Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Teoretické a metodologické zázemie prognózovania vývoja spoločnosti 

 
Ing. Edita Nemcová, PhD. 
Hosťom Bratislavskej vedeckej cukrárne dňa 15. februára 2011 bola Ing. Edita Nemcová, PhD., z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Podujatia, ktoré pravidelne mesačne organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR v spolupráci s občianskym združením Mladí vedci Slovenska, sa zúčastnilo vyše 120 stredoškolákov a niekoľkí sprevádzajúci pedagógovia. Podujatie tradične moderoval RNDr. Ján Šípoš, CSc.

V prednáške na tému Teoretické a metodologické zázemie prognózovania vývoja spoločnosti Ing. Edita Nemcová, PhD., okrem iného uviedla, že prognostika nemôže vytvárať absolútne pravdivé a nemenné predstavy budúcnosti ani predpovedať detailne udalosti, opísať ich a stanoviť, presný čas, kedy sa udejú. Prognostika však môže odpovedať na otázku „Čo sa stane, ak...“

Súčasné myslenie, nápady a konanie ľudí, prípadne nečinnosť, formujú ich vlastnú budúcnosť – individuálnu alebo spoločnú. Podľa čínskeho príslovia by sme mali premýšľať o minulosti a budeme poznať budúcnosť. Kľúčovým aspektom všetkých rozhodnutí je naša predstava o budúcnosti. Charakter a kvalita existujúcich predstáv spoločnosti o jej budúcnosti sú najdôležitejším kľúčom jej celkovej dynamiky. Súčasnosť je výsledkom toho, čo ľudia vyprodukovali v minulosti, zatiaľ čo budúcnosť je výsledkom toho, čo ľudia vytvárajú práve teraz.

Budúcnosť nie je nikdy predĺžením alebo opakovaním minulých trendov; vždy existujú nové vývojové trendy a neočakávané udalosti. Keď budeme pripravení na možné zmeny, dokážeme na ne efektívnejšie reagovať. Nikdy neexistuje len jedna možná budúcnosť. Sú predpokladané budúcnosti, pravdepodobné budúcnosti a žiaduce, preferované budúcnosti.

Prognostika je pomerne mladá vedecká disciplína. Jej rozvoj je podmienený rastúcim tempom ekonomických, sociálnych a technických zmien. Moderná prognostika  je skĺbením ekonomických, sociálnych a environmentálnych perspektív.  Prognostické metódy delíme na objektívne, subjektívne a systémové. Objektívne sú založené na matematických a štatistických formalizovaných postupoch. Subjektívne sú založené na znalostiach a intuícii odborníkov a systémové sú komplexné, modelové.

Vízia je intuitívny odhad procesov v dlhodobej perspektíve. Je to predstava žiaducej budúcnosti, ktorá motivuje ľudí k činnosti na jej realizovanie. Slúži na identifikáciu priorít a rozvojových možností, na prípravu alternatívnych scenárov vývoja krajiny a spoločnosti a na prípravu rozhodnutí strategického charakteru.

Prognóza je kvalifikovaná, prevažne dlhodobá predpoveď možných a realizovateľných variantov vývoja spoločnosti. Je to viac alternatívny a viac variantný dokument. Alternatíva je jedna z dvoch alebo viacerých možností, ktoré sa navzájom vylučujú. Variant je jedna z dvoch alebo viacerých možností, ktoré sú navzájom zameniteľné – nevylučujú sa. Má pravdepodobnostný charakter.

V žiadnom systéme s obmedzenými zdrojmi nemôže rast pokračovať ľubovoľne dlhú dobu. Skúmané trendy rozvoja spoločnosti sú: rast populácie; rast priemyselnej výroby; rast znečistenia životného prostredia; čerpanie neobnoviteľných zdrojov a  produkcia potravín na obyvateľa.

Tradičné prognostické metódy sa stávajú v komplexnom svete s vysokou mierou neistoty nepresnými až nereálnymi. Namiesto univerzálnych odpovedí sa hľadajú alternatívy. Stúpa dopyt po štúdiách orientovaných na predvídanie zmien, nových trendov. Nejde o predvídanie a predpovedanie budúcnosti, ale predpokladanie trendov vývoja. Je nemožné predpovedať budúcnosť, ale je nebezpečné aspoň sa o to nepokúsiť.

Téma prednášky zaujala a bola podnetom na neformálnu vedeckú debatu.

 

Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová
Foto: Ing. Alena Oravcová

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR