Špeciálny bol aj hosť vedeckej kaviarne, a to úspešný mladý slovenský astrofyzik Dr. Norbert Werner (29), ktorý pricestoval zo Spojených štátov amerických, kde sa v Ústave časticovej astrofyziky a kozmológie Stanfordskej univerzity v Kalifornii venuje výskumu veľkoškálovej štruktúry vesmíru a výskumu kôp galaxií a najnovšie vplyvu čiernych dier na vývoj najväčších galaxií vo vesmíre.

V septembri 2008 získal od Národného úradu pre letectvo a vesmír NASA grant na tri roky, s podporou ktorého mohol pokračovať v ďalšom výskume. Spolu s jeho tímom sa mu podarilo zaznamenať dovtedy neznámu časť hmoty tvoriacej vesmír. Výsledkom jeho výskumu je objav vlákna horúceho plynu medzi dvomi kopami galaxií – Abell 222 a Abell 223. Ide o prevratný objav, ktorý potvrdil predpovede teoretikov z roku 1999, že asi polovica neznámej hmoty vo vesmíre tvorenej z atómov sa nachádza práve v takýchto vláknach medzi kopami galaxií..

Norbert Werner vystúpil pred širokou verejnosťou s prednáškou na tému Temná stránka vesmíru. Vo svojej prednáške sa zameral na tmavú hmotu, tmavú energiu a čierne diery, teda na to neviditeľné vo vesmíre. V úvode zdôraznil, že toho čo o vesmíre ešte nevieme je veľmi veľa.

Len 4,6 percent celkovej hmoty energie vesmíru je tvorená z atómov, čiže z normálnej hmoty, z ktorej sme zložení my aj všetko okolo nás, hviezdy aj galaxie vo vesmíre, celý pozorovaný vesmír. Zvyšných asi 23 percent hmoty energie vesmíru tvorí tmavá hmota. Tvoria ju častice, ktoré interagujú veľmi slabo s normálnou hmotou. Avšak táto nová hmota ešte nebola priamo nikdy pozorovaná. Veľký hadrónový urýchľovač (LHC) by mohol tmavú hmotu odhaliť. Zvyšných 72 percent hmoty energie vesmíru tvorí tmavá energia, o ktorej vieme iba to, že existuje, že urýchľuje rozpínanie vesmíru a pôsobí na najväčšie vzdialenosti medzi galaxiami. Svojou prítomnosťou rozhoduje o budúcnosti celého vesmíru.

O tmavej energii dnes nikto nedokáže povedať, čo je to za energiu, odkiaľ sa berie, aké sú jej vlastnosti. Svojím spôsobom jej existenciu predpovedal už Einstein, ktorý prevažne z teologických dôvodov potreboval, aby bol vesmír nemenný a statický. Do svojich rovníc zaviedol kozmologickú konštantu, reprezentujúcu opak gravitácie, pomocou ktorej sa mu podarilo požadovaný model vytvoriť. Neskôr ju síce odmietol a vyhlásil za najväčší omyl svojho života, no súčasné pozorovania Hubblovho teleskopu ukazujú, že kozmologická konštanta vytvorená z ideologických dôvodov môže v istej podobe skutočne existovať. Na prelome tisícročí sa ukázalo, že do úlohy antigravitácie možno dosadiť nezachytiteľnú a absolútne neštruktúrovanú temnú energiu, prestupujúcu celým vesmírom a zodpovednú za jeho správanie.

Dnes vieme, že čierne diery prispievajú veľmi  výrazným spôsobom k tomu, ako sa vyvíjajú galaxie, náš vesmír. Černe diery sú dnes už integrálnou súčasťou nášho chápania vesmíru. Astronómovia sa domnievajú, že väčšina čiernych dier je produktom vyhasnutých obrovských hviezd a preto predpokladajú, že aj ich hmotnosť je rovnaká ako hmotnosť týchto hviezd. Bežná hmotnosť čiernej diery je približne desaťkrát väčšia ako hmotnosť Slnka alebo 1031kg.