Hosťom 8. stretnutia verejnosti s osobnosťami vedy a techniky pri káve v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) dňa 26. 3. 2009 o 17.00 hod. bol riaditeľ Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied prof. Ing. Milan Šikula, DrSc. Témou jeho vystúpenia v pravidelnom cykle VEDA V CENTRE bola Vízia rozvoja slovenskej spoločnosti v kontexte globálnej krízy.

Organizátorom podujatia bolo tradične Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti , odbor CVTI SR. Moderátorom bol Ing. Oleg Cvik, námestník riaditeľa CVTI SR.

Profesor Milan Šikula vo svojej prednáške okrem iného zdôraznil, že v rokoch 1995 – 2005 vzrástol svetový hrubý domáci produkt (HDP) o 52 percent, no kapitalizácia na burzách o takmer 400 percent. Ak začiatkom 80. rokov sa ročný objem finančných operácií pohyboval od 1 do 1,5 bilióna dolárov, dnes sa denne realizujú finančné operácie v objeme 1,5  – 2 bilióny dolárov. Analogicky pomer medzi ročným svetovým exportom a ročným obratom svetových finančných trhov sa zvýšil z pomeru 1 : 12 na viac ako stonásobok. Globalizácia síce prispela k efektívnejšej alokácii finančných zdrojov, zníženiu transakčných nákladov a komfortu operácií, no neúnosne zväčšila asymetriu a odtrhnutosť od reálnej ekonomiky. Poukázal na odbúranie kontrolných mechanizmov, rastúce riziká kríz a ich devastujúci dosah na reálnu ekonomiku.

Investičné banky, zabezpečovacie fondy a pod. emitovali, kupovali a predávali za stovky miliárd USD „exotické“ cenné papiere, zabezpečené inými cennými papiermi založenými na platbách za rizikové hypotéky – „sekuritizácia“ – CDO (kolaterizované dlhové obligácie). Týmito a podobnými produktmi sa presúvali riziká, strácal sa prehľad, kto vlastne nesie skutočné riziko. Presúvanie rizika dovoľuje poskytovať viac úverov. Keď sa rizikové hypotéky prestali splácať, inštitucionálni investori začali priznávať CDO a ich odpisovať – nové domy a ich ceny začali padať, začal spätný dominový efekt spľasnutia umelo nafúknutého dopytu a ním živeného nereálneho rastu. Fiktívne aktíva sa môžu vymieňať medzi finančnými inštitúciami, no po nich nie je reálny konečný dopyt spotrebiteľa alebo štátu.
Globalizácia zásadne zredukovala možnosti manažmentu na úrovni štátov a zároveň generuje problémy vyžadujúce globálny manažment. Globálna finančná a ekonomická kríza  je bezprecedentný kvalitatívne nový jav. Rozpory civilizácie prekračujú kritickú mieru, keď doterajšie trendy už narážajú na absolútne bariéry extrémnej deformácie dopytu a spotreby, už nie sú len problémom etiky či solidarity, ale sú už ekonomicky neudržateľné.

Nastalo mnohonásobné zvyšovanie intenzity čerpania prírodných zdrojov a boj o ovládnutie energetických a vodných zdrojov obývateľného územia. Na prelome 80. a 90. rokov globálna výroba a spotreba začali prekračovať biokapacitu Zeme o 25 %. Jedna pätina obyvateľov spotrebúva 90 % prírodných zdrojov. Nastal rozpor medzi rastúcou produkciou bohatstva a prehlbujúcou sa nerovnomernosťou jeho rozdeľovania. Najbohatšie 2 percentá obyvateľstva vlastnia viac ako polovicu svetového bohatstva. Chudobná polovica iba 1 percento. Do roku 2030 hrozí, že počet ľudí, ktorí budú musieť vyžiť z 1 – 2 dolárov na deň, sa zvýši z 2 na 4 mld.

Globalizácia nekompromisne obnažila hranice udržateľnosti rozvoja aj v oblasti verejných statkov a externalít. Extrémne sa vyhrotili problémy nerovnakého prístupu k pozitívnym externalitám a krajne asymetrického a nezodpovedného zbavovania sa negatívnych externalít. Čoraz vážnejším problémom sa stáva rozsah a mimoriadna dynamika sivej a čiernej ekonomiky v relácii k HDP. V roku 2006 ročný objem (OECD) predstavoval okolo 4 – 5 biliónov USD sivej a 2,5 – 3 bilióny čiernej ekonomiky. Mimoriadne explozívnou oblasťou sa stali svetové finančné trhy, kde doterajšia podoba globalizácie prebieha najdynamickejšie a kde nebezpečne prekračuje hranice udržateľnosti rozvoja.

Kríza v plnej nahote obnažuje ekonomickú i morálnu zvrátenosť viacerých kľúčových aspektov fungovania súčasnej podoby globalizovaného svetového hospodárstva. Odpútanie ekonomických procesov spod kontrolnej, regulačnej, dohliadacej pôsobnosti štátov a absencia formovania adekvátnych globálnych inštitúcií otvorili priestor na nekorektné podvodné správanie vrcholových manažmentov korporácií, bánk, investičných spoločností, audítorských a ratingových agentúr, sivú a čiernu ekonomiku, daňové raje a výsledne ďalekosiahle deformácie fungovania trhu, dopytu a spotreby.
Na začiatku 3. tisícročia sa Slovensko ešte nachádza na pôde industriálnej civilizácie, no zároveň je už vťahované do víru veľkej postindustriálnej transformácie, ktorá predstavuje hlboko rozporný proces prechodu k vyššej etape civilizácie. V rámci neho možno identifikovať dve určujúce línie megatrendov, ktoré budú v nasledujúcich dekádach zásadne ovplyvňovať utváranie budúcnosti ľudstva a determinovať aj nároky na adaptáciu slovenskej spoločnosti. Prvú predstavuje generálny megatrend globálneho utvárania znalostnej ekonomiky a spoločnosti a spektrum sprievodných megatrendov, ktoré majú spontánny, značne živelný charakter. Pod ich rozporným vplyvom a z toho plynúcich ohrození sa začala ako reakcia na ne formovať druhá línia – existenčný megatrend kvality a udržateľnosti života a viaceré s ním súvisiace podporné megatrendy.
Východiskovú situáciu sťažuje to, že Slovenská republika sa ocitla v rámci EÚ medzi krajinami s najnižšou a ďalej sa znižujúcou inovačnou výkonnosťou. Zotrvanie v tejto pozícii predstavuje mimoriadne vážne ohrozenie udržateľnosti rozvoja a reálnej konvergencie.
Vývoj Slovenska ako malej krajiny s vysokou otvorenou ekonomikou, silne penetrovanou zahraničným kapitálom bude v časovom horizonte vízie ešte výraznejšie prebiehať pod zásadným určujúcim pôsobením globalizačných a integračných procesov. To však neznamená, že by sme mali len pasívne prijímať ich dôsledky. Vo vízii je načrtnutý koridor možného smerovania vývoja, v ktorom sa bude Slovensko usilovať aktívne využívať rozvojové šance a príležitosti globalizácie a integračnej účasti v EÚ a prezieravo čeliť rizikám a ohrozeniam spojeným s týmito procesmi (napr. globálnym finančným krízam).
Z analýzy megatrendov a nárokov na globálnu konkurencieschopnosť malej krajiny vyplýva, že kategorickým imperatívom smerovania Slovenska ku kvalite a udržateľnosti života je urýchlené prerušenie dlhodobého trendu znižovania. 

Slovenská ekonomika bude v nasledujúcom období vystavená rastúcim konkurenčným tlakom zo strany krajín s lacnejšou pracovnou silou a nižšími výrobnými nákladmi. Prípadný odchod doterajšej vlny investorov zakladajúcich konkurenčné výhody na lacnej pracovnej sile bude treba kompenzovať konkurenčnými výhodami založenými na progresívnejších faktoroch výroby. Slovenská ekonomika sa dostáva do fázy, keď bude musieť prejsť na novú trajektóriu rozvoja, smerujúcu k ekonomike založenej na znalostiach. Hybnou silou takéhoto vývoja bude rastúca úroveň vzdelania obyvateľstva, výkonná výskumno-vývojová základňa a inovačný potenciál podnikovej sféry stimulovaný priaznivým proinovačným podnikateľským prostredím. Dlhodobým problémom tvorby výskumného priestoru je nevyjasnenosť vzťahov kľúčových koordinátorov realizácie vednej, technickej a inovačnej politiky.

Znečisťovanie zložiek životného prostredia Slovenskej republiky by sa v budúcnosti nemalo zvyšovať za predpokladu, že sa podarí zmeniť výrobnú štruktúru smerom k oslabeniu energeticky, surovinovo a environmentálne zaťažujúcich odvetví. To bude vyžadovať spoločné úsilie smerujúce k zmene spotrebných a výrobných zvyklostí, k zvyšovaniu efektívnosti spotreby zdrojov, k vyššiemu podielu činností založených na využívaní vedomosti a služieb. Bude potrebné zabrániť zväčšovaniu negatívnych dôsledkov ťažobnej činnosti, vysokoodpadových technológií.

Biodiverzita bude pod zvyšujúcim sa tlakom znečisťovania životného prostredia. Ak si chce Slovensko zachovať súčasné bohatstvo živočíšnych a rastlinných druhov, je nevyhnutné zabezpečiť integritu, súdržnosť a prepojiteľnosť siete Natura 2000, tvorbu účinných a funkčných ekologických sietí, ochranu a obnovu biodiverzity a ekosystémových služieb. Riešenie stretu ekonomických a environmentálnych záujmov bude okrem iného zvyšovať tlak na verejné výdavky.
O tému bol veľký záujem. Konferenčnú sálu zaplnilo vyše 70 účastníkov. Diskusia nemala konca-kraja. Okrem iného sa v nej  poukázalo na potrebu vedeckého prístupu k riešeniu problémov v hospodárstve. Koncepčné otázky ľudstva nemôžu byť politickými rozhodnutiami. Viac by malo byť počuť vedcov. Výhodou Slovenskej republiky je lacná pracovná sila a logistická poloha. Je umením pritiahnuť k nám investorov, avšak ešte väčším umením je udržať ich. Vo svetovom automobilovom priemysle je 40 percent kapacít nadbytočných. Jeden z diskutujúcich navrhol vytvoriť  „predpodnikateľské“ strediská. Podľa jeho názoru nám chýbajú poradcovia so štátnou podporou pre vypracovanie projektov.

Prednáška

Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová

Foto: Ing. Alena Paulíková