Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Doc. Ing. Gabriela Kristová, CSc. 

 
Doc. Ing. Gabriela Kristová, PhD. 

10 otázok úspešnej slovenskej vedkyni

Doc. Ing. Gabriela Kristová, CSc., (6O) – vyučuje informatiku v anglickom jazyku  na Fakulte hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave, konkrétne na Katedre aplikovanej informatiky, ktorá je nástupníckou katedrou automatizovaných systémov riadenia. Vo svojej pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti sa zameriava na oblasť nových informačných a komunikačných technológií a ich aplikácií do výučby, vedeckovýskumnej práce a do praxe. Jej práca zahŕňa výskum v kontexte procesov globalizácie  a integrácie nových oblastí, ktoré sa dotýkajú znalostnej ekonomiky. Vo svojej niekoľko desaťročí trvajúcej praxi sa neustále venuje inovácii predmetov v súlade s novými trendmi vývoja IKT a zavádzaniu nových e-lerningových foriem výučby.

Odkedy pôsobíte v pedagogickom procese?
Od ukončenia vysokoškolského štúdia v roku 1972 do roku 1995 som vysokoškolskou učiteľkou na Fakulte hospodárskej informatiky na Katedre aplikovanej informatiky. V roku 1995 som bola poverená vytvorením novej katedry – Katedry informatiky obchodných firiem na Obchodnej fakulte, kde som v rokoch 1996 – 2007 pôsobila ako vedúca katedry a zabezpečovala som jej rozvoj. V rokoch 2000 – 2003 som bola prorektorkou pre informatizáciu. Od roku 2007 pôsobím na Katedre aplikovanej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave.

A pokiaľ ide o gestorstvo predmetov?
Na Fakulte hospodárskej informatiky sú to predmety: Databázové technológie, Algoritmizácia, Aplikácie programového vybavenia, Praktiká na počítači. Na Obchodnej fakulte, počas môjho pôsobenia na Katedre informatiky obchodných firiem, som vytvorila 5 nových predmetov zameraných na aplikácie informačných a komunikačných technológií v obchode, ktoré som gestorovala a na ktorých výučbe sa aj podieľam. Ide o Informačné systémy a elektronický obchod, Podnikanie – The global Marketplace, Elektronické komunikácie v obchode, Nové trendy v komunikáciách, Podnikanie v znalostnej ekonomike. V súčasnosti som gestorom predmetov na Katedre aplikovanej informatiky: Informatika, Databázové systémy, Automatizácia projektovania, Hospodárska informatika, Počítačové právo, Internetové aplikácie.

Spolupracujete so zahraničnými pracoviskami?
Áno, v oblasti e-learningu ide o zavádzanie medzinárodných aspektov do výučby pomocou dištančného vzdelávania (projekt videokonferencií), rozširovanie počítačovo podporovaných simulačných výučbových technológií, ktoré umožňujú komplexnejšiu prípravu študentov – WBT, simulačná výučba podnikania. Je to spolupráca s USA.

 Mohli by ste bližšie špecifikovať Vašu výskumnú prácu?
Bola som zodpovednou riešiteľkou alebo spoluriešiteľkou inštitucionálnych výskumných úloh,  rezortného výskumu Ministerstva školstva SR, VEGA a Leonardo da Vinci, Európskych sociálnych fondov. Som autorkou 18 vysokoškolských učebných textov, spoluautorkou 4 odborných knižných publikácií, zodpovednou riešiteľkou alebo spoluriešiteľkou 25 výskumných domácich a medzinárodných projektov, zodpovednou riešiteľkou 7 Rozvojových projektov Ministerstva školstva SR, autorkou 28 vedeckých a odborných príspevkov, školiteľkou doktorandov. V rokoch 1996 – 2007 som bola členkou vedeckej rady Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity a v rokoch 2000 – 2007 členkou vedeckej rady Ekonomickej univerzity v Bratislave. Od roku 1999 som členkou redakčnej rady časopisu Systémová integrácia. V rokoch 2002 – 2007 som bola členkou redakčnej rady časopisu Nová ekonomika  a od roku 2008 členkou redakčnej rady na Fakulte hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave.
 Doc. Ing. Gabriela Kristová, PhD. v NCP VaT

Čo Vás ovplyvnilo pri výbere odboru, v ktorom pracujete?
Vzťah k matematike a technickým vedám už na strednej škole ovplyvnil môj výber vysokoškolského štúdia.  V tomto období sa začínajú používať počítače v podnikoch a mňa zaujímala práve aplikačná oblasť v ekonómii. Po vyštudovaní odboru Ekonomicko-matematické výpočty som nastúpila pracovať ako vysokoškolská učiteľka na novovzniknutú Katedru automatizovaných systémov riadenia. Podieľala som sa na vytvorení prvého počítačového laboratoria pre študentov na vtedy ešte Vysokej škole ekonomickej v Bratislave.

Aké vlastnosti a schopnosti Vám dopomohli k vybudovaniu kariéry?
Najmä vytrvalosť, záujem o nové veci, kritické tvorivé myslenie, bez ktorých nielen vo vede, ale podľa mňa ani v bežnom živote nemožno úspešne napredovať. Aj keď tieto vlastnosti sa javia ako veľmi individualistické, pre vedeckú prácu je veľmi dôležitá tvorivá práca v kolektíve.


Čím je pre Vás vedecká práca lákavá a čo Vám dáva?
V mladších rokoch ma fascinoval svet nových informačných technológií. Táto oblasť sa však v súčasnosti rozliala do neuveriteľnej šírky s objavením sa úplne nových prístupov a aplikácií. V súčasnosti napredovanie informačných a komunikačných technológií prináša množstvo nových vecí, ktoré začínajú –  bez toho, aby sme si to uvedomovali –  meniť štýl nášho života, meniť pracovné postupy, učenie sa, získavanie informácií a znalostí, pretvárať ekonomiku. V našej oblasti musí človek neustále sledovať nové veci a možnosti ich aplikácií. V súčasnosti rozvoj hospodárstva nezávisí v prvom rade od surovín, strojov a metód ich využívania, ale od schopností ľudí pracovať s informáciami a efektívne využívať získané znalosti. Sprostredkovanie týchto nových poznatkov v predstihu pred tým, ako študenti odídu do praxe, a potom ohlasy absolventov, že vo svojej praxi vedia nové veci, ktoré si priniesli z vysokej školy, je neuveriteľnou potechou a odmenou za hodiny práce strávené za počítačom alebo nad odbornými textami. Tiež udržanie kontaktov a spätná väzba z praxe sú hnacou silou inovácie obsahovej náplne predmetov. 

Čo by sa malo urobiť pre udržanie mladých ľudí vo vede a výskume?
Tiež práca so študentami vyžaduje veľmi dobré komunikačné schopnosti, aby učiteľ vedel podstatné zložité vedecké problémy vysvetliť zaujímavo a so zanietením a vzbudil zvedavosť a záujem o daný študijný odbor. Aj keď finančné prostriedky po nástupe do praxe sú dôležitým elementom pre udržanie určitého životného štandardu, predsa nie sú jediným kritériom pre ďalšie pôsobenie absolventov v oblasti vedy a výskumu. Opakovať, že treba zabezpečiť atraktivitu vedeckej práce vhodným finančným zabezpečením ale tiež postavením vedcov v spoločnosti, čo už počúvame roky, sa mi zdá takmer zbytočné. Globalizačné procesy a interkulturálne prostredia dáva možnosť venovať sa vede aj v zahraničí. Je určitý  predpoklad, že po rokoch práce v zahraničí sa vrátia na Slovensko. Trendy aplikované v rámci Európskej únie, kde sa intenzívne pracuje na globálnej a integrovanej politike ľudských zdrojov v Európskej únii pre rozvoj ľudského potenciálu vo vede a technike, sa snáď v blízkej budúcnosti prejavia aj na Slovensku.

 Doc. Kristová v CVTI SR 
Doc. Kristová navštevuje aj knižnicu Centra vedecko-technických informácií SR 

Je v súčasnosti potrebné viesť diskusiu na tému ženy vo vede? 
V rámci svojej profesie, čo sa týka ocenenia práce ženy, nemôžem povedať, že by som cítila nejakú diskrimináciu. Záleží od výsledkov práce, aj keď nie vždy sú ocenené. Ale nepopierateľné výsledky hovoria za jeho autora bez ohľadu na jeho rod. Pochádzam zo vzdelanej rodiny a od malička mi bolo vštepované, že žena má rovnaké postavenie ako muž a tiež má možnosti vzdelávania sa a to po celý život. Tieto názory ovplyvnili môj kariérny rast a ak sa nemýlim sú veľmi blízke požiadavkám, ktoré sú dnes základom budovania znalostnej ekonomiky, Teda dostala som ich s predstihom. Na porovnanie  oceňovania  práce mužov a žien sú robené rôzne výskumy a preto je zbytočné sa tejto témy dotýkať.

Aký je záujem dievčat o štúdium ekonomicko-matematických výpočtov a ako poslucháči vnímajú fakt, že im tento predmet prednáša žena?
 Ekonomicko-matematické výpočty delíme na kvantitatívne metódy v ekonómii a informačné technológie.  Na štúdium ekonomických disciplín sa hlási o niečo viac žien ako mužov,  ale v oblasti informačných technológií, ktoré patria pod technické odbory, je prevaha  mužov.  Pokiaľ ide o prednášky, nezáleží na tom, či takýto predmet prednáša muž alebo žena. Podstatné je ako hovoria, či je prednáška pútavá, či im prinesie niečo z praxe, z odboru.  Študenti vedia aj to, či je to prednáška zastaraná  alebo nie, kto sa v oblasti informačných technológií naďalej vzdeláva.  Aj pokiaľ ide o biznis procesy. Tá práca si vyžaduje neustále sledovanie najnovších trendov. Treba inovovať obsahovú náplň prednášok a cvičení, aby študenti mali najnovšie poznatky nielen počas štúdia, ale aj pri nástupe do praxe. Keď vyjde kniha, pomaly(čochvíľa) je zastaraná. Väčšinou sa čerpá z elektronických zdrojov, konferencií, pracovných workshopov.  Väčšina ľudí, ktorí študujú informačné technológie, už počas štúdia pracujú v tomto odbore. V praxi majú vysoké percento úspešnosti. Niektorí nájdu uplatnenie aj v zahraničí.

Pani docentka, ďakujem Vám za rozhovor.

Spracovala a foto: PhDr. Marta Bartošovičová

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR