Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Doc. Ing. Eva Dudrová, CSc. 

 
 

10 otázok úspešnej slovenskej vedkyni

Doc. Ing. Eva Dudrová, CSc. (68) je odborníčkou v oblasti práškovej metalurgie, ktorej sa venuje viac ako 40 rokov. Pracuje ako vedúca vedecká pracovníčka v Ústave materiálového výskumu SAV v Košiciach.  V rokoch 1958 – 1963 absolvovala štúdium na Hutníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach, v roku 1969 obhájila kandidatúru v odbore Fyzikálna metalurgia a v roku 1995 sa stala docentkou. Jej vedecké aktivity sú zamerané na práškovú metalurgiu železa a zaoberá sa tvarovaním práškových kovov, spekaním a vývojom mikroštruktúry a mikroštruktúrnou podstatou mechanických vlastností spekaných ocelí. Z pedagogických aktivít možno spomenúť najmä špeciálne prednášky na  Hutníckej fakulte TU v Košiciach, na Technickej univerzite vo Viedni  (2000, 2002), na Politechnico di Torino (2009) ako aj na európskych PM Summer Schools v Rakúsku (2002),  v Nemecku (2005), na Slovensku (2007 a 2009), v Taliansku (2008). Roku 1983 absolvovala zahraničný pobyt v Max Planck Institute v Stuttgarte a r. 1993 na Technickej univerzite Karlsruhe. Bola prizvaná do celého radu zahraničných projektov.  Na svojom konte má viac ako 420 publikácií a viac ako 300 citácií. Od roku 2000 vyškolila 7 doktorandov. Ovláda jazyk anglický, nemecký a ruský.   

V súťaži Vedec roka SR jej bolo udelené Čestné uznanie  za rok 2008. Bola ocenená za  celoživotnú prácu v oblasti základného a aplikovaného výskumu práškovej metalurgie, efektívneho prínosu pri výchove mladých vedeckých pracovníkov, pedagogickej aktivity a za výrazný prínos v oblasti medzinárodnej spolupráce. Svojou dlhoročnou prácou prispela k pozitívnemu zviditeľneniu a rešpektu pracoviska na európskej úrovni.  Výsledkami práce sa zaradila medzi uznávaných odborníkov v oblasti základného a aplikovaného výskumu.

Aká bola Vaša cesta k vede? 

V roku 1947 sa rodičia presťahovali z Trenčína  do Košíc, kde som absolvovala základné vzdelanie až po maturitu. Chcela som študovať medicínu, ale z istých dôvodov som sa nesmela hlásiť na štúdium na univerzite. Vyštudovala som Hutnícku fakultu na vtedajšej Vysokej škole technickej  (VŠT) v Košiciach, dnes Technická univerzita  Košice. Po ukončení štúdia som v roku 1963 nastúpila na internú ašpirantúru u pána prof. Jaroslava Kubelíka v odbore Prášková metalurgia. Pracovisko sa vtedy nazývalo Laboratórium hutníckej technológie VŠT Košice. Od roku 1970 sa toto pracovisko stalo súčasťou Slovenskej akadémie vied ako Ústav experimentálnej metalurgie.  Internú ašpirantúru som ukončila obhajobou v roku 1969. Tento odbor ma plne zaujal, práca ma tešila a práškovej metalurgii som zostala verná po celý môj pracovný život.

Hneď po ukončení vysokej školy v roku 1963 som sa vydala, v roku 1964 sa mi narodil syn Ján a v roku 1965 dcéra Eva. Prerušenie ašpirantúry nebolo na dlhú dobu, pretože v tom čase materská trvala 4, možno 5 mesiacov. S deťmi mi pomohli rodičia z oboch strán. Manžel pôsobil  v náročnom klinickom odbore v nemocnici v Košiciach.

