V Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave konalo sa dňa 18. 7. 2013 o 17.00 hod. ďalšie stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve, ktoré zorganizovalo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR pod názvom Veda v CENTRE – Letný špeciál. Špeciálnym hosťom vedeckej kaviarne bol prof. Ľuboš Pástor (1974), úspešný slovenský ekonóm, profesor financií na University of Chicago Booth School of Business, ktorý sa svojím výskumom v oblasti finančnej ekonómie zaradil medzi špičku medzinárodne rešpektovaných ekonómov.
Prof. Ľuboš Pástor vystúpil pred širokou verejnosťou s prednáškou na tému Reálne a finančné dôsledky politickej neistoty. Okrem iného uviedol, že ekonómia skúma ako funguje spoločnosť. Spoločnosť je zložená z ľudí a ľudia sú veľmi komplikovaní, často majú nevyspytateľné a ťažko predvídateľné správanie, preto by mali byť tolerantní k ekonómom, ak im niekedy unikne nejaká kríza a nedokážu ju predpovedať. Hovoril tiež o nevyspytateľnosti správania vlád, politikov, o dôsledkoch politickej neistoty, o reálnych dôsledkoch pre ekonomiku, podnikové investície, hospodársky rast, zamestnanosť a dôsledkoch na finančné trhy. Keď hovoríme o politickej neistote, nie je to neistota o tom, či nejaký diktátor prevezme krajinu, ale skôr o tom, akú konkrétnu politiku si vláda zvolí, aké opatrenia prijme na rozvoj rastu, aké daňové a regulačné opatrenia atď.
Na úrovni eurozóny máme niekoľko druhov neistoty, napr. nevieme, koľko v nej bude členských krajín o rok, o dva. Sú krajiny, ktoré sa držia členstva v eurozóne zubami-nechtami. Grécko urobilo veľký krok k zotrvaniu v eurozóne schválením zásadných reforiem verejného sektora, ale tá neistota je tam veľmi dramatická. Má obrovský vplyv na rozhodnutia, či už firiem alebo domácností.
Na Slovensku alebo v Nemecku je v súčasnosti asi najväčšia neistota v oblasti bankovej únie, to znamená, v akej podobe bude táto banková únia v eurozóne fungovať. Akási forma bankovej únie už bola odsúhlasená, vieme, že Európska centrálna banka bude mať hlavný dohľad nad európskymi bankami, ale stále nie sú jasné zásadné detaily, napríklad ako bude fungovať rezolučný mechanizmus, čo ak sa nejaká veľká banka dostane do problémov, bude rozhodovať o tom, ktorí veritelia dostanú akú časť z toho kapitálu, ktorý v banke ostane. Rezolučný mechanizmus je veľmi zásadný a vôbec nie je jasné ako to bude financované, ako to bude prebiehať na úrovni jednotlivých krajín.
V Európe je tiež obrovská neistota v oblasti fiškálnej konsolidácie. Všetky krajiny Európy, vrátane Slovenska, sa v súčasnosti potrebujú konsolidovať. Nie je jasné, či sa deficit bude znižovať zvyšovaním daní alebo znižovaním vládnych výdavkov, alebo kombináciou, a ak, tak aká bude štruktúra, ktoré dane pôjdu nahor, ktoré výdavky sa budú viac osekávať, ako sa bude meniť štruktúra priamej a nepriamej dane atď. Je tu neistota ohľadom štrukturálnych reforiem, ako sa bude reformovať trh práce na to, aby ekonomika bola pružnejšia, ako sa – ak vôbec – budú reformovať trhy s výrobkami. Je tu veľké množstvo neistoty.
Pokiaľ ide o Slovensko a okolité krajiny, pre nás je politická neistota veľmi známa. V posledných 20 až 25 rokoch tu bola obrovská neistota pri prechode zo socializmu do kapitalizmu. Formovali sa tu ekonomické a právne mantinely. Vôbec nebolo jasné ako bude systém fungovať, takže ľudia robili zásadné rozhodnutia bez toho, aby vedeli, čo vláda urobí alebo aká vláda bude pri moci o rok, o dva.
Z okolitých krajín badať značnú politickú neistotu u našich južných susedov. Maďarsko má svoju vlastnú menu, na rozdiel napríklad od Slovenska. Nové vedenie Maďarskej národnej banky je známe tým, že je blízke vláde a guvernér sa netají záujmom o strategické partnerstvo s vládou. Čo to presne znamená nie je úplne jasné, ale niektorí ľudia sa obávajú možnosti, že do istej miery by mohla mať Maďarská centrálna banka obmedzenú nezávislosť za cenu strategického partnerstva. Väčšinou je dobré mať centrálnu banku oddelenú od ministerstva financií. Ďalší otáznik je v oblasti fiškálnej politiky. Zhruba pred 20 rokmi maďarská vláda navrhovala špeciálne dane pre niekoľko sektorov ekonomiky, v ktorých sú energetické podniky, Telecom, banky, a aj keď sa tieto dane prezentujú ako jednorazové, investor nikdy nevie či sú naozaj jednorazové. Je to veľký otáznik. Dokonca aj v právnej oblasti sú tam isté kontroverzné ústavné dodatky a úpravy.
Na Slovensku máme neistotu najmä v oblasti fiškálnej konsolidácie. Na to, aby Slovensko dokázalo znížiť svoj deficit na Európou dané 3 percentá HDP, bude pravdepodobne potrebné o trochu zvýšiť dane, je však otázne, či tomu tak naozaj bude a ktoré by sa zvyšovali.
Po takmer hodinovej prezentácii bol priestor na otázky prítomných. Podujatie moderovala PhDr. Zuzana Hajdu.
Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová