Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Tohoročné leto bolo extrémne... Čo sa s tým naším Slnkom deje? 

 
RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. 

Po letných prázdninách pokračuje v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) v Bratislave na Patrónke tradícia stretnutí žiakov a študentov s osobnosťou vedy a techniky v Bratislavskej vedeckej cukrárni.

Ide o neformálne debaty študentov bratislavských stredných škôl a ich pedagógov s vedcami. V tomto roku sa tohto čoraz obľúbenejšie podujatia, ktorého organizátormi sú Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti CVTI SR a občianske združenie Mladí vedci Slovenska, už po druhý krát zúčastnili aj žiaci 5. Základnej školy z Považskej Bystrice.

Hosťom Vedeckej cukrárne dňa 21. septembra 2010 bol známy slovenský popularizátor vedy, medzinárodne uznávaný astronóm RNDr. Vojtech Rušin, DrSc., vedecký pracovník Astronomického ústavu SAV. Podujatie moderoval RNDr. Ján Šípoš, CSc., z občianskeho združenia Mladí vedci Slovenska.

Vojtech Rušin vo svojej prednáške na tému Tohoročné leto bolo extrémne...Čo sa s tým naším Slnkom deje? priblížil najhlavnejšie údaje o Slnku, jeho históriu, hovoril o najnovších poznatkoch a tiež o tom, čo nás ohrozuje. Pozorovaniu Slnka sa venuje veľká pozornosť. Je zdrojom svetla, tepla a energie, ktoré podmieňujú existenciu života na Zemi.

Erupčné činnosti na Slnku spolu s kozmickým žiarením ovplyvňujú našu klímu. Pocítiť sme to mohli najmä v tomto roku. Keď je vysoký dopad z kozmického žiarenia zo zemskej atmosféry, je vyššia početnosť mrakov a tým pádom je viac zrážok. Čím viac modernej techniky bude ľudstvo využívať, tým viac budeme pociťovať dopady slnečnej aktivity. Tá v rámci svojich cyklov od minulého roku pomaly stúpa. To znamená, že na Slnku bude viac porúch, viac erupcií. Slnečná aktivita bude zanechávať svoje stopy hlavne v technologickej časti. Budeme svedkami častejších polárnych žiarení, zmien magnetického poľa, čo môže mať za následok zlé fungovanie kompasov. Vyskytovať sa budú poruchy na prístrojoch družíc, čo sa môže prejaviť komplikáciami aj pri používaní bankomatových kariet. Vojtech Rušín v tejto súvislosti poznamenal, že po veľkých erupciách zistili, že napríklad vypadli celé energetické sústavy na Zemi, napríklad v Kanade a na severovýchode Spojených štátov amerických. Slnko by nám však nemalo v najbližších rokoch spôsobiť žiadne katastrofické scenáre.

 Vedecká cukráreň

 Vedecká cukráreň

Približne každých 11 rokov sa na povrchu Slnka vyskytujú vo zvýšenej miere erupcie či čierne škvrny. Slnečná erupcia sa udeje za niekoľko minút a do priestoru vyvrhne veľké množstvo vysoko energetických častíc, ktoré môžu dosiahnuť až rýchlosť svetla. Často to ovplyvní aj život na Zemi. Takéto častice potom, keď dopadnú na nejaký prístroj na kozmickej sonde alebo na družici, tak ten prístroj môžu zničiť. Astronómovia našťastie vedia o tom, že tie prístroje na družiciach sú slnečnou činnosťou alebo dynamickými procesmi na povrchu Slnka ničené a preto sú tie systémy vždy zálohované, napríklad GPS. Je veľmi málo pravdepodobné, že by tie všetky družice vypadli naraz.

 diskusia vo Vedeckej cukrárni

 RNDr. Vojtech Rušin, DrSc.,

Slnečná aktivita ovplyvňuje našu atmosféru a cez ňu napríklad aj kvalitu signálu, ktorý sa dostáva do  rádií. Spôsobuje zvýšený výskyt polárnych žiarení. Tieto elektrické toky v zemskej atmosfére spôsobujú napríklad výpadky energetických sústav na Zemi, prevažne vo vysokých zemepisných šírkach. Tie napríklad majú vplyv na toky, ktoré sa vytvárajú pozdĺž plynovodov a ropovodov a tam potom dochádza k zničeniu alebo skoršiemu opotrebovaniu materiálu. Takýchto príkladov by sme mohli nájsť podstatne viac.

 diskusia vo Vedeckej cukrárni

 RNDr. Vojtech Rušin, DrSc., RNDr. Ján Šípoš, CSc. vo Vedeckej cukrárni

 RNDr. Vojtech Rušin, DrSc.,

Okrem týchto krátkodobých vplyvov má Slnko aj dlhodobé vplyvy ma Zem. Jedným z nich je ovplyvňovanie klímy. V rokoch 1645 až 1715 nebola pozorovaná slnečná aktivita, žiadne škvrny na Slnku a podobne. Zároveň v Európe bola akási doba ľadová, bolo veľmi chladno oproti iným obdobiam predtým. Slnko má svoje cykly, aktivity. Momentálne je jeho aktivita nízka a preto existujú  určité hypotézy, či neprichádza opäť akási slabšia doba ľadová.

 

 RNDr. Vojtech Rušin, DrSc. vo Vedeckej cukrárni

Vojtech Rušin ďalej uviedol, že v súčasnosti  očakávajú, že aktivita Slnka bude o čosi nižšia, ako bola napríklad za posledných 50 alebo 100 rokov. Z toho sa dá odvodzovať, že napriek tomu, že dochádza ku globálnemu otepľovaniu, vlastne by malo dôjsť postupne k nejakému ochladzovaniu na Zemi. Avšak to bude závisieť od toho, či tá dĺžka neaktivity Slnka bude dlhá alebo krátka. Takýchto období zníženej slnečnej aktivity bolo v doterajšej histórii Slnka viac. Sledovania sa uskutočňujú nejakých 10‑tisíc rokov pomocou rôznych uhlíkových metód. V danom období bola vždy aj znížená teplota na zemskom povrchu. Samozrejme, vtedy nebola taká vyspelá priemyselná činnosť ako je teraz, takže je to zatiaľ hypotéza, ktorú budú musieť budúce generácie skúmať, či je to tak alebo nie je.

 diskusia vo Vedeckej cukrárni

 RNDr. Vojtech Rušin, DrSc., Mgr. Andrea Putalová, RNDr. Ján Šípoš, CSc.

Zaujímavá prednáška vzbudila veľkú pozornosť prítomných študentov, ktorí kládli veľa otázok. Do debaty sa aktívne zapojili aj žiaci 5. Základnej školy z Považskej Bystrice.

 rozhovor pre STV

vo Vedeckej cukrárni 

 

Súvisiace články vo Vedeckom kaleidoskope:
Vedecká cukráreň: Tohoročné leto bolo extrémne...Čo sa s tým naším Slnkom deje?
Astronóm Vojtech Rušin ako hosť vo Vedeckej cukrárni 

Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová

Foto: Ing. Alena Oravcová

Kliknutím na fotografie získate ich plnú veľkosť

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR