Docentka Zuzana Kiczková sa vo svojom vystúpení na tému Ženy vo vede. Na ceste k rodovej rovnosti!? zamerala na súčasný stav žien vo vede na Slovensku. Zdôraznila, že problematika postavenia žien v akademickom prostredí všeobecne a vo vede a výskume zvlášť nepatrí v našej spoločnosti k témam, ktoré sú v popredí teoretického, politického a širšieho spoločenského záujmu. Týmto otázkam sa nevenuje dostatočná pozornosť ani zo strany sociálneho výskumu. Podceňuje sa význam vedeckého výskumu a vertikálnej segregácie na základe príslušnosti k rodu a nereflektujú sa dôsledky, ktoré z toho vyplývajú. Poznamenala, že štatistiky pomáhajú identifikovať problémy a sú nápomocné pri monitorovaní efektívnosti opatrení.

 Docentka Kiczková predstavila projekt Výskum rovnosti príležitostí žien a mužov v oblasti vedy a výskumu. Okrem iného uviedla, že motívom výskumného tímu na uskutočnenie takéhoto výskumu bola snaha poznať konkrétnu podobu rodových vzťahov na vysokoškolských pracoviskách a porozumieť spôsobom a mechanizmom reprodukcie rodových nerovností na rôznych úrovniach. Prezentovala vybrané výsledky a  problémy, ktoré identifikujú štatistické údaje.

Do výskumnej vzorky bolo zaradených 5 slovenských univerzít, a to: Technická univerzita v Košiciach, Prešovská univerzita, Technická univerzita vo Zvolene, Trnavská univerzita a Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Výber uskutočnili tak, aby v ňom bolo vyvážené zastúpenie humanitných a technických odborov. Výskumná vzorka bola vyvážená aj z hľadiska zastúpenia žien a mužov.

Cieľom projektu boli: Analýza existujúcej úrovne rovnosti šancí žien a mužov v ich kariérnom postupe, výskum rodovej vertikálnej a horizontálnej segregácie v oblasti vedy a výskumu a analýza príčin rodovej nerovnosti a mechanizmov jej reprodukcie. Boli použité kvantitatívne a kvalitatívne metódy v etapách: zisťovanie a spracovanie štatistických dát, empirický terénny výskum dotazníkovou metódou, realizácia fokusových (diskusných) skupín a naratívnych rozhovorov. Výsledky výskumu obsahuje publikácia: SZAPUOVÁ, M. – KICZKOVÁ, Z. – ZEZULOVÁ, J. (ed.) Na ceste k rodovej rovnosti:  Ženy a muži v akademickom prostredí. Bratislava : Iris. 2009.

K deravému potrubiu možno prirovnať kariérnu dráhu a profesijný postup žien, ktorý sa v časovom horizonte vyznačuje postupným úbytkom žien vo vede, teda čím vyššia pozícia vo vedeckej hierarchii, tým menej žien tam nájdeme. Kvantitatívne údaje o zastúpení žien vo vedúcich funkciách a na riadiacich pozíciách poukazujú na to, že ženy sú podprezentované aj v oblasti riadenia vysokých škôl. Ich zastúpenie vo vyšších funkciách a pozíciách nedosahuje ani tretinu, teda hranicu, ktorá sa považuje za minimum (30 %) pre možnosť reálneho ovplyvnenia riadenia vysokých škôl.

Sklenený strop spočíva v tom, že sa ženám znemožňuje prístup k cestám, ktoré otvárajú postup k vyšším postom a funkčnému zaradeniu. Môže sa tak diať formálnymi, ale aj neformálnymi, skrytými postupmi. Spravidla súčasne pôsobí niekoľko faktorov inštitucionálneho, ale aj osobného, resp. privátneho charakteru.  

Pokiaľ ide o fungujúce mechanizmy a spôsoby výberu do funkcií z výskumu okrem iného vyplýva, že viac ako 55 % z celkového súboru skúmaných pracovníčok a pracovníkov univerzít uviedlo, že rozhodujúcim činiteľom pre výber do riadiacich funkcií a rozhodovacích pozícií sú sociálne kontakty a neformálne siete. Myslí si to viac žien. Na druhom mieste sa umiestnil princíp zásluhovosti a skúseností. Len 15 % respondentov a respondentiek si myslí, že pri obsadzovaní riadiacich funkcií sa rozhoduje výlučne na základe schopností.

V prípade fakulty až tri štvrtiny z celkového skúmaného súboru univerzitných pracovníčok a pracovníkov prisúdilo význam neformálnym sieťam a osobným kontaktom. Z toho takmer 30 % zastáva názor, že neformálne podporné siete majú veľký význam a necelých 46 % deklarovalo slabšiu mieru súhlasu s ich pôsobením. Úplne odmietavý postoj k nim zaujalo len necelé 4 % skúmaných osôb. Možno konštatovať, že názor žien je kritickejší, ženy častejšie než muži pripisovali veľký význam týmto faktorom. Ako príčinu nevykonávania funkcií muži najčastejšie uvádzali nezáujem, v prípade žien to bolo príliš krátke obdobie praxe.

Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová

Foto: Ing. Alena Oravcová

Súvisiace články vo Vedeckom kaleidoskope a v rubrike Ženy vo vede:
Veda v CENTRE: Ženy vo vede. Na ceste k rodovej rovnosti!?
Z. Kiczková: Hlasom vedkýň treba pozorne načúvať a vytvoriť priestor na diskusiu
Prezentácia knihy Situovaná veda: Podoby a kontexty tvorby poznania
Situovaná veda. Podoby a kontexty tvorby poznania

Centrum rodových štúdií

 Videozáznam