Mohli by ste bližšie špecifikovať Vašu výskumnú prácu?

 ocenenie pri príležitosti 45. výročia ústavu  Ocenenie pri príležitosti 45. výročia Ústavu materiálového výskumu SAV

V 70-tych rokoch bola prášková metalurgia veľmi mladý, ale mimoriadne progresívny odbor v oblasti strojárskych technológií. Úspešne sa presadzovala hlavne v krajinách západnej Európy, USA a v Japonsku.  Prášková metalurgia je výroba strojových súčiastok (spekané alebo PM súčiastky) z materiálu – kovu, ktorý je vo forme prášku. Tento sa tvaruje v dutine lisovacieho nástroja pôsobením tlaku. Takto sa získa požadovaný tvar súčiastky. Táto má síce potrebný tvar, ale nízke vlastnosti. Požadované vlastnosti materiálu  sa získajú pôsobením tepla (spekaním), prípadne ďalším potrebným spracovaním.

Veľká výhoda, ktorou sa šetrí materiál, práca, energia a prakticky sa eliminuje odpad, je výroba aj tvarovo veľmi zložitých súčiastok so žiadnymi alebo iba minimálnymi nárokmi na mechanické opracovanie. Tým sa pri rovnakej súčiastke vyrobenej tradičnou technológiou ušetrí často viac ako 50 percent výrobných nákladov. 

Okrem tvarových súčiastok, ako sú ozubené kolesá, rôzne spojky, príruby a podobne, sa touto technológiou vyrábajú aj materiály, ktoré nemožno vyrobiť inými postupmi, napr. samomazné ložiská, kovové filtre, rôzne „penové“ materiály a podobne. Sú to aj rôzne kompozitné (zložené) materiály, ktoré možno výhodne vyrobiť práškovou metalurgiou a niekedy iba práškovou metalurgiou.

Moja práca spočíva vo výskume zlepšovania vlastností materiálov typu spekaných ocelí, vývoji nových materiálových koncepcií vyhľadávaním najvýhodnejšieho chemického zloženia a podmienok výroby, samozrejme pri rešpektovaní environmentálnych a ekonomických hľadísk. Je prirodzené, že systém práce sa od mojich začiatkov výrazne zmenil, pracujeme s modernými softvérmi,  počítačmi a modernou prístrojovou technikou.

V súčasnosti pracujem na projekte, ktorý vypísala švédska firma pre vybrané európske pracoviská. Táto firma je jedným z najvýznamnejších svetových výrobcov práškových kovov.

V čase, keď som začínala, bol na Slovensku pomerne veľký priestor na výskum, ale aj na spoluprácu s výrobou, pretože na Orave bol podnik, ktorý sa zaoberal výrobou PM súčiastok, ložísk a čiastočne aj výrobou práškových kovov.  Kontakt so zahraničím bol pochopiteľne limitovaný, nebola literatúra, ale našťastie boli československé medzinárodné konferencie, kam chodievali aj odborníci z Európy, dokonca aj z USA a Japonska. Táto komunita bola pomerne malá a ja som si postupne vybudovala kontakty, ktoré mi pomohli získať vedecké informácie. Ukončila som kandidatúru, prednášala som na konferenciách a pracovala som v podmienkach, ktoré boli k dispozícii.  V tom čase sa v Košiciach rozvinul mladý zaujímavý odbor – fraktografia (analýza lomu a hľadanie jeho príčin - taká diagnostika kvality materiálu), ktorá poskytla veľmi moderné, temer až prevratné možnosti pre nové a lepšie pochopenie a popísanie javov v práškovej metalurgii. To značne prispelo k záujmu  zahraničných kolegov o našu prácu. Treba uviesť, že túto metódu sme v práškovej metalurgii doviedli do takmer dokonalého stavu, a aj v súčasnosti nám otvára cestu k spolupráci s prakticky celou Európou. S radosťou môžem uviesť, že prosba mladých doktorandov zo zahraničných pracovísk prísť k nám a naučiť sa fraktografiu spekaných materiálov je stále veľmi častá. 

Ktoré dosiahnuté výsledky považujete za svoj najväčší úspech a na čom pracujete v súčasnosti?

Nemám medzníky, ktoré by som považovala za najväčší úspech, ale predsa myslím, že povzbudením a uvedomením si nepremárneného pracovného života bolo prizvanie do celého radu zahraničných projektov, v roku 1993 s USA, v roku 1998 do projektu NATO, dvojstranných spoluprác s Politecnico di Torino, TU Viedeň a pod. Veľmi si cením prizvanie švédskeho výrobcu práškov do projektu, v ktorom pracuje TU Viedeň, University of Trento Italy a UC3 Madrid.  Projekt je plne financovaný švédskou firmou a realizuje sa prostredníctvom PhD študentov na každom pracovisku. V súčasnosti pracujem už v druhom trojročnom cykle projektu. Môj PhD. študent z prvého kola pracuje pre výrobcu práškov na prestížnej Chalmers University v Goteborgu. Je to úspech? Skôr si myslím, že je to pocit užitočnej práce, ktorú niekto potrebuje a cesta, ktorú sa snažím ukázať mojim mladým PhD. kolegom.     

Máte poznatky o tom, ako sa darí aplikovať výsledky Vášho výskumu v praxi?

Postavenie výskumu, presnejšie nášho ako skôr aplikovaného výskumu, malo špecifický charakter, ale vďaka veľmi dobre koncipovanej orientácii „kľúčovej úlohy“ riadenej výbornými vedcami, hlavne z Brna, mala aj naša práca zreteľný smer, ktorý mal zmysel a vyžadoval dôsledné fyzikálne pochopenie mnohých interdisciplinárnych javov, čo viem oceniť aj dnes a čo bolo užitočné aj pre aktívnu spoluprácu so zahraničím po roku 1989.

Výsledky nášho výskumu sa uplatnili vo viacerých úpravách technológie vo výrobe v Dolnom Kubíne, ale za najdôležitejšie považujem projekt, ku ktorému naše pracovisko prizval výrobca práškových kovov.

Ste odborníčkou v oblasti práškovej metalurgie. Sú vyvíjané nejaké aktivity na zatraktívnenie tejto profesie? Aký je podiel žien zaoberajúcich sa touto problematikou?

Tento odbor je zaujímavý a atraktívny tým, že svojou podstatou umožňuje podstatne lacnejšiu výrobu celého radu súčiastok (hlavne pre automobilový priemysel) ako  klasická tavná metalurgia, ale aj výrobu materiálov s unikátnymi či špecifickými vlastnosťami. Má nevšedne progresívny charakter a stabilné prognózy rozvoja.  Európska odborná komunita je pomerne malá, poznáme sa s väčšinou najvýznamnejších odborníkov nielen v Európe ale aj v USA či Japonsku. Je zaujímavé, že „práškari“ sú skromní, mimoriadne srdeční a milí ľudia. Aj to činí práškovú metalurgiu atraktívnou. 

Ženská otázka? Prášková metalurgia je technický smer vhodný pre ženskú presnosť, trpezlivosť a dôslednosť. Na našom pracovisku je zastúpenie žien v tejto oblasti pomerne vysoké, vo svete vo výskume sa objavujú  ženy hlavne v doktorandskom štúdiu, väčšinou sa  však uplatnia v iných príbuzných odboroch.  Problémom sú pracovné miesta, teda peniaze. Vo svete, hlavne vo výrobnej sfére, ale aj v špičkovom výskume, dominujú muži. Poznám však výborné vedecké pracovníčky, hlavne vo Francúzsku, Nemecku, v Španielsku, ale aj Portugalsku.  

Aké vlastnosti a schopnosti Vám dopomohli k vybudovaniu kariéry?

Asi zodpovednosť, ku ktorej som bola vychovaná. Možno aj vedomie, ktoré sa vybudovalo počas strednej školy, že ak nebudem mať excelentné výsledky, nebudem mať „šancu“ študovať. V tom čase bolo vzdelanie jediným „majetkom“, ktoré mi mohli rodičia poskytnúť.

Ale pravdou je aj to, že práca pre mňa znamenala viac ako zamestnanie, bola súčasťou môjho života, čo považujem za veľké šťastie a veľký dar od života. Skutočne, prášková metalurgia predstavuje  krásny interdisciplinárny vedecko-aplikačný priestor,  a to ako v súčasnosti, tak zrejme aj v budúcnosti. 

Máte nejaký námet,  ako by sa dal zvýšiť záujem mladých ľudí o vedu a výskum?

Doktorandov som začala viesť až po roku 1989, doteraz ich bolo sedem. Jeden bol dokonca z Egypta. Doktorandi v rámci projektu so zahraničným výrobcom práškov (obaja z Ukrajiny) preukázali excelentné výsledky, sú nesmierne zodpovední a pracovití. Súvisí  to zrejme s pochopením významu ich práce, záujmom zo strany zadávateľa projektu, ale aj lukratívnym finančným ohodnotením ich práce, čo ich v každom prípade zaväzuje k nekonečne zodpovednej práci. Finančné prostriedky im umožňujú veľa cestovať.  Chcem tým povedať, že mladí ľudia  v súčasnosti nutne potrebujú finančnú istotu a sebestačnosť, ale predovšetkým musia mať pocit významnosti ich práce. 

Ako vnímate postavenie žien vo vede? Je potrebné viesť diskusiu na túto tému?

Je to veľmi individuálna otázka a teda aj odpoveď na ňu. Je pravdou, že podstatu prírody je potrebné rešpektovať a je pravdou, že podstatná časť starostlivosti o rodinu zostáva na žene, a to aj pri manželovej podpore.  Postavenie ženy vo vede je silne závislé od jej záujmu a schopností, ale aj od toho, čoho sa dokáže bezbolestne zriecť.  Naplnenie života rodinou je mimoriadne dôležitý moment a myslím, že to je tá najvýznamnejšia hybná sila, ktorá pomôže žene nájsť správnu cestu a správnu rovnováhu.  Diskusie o rovnoprávnom postavení  žien sú málo účinné a málo pravdivé, vždy je to schopnosť ženy ako sa dokáže presadiť, a to sa môže iba rovnocennou prácou a výsledkami, ktoré musí okolie rešpektovať.

Čo by, podľa Vás, uľahčilo harmonizovať vedeckú prácu a povinnosti ženy – matky v starostlivosti o rodinu? Ako sa Vám podarilo skĺbiť tieto dve úlohy?

Dobrá organizácia práce, rozumné využitie každej chvíle času, pomoc rodičov a manžela, dobrovoľná redukcia osobného voľna, často práca večer, ale aj v sobotu, či v nedeľu.  To sa mi darilo niekedy lepšie, inokedy sem-tam  aj s problémami. Ale neľutujem, robila som to so záujmom. Práca bola súčasne mojím koníčkom. 

Ako relaxujete?

Veľa sme ako rodina lyžovali,  absolvovali sme krásne dovolenky po Európe s „poľským“ prívesom. Relaxujem,  a to aj v súčasnosti, prácou v záhradke, rada si vymaľujem kuchyňu alebo menšie plochy v dome,  napokon celkom rada varím a veľa čítam.  Rada počúvam rozhlas, ale relaxujem aj pri ľahkých dobrých filmoch.  V lete dovolenkujem s deťmi, vnukmi a trochu aj s 20-ročnou vnučkou, kde inde ako v Chorvátsku a na Slovensku. Deti žijú v Prahe.

Pani docentka, ďakujem Vám za rozhovor.

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

 Profesijný životopis

Publikačná činnosť

Projektová činnosť

 

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR