Profesor Hamar sa vo svojej prezentácii zameral na jednotlivé mýty, ktoré sa tradujú v súvislosti so silovými cvičeniami. Pretrváva neopodstatnený negatívny názor na silový tréning, ktorý je založený zväčša na mýtoch, nie na vedeckých faktoch. Napríklad prvým mýtom je, že pri silových cvičeniach dochádza k extrémnemu zvyšovaniu krvného tlaku a tým sa zvyšujú riziká pri kardiovaskulárnych komplikáciách, najmä krvácania do mozgu a ischémie myokardu. Nie je tomu tak dávno, keď z ambulancie praktického lekára odviezli pacienta na pohyblivom lôžku, lebo mal tlak 200/120, nesmel sa hýbať a dávali mu infúziu.

Krvný tlak pri silových cvičeniach môže dosahovať hodnoty viac ako 300 torr. Za určitých špeciálnych okolností môžu dosahovať hodnoty krvného tlaku 480/350 torr. To je najvyššia hodnota, ktorá sa uvádza v literatúre. Je to skutočne realita. Ide však o špeciálnu situáciu a špeciálnu súhru faktorov a okolností. V tomto prípade vysoko trénovaný silový športovec, ktorý dvíha extrémne váhy, svoje maximá , aktivuje všetky svalové skupiny a ešte zapája aj takzvaný Valsalvov manéver. To sú faktory, ktoré ovplyvňujú krvný tlak. Všetky tieto faktory sú v tomto prípade na maxime, preto sú dosiahnuté extrémne hodnoty. Zaujímavé je, že to ten človek prežije.

Vyvstáva otázka, ako sa dá taký vysoký tlak merať, pretože väčšina škál tlakomerov je zhruba do 280. Odpoveď je jednoduchá, merali to špeciálnou technikou, ktorá  umožňuje merať vnútroarteriálny krvný  tlak, čiže ide o intraarteriálne meranie tlaku krvi. Ukážka bola z jedného pracoviska v Kanade. Postup bol taký, že dotyčnému napichli artériu brachiaris a špeciálna sonda, ktorá bola schopná snímať tlak, bola zavedená do artérie. Takýmto spôsobom získali väčšinu  poznatkov, ktoré súvisia s reakciou krvného tlaku na silové zaťaženie.

Krvný tlak pri silových cvičeniach závisí od intenzity (odporu, resp. váhy), počtu opakovaní, počtu sérií, ktoré vykonávame, od daného cvičenia, aktivovanej svalovej hmoty a od zapájania Valsalvovho manévra. Podmienkou pumpovania krvi do aorty je, aby bol systolický krvný tlak vyšší ako vnútrohrudný.

Silové cvičenia umocňujú priaznivé zdravotné účinky aeróbnych aktivít, vedú k zmenám, napr. k zlepšeniu sily a svalovej hmoty, ktoré samotnými aeróbnymi cvičeniami nemožno dosiahnuť. Používané správnym spôsobom predstavujú bezpečný a účinný prostriedok na prevenciu a liečbu celého radu ochorení a zlepšenie kvality života.

V prezentácii boli ukážky zvyšovania systolického a diastolického tlaku v prípade, keď niekto dvíha 60 % svojho jednorazového maxima. To je maximálna váha, ktorú je schopný zdvihnúť. Keď z toho zoberieme 60 %, tak hodnoty krvného tlaku sú okolo 170/150. Keď bude dvíhať maximálnu váhu, tak tie hodnoty budú výrazne vyššie. Ten, kto je extrémne dobre trénovaný môže aj viac, pretože tá váha bude ešte vyššia. Zjednodušene sa dá povedať, že najviac sa zvyšuje intenzita silového zaťaženia. Intenzita je vyjadrená buď v odpore dvíhanej hmotnosti alebo v silových systémoch, ktoré vytvárajú ten odpor na inom princípe ako gravitácia. Ten princíp je taký, že so zvyšujúcou sa intenzitou zaťaženia, odporu, sa zvyšuje tak systolický ako aj diastolický tlak. Rozhodujúci je počet opakovaní. Na obrázku bolo zachytených 7 opakovaní tlaku na lavičke, a bolo vidieť ako sa zvyšoval  systolický i diastolický krvný tlak  pri každom ďalšom opakovaní, teda rozdiel medzi fázami cvičení. Koncentrická fáza je vtedy, keď váhu prekonávame, dvíhame, excentrická, keď ju púšťame. Pri dvíhaní býva reakcia krvného tlaku vyššia ako pri spúšťaní. Prof. Hamar tým dokumentoval, že každé ďalšie opakovanie v sérii znamená mierny nárast krvného tlaku, tak systolického ako aj diastolického.

O prednášku bol veľký záujem. Viacerí účastníci kládli prof. Hamarovi otázky nielen v rámci diskusie, ale aj po skončení vedeckej kaviarne. Podujatie moderovala PhDr. Zuzana Hajdu. 

Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová

Foto: Ing. Alena Oravcová
Kliknutím na foto získate jej plnú veľkosť