Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner
Domov > Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti > Ženy vo vede > Slovenská scéna > Stránky > default.aspx  

Domov 

 

Slovenská vedecká scéna

Podmienky a postavenie vedeckých pracovníčok v krajinách strednej a východnej Európy  (medzi nimi i Slovenska) a v pobaltských štátoch boli analyzované v správe vypracovanej na objednávku Generálneho riaditeľstva pre výskum ako výsledok jedného z krokov akčného plánu Veda a spoločnosť: podporovať rodovú rovnosť vo vede v celej Európe. Jej názov je  Premárnené talenty: od osobných zápasov k veci verejnej. Ženy a veda v krajinách Enwise 

Vypracovala ju skupina expertiek Enwise (Enlarge Women In Science to East – Rozšírenie radov žien vo vede na Východ), ktorej predsedala profesorka Ene Ergma. Jej členkami sú významné vedecké pracovníčky z rozličných disciplín, reprezentujúce vedecké akadémie, univerzity, výskumné ústavy a štátnu správu, ako aj obchodnú sféru. Slovensko zastupovala Doc. RNDr. Daniela Velichová, CSc., zo Slovenskej Technickej Univerzity v Bratislave.

Postavenie žien a ich pôsobenie vo vede na Slovensku je možné rozdeliť na tri historické obdobia:

1. Obdobie pred 2. svetovou vojnou
Ženské organizácie na Slovensku sa objavili už v 19. storočí. Spolok pre vzdelávanie žien Živena bol na Slovensku založený v roku 1869 a jedným z jeho hlavných cieľov bolo právo na vysokoškolské vzdelanie. Aj keď otázka volebného práva nebola prioritou, volebné právo žien bolo reálne akceptované pomerne skoro. V Československu sa tak stalo v roku 1920. Rodová schéma pred vznikom socialistického štátu bola zmesou modernizácie a konzervativizmu.

2. Obdobie rokov 1945 – 1989
Postavenie žien súviselo s dvoma základnými politickými protirečivými líniami. Na jednej strane boli ženy pripravené o vlastný hlas a o možnosť konať nezávisle (zákaz zhromažďovania, cenzúra ), na druhej strane štátna politika jasne smerovala k ďalšej modernizácii postavenia žien v spoločnosti. Štátna politika o ženách mala za cieľ zabezpečiť ich zamestnanosť (na základe všeobecného práva pracovať) a umožniť ženám skombinovať materstvo a zamestnanie. Vznikol model stálej zamestnanosti, špecifický pre toto obdobie, čo znamenalo, že počas produktívneho veku ženy zlúčili prácu a rodinu a pokračovali v práci aj keď mali deti alebo pracovali len s veľmi krátkymi prerušeniami. Takáto vysoká miera zamestnanosti a plného pracovného zapojenia žien do pracovného procesu bola medzi západoeurópskymi ženami niečím výnimočným.
Značné množstvo žien sa dostávalo na kvalifikovanejšie miesta. Medzi vysokoškolskými absolventmi výrazne vzrástol počet lekárok, učiteliek a právničiek, často prekračujúc počet ich mužských náprotivkov. Postupne narastal aj počet vedeckých pracovníčok. Trh práce bol rozdelený na lepšie platené mužské a horšie platené ženské povolania. Napriek skutočnosti, že čoraz viac žien sa dostávalo do vysoko kvalifikovaných profesií, na vedúcich miestach sa to neodzrkadľovalo. Samotný koncept kariéry bol počas socializmu skreslený špecifickými
podmienkami totalitného štátu. Jednou z prvotných podmienok na získanie vedeckej kariéry, od doktorandskej úrovne vyššie, bolo členstvo v strane. Sektory VŠ a VV boli podrobené silnému ideologickému tlaku. Vedeckí pracovníci sa už nepovažovali za nositeľov národných kultúrnych tradícií a hodnôt (ako pred 2. svetovou vojnou), ale za budovateľov racionálnej socialistickej spoločnosti. Počas tohto obdobia mala profesia vedeckých pracovníkov značnú prestíž.
Dvojnásobné bremeno žien alebo takzvaná dvojitá pracovná zmena boli občas predmetom diskusií, ale zvyk spájať zamestnanie s materskými povinnosťami sa udomácnil. Úloha ženy ako druhého chlebodarcu bola vo väčšine rodín ekonomickou nevyhnutnosťou, ale stala sa aj kultúrnou normou, takže ženy, a rovnako aj ich manželia a komunity, začali považovať zamestnanie mimo rodiny za svoju povinnosť.

3. Obdobie transformácie od roku 1989
Očakávaný návrat žien do domácnosti na plný úväzok sa neuskutočnil a bol takmer nemožný z ekonomických dôvodov. Ani percento zamestnanosti žien na čiastočný úväzok sa výrazne nezvýšilo. Väčšina žien v produktívnom veku pracuje na plný úväzok a v priemere strávi len o niečo menej času v práci ako muži.  Postkomunistické dedičstvo vytvorilo zo žien nenahraditeľnú pracovnú silu. Ženy  tvoria 50 – 80 % pracovnej sily (niekde i viac), hlavne medzi zamestnancami v odvetviach služieb,  v sektore zdravotnej starostlivosti, bankovníctve, poisťovníctve či v rezorte obchodu. Navyše, v dôsledku toho, že boli ochotné prijať nižšie odmeny, ženy umožnili naďalej udržiavať funkčnosť celých skupín povolaní (zdravotné sestry, učiteľky a iné). Psychologické dôvody zamestnanosti žien sú tiež dôležité. Výskum ukazuje, že ženy si cenia možnosť mať zamestnanie, pretože to znamená ich finančnú nezávislosť, ako aj príležitosť udržiavať spoločenské kontakty. Životná stratégia súčasných mladých žien sa zmenila. Vydávajú sa neskôr a majú menej detí, ale podľa prieskumu verejnej mienky i v myslení spoločnosti hodnota rodiny a detí stále prevláda nad profesionálnou kariérou.

Slovenská republika je v oblasti rovnosti príležitostí viazaná viacerými medzinárodnými dokumentami, ktoré sledujú jej implementáciu do legislatívy a praxe.

K hlavným dokumentom zameraným na postavenie žien patril Národný akčný plán pre ženy schválený uznesením vlády SR č. 650/1997 zo dňa 16. 9. 1997. V roku 2001 vyšla aj Koncepcia rovnosti príležitostí žien a mužov, ktorá sa venovala najmä trom prioritným oblastiam, kde sa nerovnosť žien a mužov prejavuje v Slovenskej republike najvypuklejšie – trh práce, verejný a politický život, rodina – zosúladenie rodinného a pracovného života.

Napriek tomu, že ženy tvoria významnú časť absolventov rôznych vysokých škôl a predstavujú značný podiel univerzitného personálu, žien s úspešnou univerzitnou kariérou je podstatne menej. Väčšina žien na univerzitách je využívaná ako pedagogické pracovníčky, čo necháva málo priestoru na ich vedeckú činnosť. Prieskumy ukazujú, že v Slovenskej republike majú muži takmer sedemnásobne vyššiu pravdepodobnosť dosiahnuť najvyššie kvalifikačné stupne v porovnaní so ženami. Pretrváva nedostatočná reprezentácia žien na vyšších akademických postoch univerzít a vo vyšších kvalifikačných stupňoch na akadémii vied.

V prospech mužov svedčí i sledovanie postavenia žien v jednotlivých inštitúciách. Tak je tomu napríklad aj v SAV, ktorá  sa problematike rovnosti príležitosti venuje od roku 2000. Vedenie SAV zriadilo v roku 2005 aj Komisiu SAV pre rovnosť príležitosti, ktorá spracováva štatistiky žien v doktorandskom štúdiu, ich postdoktorandské zaradenie v rôznych vedných odboroch, vo vedení projektov, ako aj v riadiacich a vedúcich funkciách v SAV. Málo žien je aj medzi oceňovanými ženami -vedkyňami zo SAV pri ich životných jubileách.

Záverom roku 2005 sa začalo v SR s Twiningovým projektom, v rámci ktorého boli vytvorené administratívne kapacity a vyškolení príslušní pracovníci na to, aby sa mohla začať uplatňovať okrem špecifických opatrení zameraných na podporu žien (podľa opatrenia NAP) aj stratégia gender mainstreamingu, čo znamená uplatňovanie rodového hľadiska v štátnych politikách, rozhodnutiach a opatreniach bežne prijímaných v rámci rozhodovacích procesov na každej úrovni riadenia spoločnosti.

Z programového vyhlásenia vlády v roku 2006 vyplýva, že vláda bude pri presadzovaní svojej politiky podporovať rovnoprávnosť žien a mužov ako dôležitý faktor rozvoja demokracie a realizácie ľudských práv tak, aby sa naplnili záväzky vyplývajúce z Lisabonskej stratégie, ako aj z medzinárodných zmlúv. Vláda bude venovať pozornosť agende rodovej rovnosti, vyvíjať snahu o zriadenie Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť.

 Použité zdroje:

1. EUR 20955 — Premárnené talenty: od osobných zápasov k veci verejnej. Ženy a veda v krajinách
   Enwise. Luxembourg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev 2003,
   178 s. ISBN 92-79-00335-6
2. Informácia o priebehu a realizácii Národného akčného plánu pre ženy v SR v roku 2005
3. Programové vyhlásenie vlády - august 2006 - podkapitola 3.5 - Podpora rodovej rovnosti 
4. Koncepcia rovnosti príležitostí žien a mužov, 2001
5. Gramátová, Elena: Rovnosť príležitostí vo vede a výskumnej práci. In: ENSAV, 2008, č.1.

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR