Hosťom  Vedeckej cukrárne dňa 15. decembra 2009 v Centre vedecko-technických informácií SR bol prvý slovenský kozmonaut plk. gšt. Ing. Ivan Bella (45). Jeho zaujímavej prednáške na tému Vedecký program vesmírnej misie Štefánik predchádzal polhodinový dokumentárny film.

Podujatie moderoval RNDr. Ján Šípoš, CSc., z občianskeho združenia Mladí vedci Slovenska.

Let prvého kozmonauta Slovenskej republiky sa uskutočnil na základe uznesenia vlády z roku 1997. Ivan Bella zdôraznil, že išlo o dohovor  medzi vládami Slovenskej republiky a Ruskej federácie, nakoľko táto mala u nás pomerne vysoký štátny dlh a nebola ho schopná splácať.

Ruská strana navrhla ako jednu z možností, že pripravia slovenského občana na let do vesmíru a že ho tam odvezú. Slovenská strana s tým súhlasila, pretože to bola jedinečná príležitosť prezentovať sa svetu. Po vzniku Slovenskej republiky málokto vedel, kde sa tento štát nachádza a ešte si ho mýlili aj so Slovinskom.

Keď došlo k rozhodnutiu, všetko nabralo veľmi rýchly spád. Let bol naplánovaný na február 1999, preto bolo potrebné čím skôr urobiť výber. Aby sa výber zjednodušil, bola daná podmienka, že sa môžu prihlásiť iba vojenskí piloti so zdravotnou klasifikáciou nadzvukového pilota. Oni už pri výbere svojho povolania prechádzajú pomerne zložitými a náročnými lekárskymi i psychologickými testami. Piloti sa pravidelne každý rok zúčastňujú veľmi prísnych lekárskych prehliadok, ktoré monitorujú ich zdravotný stav dlhodobo.

Prihlásilo sa 28 dobrovoľníkov, ktorí boli ochotní podstúpiť tortúru prípravy. Všetci absolvovali viac ako sto lekárskych vyšetrení, od odberu krvi cez ultrazvukové vyšetrenia všetkých orgánov, röntgenové snímky tela. Keď skončili, tak im povedali že by sa mali röntgenu vyhýbať aspoň päť rokov, lebo dostali vysokú dávku röntgenového žiarenia. Pichali do nich nejaké ľahké rádioaktívne látky, vrátane citlivého snímača, ktorý sledoval ako tie látky putujú v organizme.

Niektoré vyšetrenia boli pomerne drastické. Boli zamerané na odolnosť voči fyzickému a psychickému stresu, fyzickej záťaži a pod. Odolnosť organizmu na nedostatok kyslíka sa sledovala v tlakovej komore, v ktorej  ich vyzdvihli do výšky 7,5 km, čo  je v podstate 500 m pod hranicou života. Boli tam zhruba 20 minút len v riedkom vzduchu a plnili určité matematické úlohy. Niektorí zhruba po štyroch minútach odpadávali. Išlo o to, nasadiť si nejaký štandard a celých tých dvadsať minút si udržiavať svoj výkon.

Na základe týchto vyšetrení, ktoré sa bodovali, postupne sa počet kandidátov znižoval, až zostali na koniec štyria. Týchto štyroch potom odviezli do Hviezdneho mestečka, ktoré je asi 30 km severovýchodne od Moskvy. Je to centrum prípravy kozmonautov Jurija Gagarina. Bolo vybudované v čase začiatkov kozmonautiky a pripravoval sa tam aj Jurij Gagarin. 

Vo Hviezdnom mestečku i v Moskve, v špecializovanom vedeckom lekárskom inštitúte, absolvovali ďalší maratón vyšetrení. Niektoré sa opakovali, niektoré testy boli nové, nakoľko také špeciálne zariadenia na Slovensku neboli. Röntgenovali ich znova.

Tam sa rozhodlo že Ivan Bella a Michal Fulier spĺňajú podmienky na to, aby mohli absolvovať prípravu a aj samotný kozmický let.

Potom sa na pár týždňov vrátili na Slovensko, aby sa mohli pripraviť na dlhodobý pobyt v zahraničí a pripraviť na to aj svoje rodiny, ktoré mali vycestovať s nimi. Museli zároveň odovzdať veci útvaru, pretože obaja boli vojenskí letci a pôsobili na Vojenskej základni v Kuchyni pri Malackách. Zbalili sa a po troch týždňoch vycestovali do Hviezdneho mestečka. Rodina prišla za ním o niekoľko mesiacov.

Všeobecná príprava obsahovala široké spektrum oblastí, ktoré sa nejakým spôsobom dotýkali kozmonautiky, a to kozmickej navigácie, teórie lietania kozmických telies, astronómie, medicíny atď. Ďalšia časť prípravy bola zaujímavejšia, lebo bola praktická. Museli sa pripraviť na beztiažový stav, v ktorom sa všetko vznáša v priestore a treba vedieť sa v tomto priestore pohybovať. Bolo to náročné najmä na koordináciu pohybov a orientáciu. Učili sa premiestňovať predmety, ale aj obliekať si skafander, čo bolo dosť zložité. Nacvičovali si tiež vyzdvihnutie vrtuľníkom z vodnej hladiny. Špeciálnym druhom prípravy boli formy prežitia s minimálnym vybavením, ktoré mali v návratovom pristávacom module. 

Let sa uskutočnil z kozmodrómu Bajkonur v kazašskej stepi 20. februára 1999.Trval 7 dní 21 hodín a 56 minút. Vedecká misia splnila dve základné úlohy. Prvou bolo ukázať celému svetu, že niekde v strede Európy sa nachádza Slovenská republika. Druhou úlohou bolo plnenie vedeckého programu, ktorý vypracovali v Slovenskej akadémii vied.   

Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová
Foto: Ing. Alena Paulíková

Súvisiaci článok vo Vedeckom kaleidoskope: Vedecká cukráreň: Vedecký program vesmírnej misie Štefánik