Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR usporiadalo v máji ďalšie stretnutie verejnosti s osobnosťami vedy a techniky pod názvom Veda v CENTRE. 

Podujatie moderovala PhDr. Zuzana Hajdu. Hosťom vedeckej kaviarne, ktorá sa uskutočnila dňa 31. 5. 2012 o 17.00 hod. bol Dr. Ing. František Simančík, riaditeľ Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV v Bratislave.

Vo svojej populárno-vedeckej prednáške na tému Vlastnosti materiálov šité na mieru Dr. Ing. Simančík hovoril o vlastnostiach súčasných konštrukčných materiálov. Vývoj je zameraný na ovplyvňovanie vlastností materiálov tak, aby boli šité priamo na mieru pripravovanej aplikácie a tým vyhovovali všetkým požiadavkám. Vysvetlil ako dokážu rôznym spôsobom manipulovať čistý hliník a tým zmeniť jeho vlastnosti. Dokážu vyrobiť štruktúru, ktorá vydrží 500 stupňov niekoľko mesiacov a nič sa v nej nezmení. Je to veľmi vhodné najmä pre piesty motorov alebo pre všetky štruktúry, ktoré pracujú pri vysokých teplotách. Normálne hliníkové zliatiny vydržia 200, 300 stupňov, ich pevnosť padá dole. Čistý hliník nie je žiadna zliatina, vydrží až do päťsto stupňov a pritom má prednosti ako štandardný hliník napríklad pri izbovej teplote. Porovnal vlastnosti s hliníkovými zliatinami pri 300 stupňoch a 300 megapascaloch a ocele pri izbovej teplote.

Čistý hliník momentálne testujú v F1 a kvôli tomu sa už museli meniť aj dané pravidlá, pretože zvyčajne sú zakázané nové špičkové materiály, ktoré by si nemohli dovoliť všetky tímy. Zakázané boli kompozície, keramické materiály a všetko čo nie je hliníkové. Oni tam dali čistý hliník. Kládol si otázku, či teraz zakážu hliník. V F1 je dôležité, aby piest vydržal viac ako jedny preteky. Doteraz sa to robilo tak, že po pretekoch museli piesty vymeniť, lebo zmäkli. Hliníkové zliatiny nevydržia tri, štyri hodiny počas pretekov. Keď je tam zliatina, ktorá vydrží rok a nezmení vlastnosti, tak to nemusia vymieňať a to je veľká konkurenčná výhoda.

V ďalšej časti prednášky Dr. Ing. Simančík vysvetlil, prečo potrebujeme inovácie. Podľa neho je to preto, lebo žijeme nad pomery, prikrývame sa väčšou perinou, na akú si vieme zarobiť. Keby to tak nebolo, náš deficit verejných financií by nebol taký veľký, resp. by nebol žiadny. Poukázal na fakt, že v prvom rade by sa mali riešiť verejné financie. Môžeme zvyšovať príjmy, a tie príjmy aj zvyšujeme, aj sa snažíme to robiť tak, že zvyšujeme objem výroby. Zaplatíme niekomu, aby sem prišiel zamestnať nejakých ľudí a keď máme šťastie, tak sa tie peniaze niekedy vrátia. Keď nemáme šťastie, tak sme nezvýšili príjmy, ale náklady. Vybudujeme diaľnice, aby prišli investori, ale tým sme nezvýšili príjmy, ale náklady. Poznamenal, že sa to dá urobiť aj inak – zvýšiť cenu výrobku tým, že sa zvýši jeho funkcionalita.

Opačný stav je, že šetríme náklady, znižujeme, osekávame na zdravotníctve, na vzdelávaní, na službách štátu. Tým pádom sa jedna k jednej znižuje komfort. Náš komfort, naša perina, bude iba menšia. To sa nám v budúcnosti môže nevyplatiť. Mali by sme šetriť veľmi efektívne, a to tak, že budeme šetriť na výrobných technológiách. Budeme vyrábať lacnejšie, lebo budeme mať lepšiu techniku na výrobu a tiež šikovnú logistiku, lepšie vymyslené toky materiálov a všetky ostatné veci.

To je tá správna cesta, ako ten deficit znižovať. Dá sa to docieliť iba tak, že do výrobku vložíme nejaké poznanie. Musíme to však urobiť tu, nemôžeme to kúpiť vonku, lebo inak sú to ďalšie náklady. Z toho vychádza záver, že vyššia kvalita života a komfort je spojený s inováciami výrobkov a procesov. Naozaj neexistuje iná cesta. Jedine tá, že predáme drahšie ako to vyrábame.

Objektívna motivácia je v tom, že to inak nejde. Keď chceme mať lepšie platy, vianočné dôchodky a všetko ostatné, musíme si na to zarobiť, a to jedine tak, že vložíme poznanie do našich technológií, do výrobkov. Musíme o tom presvedčiť verejnosť. Ak bude verejnosť o tom presvedčená, bude tu aj podpora financovania vedy a výskumu a potom môžeme mať aj komfort. Znalostná spoločnosť nie je tá, ktorá používa poznatky, ale tá, ktorá tie poznatky vyrába a úplne najlepšie, keď ich aj predáva. Hodnota inovácie je vysoká. Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV získal ocenenie Inovačný čin roka a niekoľko ďalších ocenení za nárazník železničného vagóna, ktorý chráni železničný vagón pri posunovaní pred porušením.

Súvisiace články publikované vo Vedeckom kaleidoskope:
Veda v CENTRE: Vlastnosti materiálov šité na mieru
F. Simančík: Inovácie nie sú možné bez investícií do vzdelávania a výskumnej infraštruktúry