Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc. 

 
Doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc. 

10 otázok úspešnej slovenskej vedkyni

Oslovenou úspešnou vedkyňou je docentka v odbore aplikovaná matematika na Ústave prírodných, humanitných a spoločenských vied Strojníckej fakulty STU v Bratislave. Okrem pedagogickej činnosti na univerzite aktívne pôsobí v oblasti matematického vzdelávania európskych inžinierov v rámci Európskej organizácie SEFI a v európskej asociácii žien v matematike EWM, ďalej ako zakladateľka a predsedníčka Slovenskej spoločnosti pre Geometriu a Grafiku a členka medzinárodnej spoločnosti pre geometriu a grafiku ISGG. Jej výskumnými záujmami sú predovšetkým geometria a geometrické modelovanie útvarov, ďalej počítačová grafika, e-learning v matematike a vývoj webových aplikácií. Je autorkou viac než 150 publikácií – kníh a vedeckých článkov v oblasti matematiky, geometrie, počítačovej grafiky a e-learningu. Participovala na mnohých domácich výskumných úlohách a projektoch EÚ, ktoré boli súčasťou programov VEGA, KEGA, ESF, Socrates, Minerva, Leonardo da Vinci a 6RP. V súčasnosti sa venuje aj rodovej problematike súvisiacej s účasťou žien vo vede a ich vyhliadkami pri budovaní úspešnej vedeckej kariéry v technických a prírodných vedách na Slovensku. Je vydatá, má päť detí a je pyšnou babkou troch vnúčat.

Je v súčasnosti potrebné viesť diskusiu na tému ženy vo vede?  Je podľa Vášho názoru slovenská spoločnosť citlivá na rodové otázky?
Je to potrebné práve dnes, keď v celej spoločnosti, či už na Slovensku, v  Európskej únii, alebo celosvetovo, rezonuje téma rovnosti príležitostí a poskytovania rovnakých šancí a objavujú sa snahy o odstraňovanie všetkých foriem diskriminácie založenej či už na etnických, náboženských a rodových stereotypoch, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu, napr. veku. Teraz je najlepšia príležitosť dožadovať sa, aby sa vo všetkých sférach verejného života začala uplatňovať stratégia rodového hľadiska. Vo vede je takýto zvrat viac ako nevyhnutný, ak chce naša spoločnosť ako–tak udržať krok s celosvetovým trendom. Slovensko potrebuje kvalifikovaných vedeckých pracovníkov, a to nielen v mužskom rode, a nemôže si dovoliť naďalej ignorovať vedomostný potenciál, ktorý je v populácii k dispozícii (žien je o niečo viac ako mužov). Podľa štatistík uverejnených Slovenským štatistickým úradom tvorili v akademickom roku 2005/2006 ženy 53,4 % všetkých študujúcich na rôznych typoch vysokých škôl v SR, na štúdiu popri zamestnaní dokonca až 67,6 %, pričom z celkového počtu absolventov a absolventiek bolo 56,45 % žien. V doktorandskom štúdiu však už počet absolventiek predstavoval iba 46,8 %. Akademickú obec Slovenskej republiky v roku 2005 tvorilo 40,63 % žien, pričom ženy majú menšiu šancu dosiahnuť vyššie akademické posty napriek tomu, že majú porovnateľné vzdelanie ako muži.
Slovenská spoločnosť si vôbec neuvedomuje tieto straty vysoko kvalifikovaných žien, takže o citlivosti na rodové otázky nemôže byť ani reči. A to hovoríme o postavení žien vo vede, medzi intelektuálnou špičkou spoločnosti, nie o postavení žien v našej spoločnosti vôbec. Stačí si spomenúť na nedávnu kampaň proti násiliu páchanému na ženách - Každá piata žena. Problém postavenia žien vo vede je iba špičkou ľadovca.

Ako vnímate pozíciu žien vo vede? Myslíte si, že sa vyvíja k lepšiemu, alebo  v posledných rokoch nenastal žiadny pokrok? 
Aj z predchádzajúcich štatistických údajov je evidentné, že sa postavenie žien vo vede zákonite musí meniť, najmä čo sa týka ich počtu vo vedeckej obci SR. Horšie je to už s ich možnosťami kariérneho rastu, ocenením ich práce a možnosťami postupu. Nájsť ženu vo funkcii  rektorky univerzity, dekanky fakulty alebo na pozícii riaditeľky či vedúcej ústavu Slovenskej akadémie vied je ešte stále skôr výnimkou ako bežnou praxou. Radikálna zmena určite príde v budúcej generácii. Naša generácia totiž pristupuje k svojim emancipačným právam z pozície žiadateliek – dožadujeme sa ich uplatňovania, zatiaľ čo dnešná mladá generácia žien ich jednoducho vníma ako samozrejmosť a vôbec nepripúšťa ich prípadné porušovanie.


Myslíte si, že pozícia žien v akademickej obci je niečím špecifická alebo náročnejšia?
Pozícia žien v akademickej obci je určite špecifická a mimoriadne náročná. Treba si totiž uvedomiť, že ženám bolo dovolené študovať na univerzitách iba pred niečo viac ako sto rokmi. Dovtedy to absolútne neprichádzalo do úvahy, iba ak inkognito, v prezlečení za muža. Celý akademický svet a jeho vnútorné štruktúry sú postavené na maskulínnych princípoch. Jednoducho sa nepočíta s účasťou žien. Skúste však na tento fakt upozorniť z pozície ženy, ktorá sa dobrovoľne rozhodne vstúpiť do tohto sveta mužov. Mnoho zaujímavých prác bolo napísaných na tému ,,Má veda rod?“. Ak chce žena uspieť vo vede, musí prijať pravidlá hry, ktoré ju znevýhodňujú. Nepočítajú totiž vôbec s jej reprodukčnými povinnosťami a úlohou matky. Najvyššie výkony sa očakávajú práve v čase, keď kulminujú aj materské, resp. rodičovské povinnosti. Ale to nikoho nezaujíma, je to výhradne osobný problém ženy, ktorá sa  rozhodla vziať na vedomie skutočnosť, že ak chce uspieť na poli vedy, musí byť aspoň dvakrát taká výkonná ako muži a vynaložiť najmenej dvakrát toľko úsilia ako jej kolegovia, aby si vydobyla rovnakú pozíciu. A napokon za tú všetku vynaloženú námahu akceptovať ešte aj nižšie ocenenie a často ironické úškrny namiesto prejavenia úcty. Každá rozumná spoločnosť sa snaží využiť všetky schopnosti svojich členov k všeobecnému prospechu. U nás akoby to neplatilo. Asi si môžeme dovoliť ignorovať potreby viac ako polovice obyvateľstva – žien a premárniť ich talenty a nadanie. Alebo ich jednoducho neuznať a neakceptovať.

Aké sú Vaše aktivity v problematike rovností príležitostí?
K  problematike rovností príležitostí som sa dostala bližšie v roku 2002, keď som bola nominovaná do komisie expertiek ENWISE, ktorú vymenovala  Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre vedu a výskum. Úlohou komisie bolo pripraviť správu o postavení žien vo vede v krajinách strednej a východnej Európy a v pobaltských republikách, ktoré vtedy boli novými pristupujúcimi členmi Európskej únie. Komisia bola zložená z vedeckých pracovníčok jednotlivých krajín pracujúcich v rozličných vedeckých oblastiach a mala priniesť pohľad zvnútra, priamo z komunity, ktorej sa správa týkala. Európska komisia mala eminentný záujem o rodovo diferencované štatistické údaje, ktoré z ,,našej časti Európy“ neboli k dispozícii. V tom čase mala už agenda rovnosti príležitostí v Európskej únii všade zelenú: prijímali sa antidiskriminačné opatrenia a platil všeobecný konsenzus o akceptovaní diverzifikácie potrieb a stratégii uplatňovania rodového hľadiska, tzv. ,,gender mainstreaming”. EÚ potrebovala vylepšiť svoje štatistiky práve v postavení žien vo vede a spoliehala sa na krajiny východného bloku, kde v socialistickom zriadení platila ústavne deklarovaná všeobecná rovnosť, nebolo pochýb o emancipácii a zamestnanosť žien bola takmer stopercentná. Výsledky správy, ktorú komisia prezentovala Európskej komisii za prítomnosti vtedajšieho komisára pre vedu a výskum Philippa Busquina, boli šokujúce. Potvrdili, že skrytá diskriminácia žien spoľahlivo funguje a postavenie žien vo vede je len zrkadlom postavenia žien v celej spoločnosti. Toto zasa úzko súvisí s ekonomickou situáciou krajiny, postavením vedy a vzdelania v hierarchii hodnôt a výškou štátnych dotácií do rezortu školstva a vedy. Ukázalo sa, že ženy vo vede v krajinách ENWISE patria k najviac diskriminovaným skupinám, ich  najväčšie zastúpenie je na najnižších postoch a v najslabšie dotovaných oblastiach vedy a výskumu. Na svojich pleciach nesú bremeno najmenej oceňovanej práce na pozíciách odborných asistentiek na univerzitách a vedeckých pracovníčok na nižších kvalifikačných stupňoch SAV. Sú teda v úlohách proletárok duševnej práce, ktorým sa ujde menší krajec ťažko zarobeného chlebíka v podmienkach nedôstojných pre serióznu vedeckú prácu. Výstižným prirovnaním je názov kapitoly správy skupiny ENWISE rozoberajúcej štatistické údaje - Včely a med. Po tlačovej konferencii, na ktorej bola správa prezentovaná zástupcom médií, sa v mnohých renomovaných svetových denníkoch objavili senzačné titulky - Ženy stále zneužívané spoločnosťou v krajinách bývalého komunistického bloku.
Pokračovaním tohto projektu je ďalší projekt EÚ, v ktorom som zapojená od roku 2006, s názvom WSDebate – Stimulácia politickej verejnej rozpravy o ženách vo vede v strednej Európe. Výsledkom projektu je nová správa prinášajúca najnovšie dostupné štatistické údaje o postavení žien vo vede v partnerských  krajinách projektu – Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Správa bola prezentovaná na národnej konferencii na tému ,,ženy vo vede v SR“, ktorú som organizovala v rámci projektu v marci tohto roku. Na konferencii sa zúčastnilo viac ako 60 vedeckých pracovníčok a 5 vedeckých pracovníkov z celej republiky, zástupcovia vlády SR, Ministerstva školstva SR a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Myslím, že podujatie malo dobrý ohlas. Mnohé vedecké pracovníčky boli povďačné za možnosť vyjadriť sa verejne na túto pálčivú tému a dožadovali sa viacerých podobných aktivít a verejnej diskusie. Je paradoxné, že prítomným mužom chýbala väčšia účasť mužov. Smutné je to, že pozvaný pán podpredseda vlády, pán minister školstva a pani ministerka sociálnych vecí si nenašli čas prísť medzi profesorky, docentky a ďalšie vedecké pracovníčky, predstaviteľky špičky ženskej vedeckej komunity Slovenska.

Čo Vás ovplyvnilo pri výbere odboru, v ktorom pracujete, a aká bola Vaša cesta?
Mojou záľubou bola vždy matematika a nevedela som si predstaviť, že by som sa mala v živote venovať niečomu inému. Takže moja cesta bola priama. Vybrala som sa jednoducho študovať matematiku a nič ma nemohlo odradiť. A v tomto odbore som zotrvala doteraz.

Aké vlastnosti a schopnosti Vám dopomohli k vybudovaniu Vašej kariéry?
Vytrvalosť a odhodlanosť dosiahnuť to, čo som si predsavzala. Podporovali ma rodičia, neskôr manžel a moje deti.


Ako sa Vám podarilo zladiť časovo náročné pôsobenie v zamestnaní a tradičnú úlohu ženy-matky s viacčlennou rodinou?
Nebolo to ľahké, a moja vedecká práca prišla na rad vždy až nakoniec, po všetkých ostatných povinnostiach, v noci. Matematika našťastie nepotrebuje laboratóriá a pokusy. Nad svojím problémom rozmýšľate prakticky neustále. Vyžaduje si to však o to väčšie duševné nasadenie, neustále štúdium literatúry a sledovanie vývoja. Ale rozhodne to stojí za tú námahu.

Čo si myslíte, že by ženám uľahčilo harmonizovať vedeckú prácu a starostlivosť o rodinu?
Jednoznačne podpora spoločnosti. Správa Enwise nesie podtitulok Od osobných zápasov k veci verejnej. Presne to vystihuje situáciu. Je osobnou vecou ženy, ako si zariadi svoje povinnosti tak, aby sa mohla venovať prípadne aj svojej profesionálnej kariére, čo sa považuje stále za niečo ako exotické hobby. K tomu musíte mať chápajúceho a ústretového manžela, pomoc rodičov a celej rodiny, alebo bezdetný vzťah, či ostať sama. Podľa mňa nie je riešením napríklad presunúť starostlivosť o rodinu úplne na partnera. O dvadsať rokov máme na krku diskrimináciu mužov a nič sa nevyriešilo. Treba hľadať riešenie zohľadňujúce potreby oboch partnerov. Spoločnosť akoby nemala záujem podporiť mladých talentovaných ľudí, mladé rodiny, aby im umožnila naplno rozvinúť svoj vedomostný potenciál tu, doma, na Slovensku. Tak strácame to najcennejšie, čo máme - mladých nadaných ľudí, ktorí by svojou kvalifikovanou prácou v budúcnosti mnohonásobne splatili akokoľvek vysoký dlh spoločnosti, keby bola ochotná investovať do ich vzdelania a potenciálneho rastu. Je to krátkozraká politika.


Čo by sa podľa Vás, malo urobiť pre udržanie mladých ľudí vo vede a výskume?
Rozhodne by bolo potrebné propagovať vedu a vzdelanosť ako jedinú cestu k zlepšovaniu kvality života a udržateľný vývoj našej planéty. Táto téma je však pre väčšinu médií absolútne neatraktívna. Sú to problémy, ktoré sa netýkajú bezprostredne nás, a teda nás nezaujímajú. Koľko článkov o vede a jej predstaviteľoch ako osobnostiach a ozajstných celebritách našej spoločnosti  nájdeme v tlači? Takmer žiadny. Celebritami sú u nás iba televízni moderátori a moderátorky, modelky, športovci, víťazi súťaží Superstar a podnikatelia-milionári. A môžu nimi byť vďaka vede, technickému pokroku, vďaka novým objavom a vynálezom informačných a komunikačných technológií, vďaka komfortu, ktorý máme zásluhou práce neznámych vedcov, vedkýň a výskumných pracovníkov a pracovníčok. Kto by sa ale o nich dnes zaujímal ?! Ešte tak v prípade, keď nám ide o zdravie, sme ochotní pripustiť, akú významnú úlohu v rozvoji spoločnosti zohráva vedecký rozvoj. Povolanie vedca je jedno z najmenej atraktívnych. Je spoločnosťou absolútne neocenené - morálne aj finančne. Ako môžeme potom chcieť, aby lákalo mladých šikovných ľudí, ktorí potrebujú prijateľné pracovné podmienky a náležitú odmenu, aby mohli slušne žiť, založiť si rodinu, mať priestor a čas na svoju regeneráciu a záľuby a naplno rozvinúť svoje schopnosti.
Spoločnosť musí začať podporovať dvojkariérne partnerstvá, vytvárať lákavé pracovné príležitosti pre mladých ľudí, podporovať vzdelanosť a vedu oveľa vyšším percentom výdavkov z hrubého domáceho produktu, ako je tomu doteraz. Smiešnych 0.5 % z HDP, ktoré vláda SR vynakladá na vedu a výskum, sú skôr výsmechom ako podporou. Je to rezort, ktorý, žiaľ, asi nemá u nás budúcnosť.


Čím je pre Vás vedecká práca lákavá? Čo Vám veda dáva?
Vedecká práca je strhujúci zážitok, neopakovateľná skúsenosť a naplnenie snov o našej výnimočnosti. Je darom, ktorý nie je určený každému z nás, a už vôbec nie je rodovo selektívne podmienený. Veda je vášeň spoznávať neznáme, túžba odhaľovať tajomstvá a posadnutosť hľadaním pravdy. Neutíchajúca ambícia dospieť k riešeniu a viera v správnosť svojej intuície. Vedecká práca je ako každá iná tvorivá činnosť: plná odriekania, tvorivých múk a trýznivého nutkania vydať zo seba všetko, omnoho viac, než si vyžaduje bežná rutina. Je to drina, ktorá nepozná pracovný čas, a zároveň zábava, ktorej sa nevieme nabažiť.

Veda je polovicou môjho života, je zrkadlom mojich úspechov, zrkadlom, do ktorého sa môžem na seba pozrieť bez hanby, keď sa ráno zobudím. Je prirodzeným tieňom môjho ja, ktoré napĺňa moja najbližšia rodina. Tieňom, bez ktorého nie som jednoducho sama sebou.

 Rozhovor pripravila: Alena Paulíková

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR