjeve) bol u nás na 3-mesačnom pobyte, aby nám pomohol so zavedením online zberu dát pri experimentoch.

Doktor Osipchuk je teraz jedným z hlavných vývojárov vo firme Molecular Devices ("Chief Systems Scientist at Molecular Devices Corp."), predtým Axon Instruments (túto firmu kúpila firma Molecular Devices) v tzv. Bay Area pri San Franciscu (Union City).

Kovová vec, v ktorej sa nachádzame, sa volá Faradayova klietka (na odstránenie elektrického rušenia z vonkajšieho prostredia pre techniku "patch clamp"). Doktor Osipchuk sedí pri počítači Didaktik Alfa, ktorý sme používali ako inteligentný terminál k sálovému počítaču.“


 
Mohli by ste bližšie špecifikovať Vašu výskumnú prácu?
Moderná veda má mnoho podôb. Mňa nesmierne zaujíma, ako sa uplatňujú zákonitosti fyziky a chémie v živej bunke. Predmetom záujmu mnohých vedcov sú srdcové bunky nielen preto, že majú citovo blízky vzťah k podstate života, ale aj z praktických dôvodov; výskum srdca má totiž širokú podporu verejnosti a politikov. Pochopiť ich funkciu je možné len zdola, od elementárnych procesov, ktoré v nich prebiehajú. Moja práca vo všeobecnosti sa zakladá na tom, že hľadám spôsob, ako objektívne opísať kľúčový molekulový mechanizmus, ktorým sa prepája elektrický vzruchový signál na mechanickú prácu, kontrakciu svalovej bunky. Jeho jadrom je vápniková signalizácia. Pri elektrickom podráždení bunky sa na submikroskopických prepojeniach pod jej povrchom zvýši koncentrácia iónov vápnika, ktoré riadia kaskádu molekulových procesov, na konci ktorých je skrátenie bunky potrebnou silou a rýchlosťou – kontrakcia. V zdravom srdci je kontrakcia presne taká, akú potrebuje organizmus –  ani menšia, ani väčšia. Dnes chceme vedieť, ako sa to deje, aby sme vedeli povedať lekárom a farmakológom, kadiaľ viesť vývoj liečiv a techník pre choré srdcia, ktoré v tomto smere zlyhávajú. Vápniková signalizácia je veľmi rýchly proces; prebieha v objeme zlomkov mikrónov počas stotiny sekundy, aby srdce stíhalo udrieť aj trikrát za sekundu, ak je to potrebné. Aby sme mohli vápnikovú signalizáciu charakterizovať, musíme používať multidisciplinárny prístup, pracovať na hrane fyzikálnych možností. Tam, kde aj najcitlivejšie prístroje už nestačia, za ich schopnosťou vidieť do bunky. Potrebujeme teóriu, ktorá nám pomáha porozumieť tomu, čo prístroje vidia zahmlené a s veľkou chybou, podobne ako teória pomáha fyzikom pochopiť osud vesmíru na základe obrazov, ktoré vidia nedokonalými ďalekohľadmi.

 Ing. Zahradniková na pracovisku  
na pracovisku  s doktorandom Mgr. Radoslavom Janíčkom

Ktorý dosiahnutý výsledok považujete za svoj najväčší úspech?
Ústrednou líniou môjho výskumu je nájsť základné princípy regulácie proteínu s názvom RyR2, ktorými sa v organizme dosahuje stabilita a účinnosť vápnikovej signalizácie v srdcových bunkách. V rozmedzí posledných 15 rokov sme postupne získali viacero prelomových výsledkov.  Dokázali sme rozlúštiť, dešifrovať záznamy aktivity jednotlivých molekúl RyR2, z ktorých sme predpovedali, ako je tento zložitý proteín riadený vápnikom a horčíkom, ako zabezpečuje potreby svalovej bunky. V týchto dňoch dokončujeme štúdie, ktoré umožnia dešifrovať jeho zlyhávanie, ak je geneticky poškodený, alebo ak sa zmení vnútrobunkové prostredie v dôsledku choroby.

Vašimi blízkymi spolupracovníkmi sú manžel RNDr. Ivan Zahradník, CSc., podpredseda SAV, i dcéra RNDr. Alexandra Zahradníková, jr. Máte podelené úlohy vo výskume? Ako sa Vám s nimi spolupracuje?
Vzhľadom na rozdiely v našej povahe aj veku máme do určitej miery rozdelené úlohy: ja a manžel trávime veľa času koncepčnými analýzami, ale aj vedecko-organizačnými a v poslednom čase čoraz viac aj administratívnymi činnosťami, dcéra trávi veľa času pri experimente a vyhodnocovaní meraní. My s manželom sme chemici, dcéra je biológ – to dáva iný pohľad na veci. Ja a dcéra myslíme viac analyticky, manžel synteticky. Celkovo sa veľmi dobre dopĺňame.  Ale rodinná spolupráca nie je cieľom a ani nestačí. Hlavný je celý tím, pretože naša problematika potrebuje špecialistov na rôzne disciplíny. S nami robia morfológovia, elektroinžinieri, informatici, biofyzici, farmakológovia, molekulárni biológovia.


Aké sú Vaše spoločné debaty? Neskĺzavajú do vedeckých diskusií či polemík aj v súkromí?
Každý z nás má aj iných spolupracovníkov, a tak v pracovnom čase musíme uprednostniť komunikáciu s tými, čo s nami nebývajú v spoločnej domácnosti. Preto tie veci, ktoré robíme spoločne (plánovanie experimentov, písanie článkov) často robíme doma. V nasej branži je úplne bežné pracovať po večeroch a cez víkend – v  čase, keď sa väčšina aktívnych ľudí venuje svojim koníčkom. Naša práca je totiž viac ako koníčkom. Mladšia dcéra Ivana, psychologička, ktorá už má vlastnú rodinu, však hovorí, že naša rodina má tú zvláštnosť, že sa v nej vedú dišputy vedecky, bez ohľadu na tému rozhovoru. My si len tak netolerujeme akýkoľvek názor. Chceme, aby bol podložený faktami, realitou, aj keď je to nepohodlné. Takže často sa stane, že nenájdeme zhodu, ale to nebráni našej súdržnosti, pretože sa ľúbime a tolerujeme.


Aké vlastnosti a schopnosti Vám dopomohli k vybudovaniu kariéry?
Neviem presne, čo myslíte budovaním kariéry, ale k uznaniu zo strany svetovej vedeckej verejnosti v mojom vednom odbore som sa dopracovala (podľa môjho názoru) tým, že svoj výskum mám postavený na jasnom, teoreticky podloženom formulovaní hypotéz a ich testovaní, na pevných metodických základoch a na experimentálnej precíznosti. V neposlednom rade bola dôležitá aj schopnosť komunikovať výsledky a myšlienky. K tomu mi dopomohlo dobré vzdelanie, za ktoré vďačím pedagógom od základnej školy až po univerzitu. V nemalej miere prispela aj moja fyzická a intelektuálna usilovnosť a tiež „výdrž“ pri atakovaní problémov, ktoré sa na prvý aj na druhý pohľad zdali neprekonateľné.

Čím je pre Vás vedecká práca lákavá a čo Vám dáva?
Pestrosť činností, intelektuálne potešenie, možnosť niečo dokázať a ešte je to aj užitočné.

 Ing. Zahradníková vo Vede v CENTRE 
diskusia vo Vede v CENTRE

 Ako vnímate postavenie žien vo vede? Je naďalej potrebné viesť diskusiu na túto tému?
Určite. Je dôležité riešiť pnutia v spoločnosti. Ja osobne som nikdy nemala pocit, že som ako žena diskriminovaná. Je ale pravda, že som v  živote vždy vystupovala z pozície rovnoprávnej a rovnocennej osoby, pretože som tak bola vychovaná. Málo diskutovanou otázkou v problematike rodovej rovnosti je podľa mňa otázka, do akej miery si samy ženy želajú byť na vedúcich postaveniach. Všeobecné volanie po rodovej rovnosti neberie celkom do úvahy, že v priemere môže byť záujem žien o kariérny rast nižší a záujem venovať sa rodine a domácnosti vyšší ako u mužov. Pre zúčastnených aj pre celú spoločnosť by bolo optimálne, ak by každý, bez ohľadu na pohlavie, mohol nájsť také uplatnenie, ktoré mu najlepšie vyhovuje, aby sa nepozeralo negatívne na mužov, ktorí si chcú zobrať rodičovskú dovolenku, ani na ženy, ktoré majú ambície kariérne rásť. Tiež nie je racionálne, aby boli vytvárané kvóty na to, koľko percent žien má byť vo vedúcich postaveniach alebo v tzv. mužských profesiách. 

Čo by podľa Vás uľahčilo harmonizovať vedeckú prácu a povinnosti ženy-matky v starostlivosti o rodinu? Ako sa Vám podarilo (darí) skĺbiť tieto dve úlohy?
Najdôležitejšie je zvyšovať kultúrnu úroveň spoločnosti, úctu k múdrosti, túžbu po vzdelaní. V tomto smere Slovensko čaká ešte dlhá cesta. V záujme zlepšenia podmienok nielen žien, ale všeobecne mladých rodín, je potrebné vytvoriť podmienky na skĺbenie rodičovstva (mužského aj ženského)  a práce, ako je napr. možnosť čiastočného úväzku, práce doma, flexibilného pracovného času, dostatočného ohodnotenia práce, ktoré umožní mladým ľuďom venovať voľný čas komunikácii so svojim partnerom a deťmi a nie ho tráviť domácimi prácami, druhým zamestnaním či prácou v zahraničí. Vhodným modelom je viacgeneračná rodina, tak ako tomu bolo v našom prípade.

 
Ako relaxujete?
Mám toľko koníčkov, že keby som sa im mala plne venovať, neostal by mi čas na prácu. V pracovnom zápale však mám sklony zabúdať na to, že existujú aj iné veci ako problém, ktorý práve riešim. Preto som si vyhradila vo svojom kalendári čas, keď má relax prioritu nad prácou. Občerstviť sily mi veľmi pomáha šport (aerobik, plávanie, inline korčuľovanie), starostlivosť o rastliny na skalke (asi 40 druhov), hra na klavíri (Bach) a čítanie (najmä detektívky a sci-fi: Chandler, Rankin, bratia Strugackí, Lem). 

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

Súvisiace články
Fotoreportáž z Vedy v CENTRE dňa 29. 1. 2009:  
Bunky, ktoré poháňajú život
Rozhovor pre Vedecký kaleidoskop: A. Zahradníková: Aj na Slovensku sa dá robiť zmysluplná veda

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR