Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Poznáme Zem - planétu, na ktorej žijeme? 

 
Profesor RNDr. Dušan HOVORKA, DrSc.,  

Do Vedeckej cukrárne Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti  v Centre vedecko-technických informácií SR  dňa 24. 2. 2009 o 9.00 hod. prišlo vyše sto študentov bratislavských stredných škôl a niekoľko pedagógov, ktorí ich sprevádzali. Prilákala ich téma Poznáme Zem – planétu, na ktorej žijeme? 

Profesor RNDr. Dušan HOVORKA, DrSc., sa  jej zhostil  pútavo a s prehľadom.  V úvode poukázal na skutočnosť, že ľudstvo je svojím vznikom, vývojom, ale aj budúcnosťou jednoznačne späté so Zemou. Tá mu poskytuje domov, ale aj všetky organické i anorganické suroviny nutné na zachovanie života, a to nielen človeka, ale aj všetkého tvorstva. 

V posledných decéniách sa na charaktere životného prostredia, ktoré nás obklopuje, výrazne negatívne podieľa aj človek: premiestňuje obrovské masy materiálov, čím narušuje prírodnú rovnováhu, vytvára skládky komunálnych odpadov, reguluje toky riek a potokov, čím urýchľuje odtok povrchových vôd z územia, zamoruje ovzdušie rôznymi, spravidla škodlivými exhalátmi, no najmä veľmi rýchlo vyčerpáva anorganické zdroje prírody. Uvážte sami: za posledných 50 rokov ľudstvo spotrebovalo viacej anorganických surovín, ako v celej dovtedajšej histórii! Politické garnitúry na čele štátov sa málo riadia nutnosťou ekonomického, ekologicky neškodného a z hľadiska budúcnosti udržateľného čerpania surovín prírody. Ľudstvo ako celok je čoraz náročnejšie: na jedného obyvateľa spotrebováva čoraz viac železa, hliníka, ílových surovín, ale aj pitnej vody a i. Pritom dôsledná recyklácia surovín sa uplatňuje len v niektorých štátoch.

 diskusia  prednáška

Predtým, ako človek začne ovplyvňovať prírodné procesy, musí ich dokonale poznať –  najmä metabolizmus zemskej kôry, ktorá je bezprostredným miestom zrodu a následného rozvoja ľudských civilizácií. Je preto naliehavou úlohou stojacou pred mladou generáciou, aby čo najdokonalejšie poznala zákonitosti, ktorými sa riadia základné procesy v prírode. Je dávno známou skutočnosťou, že ak chceme niečo ovplyvňovať, meniť, prípadne zveľaďovať, daný fenomén musíme dobre poznať.

Litosféra vo vertikálnom členení zemského telesa (geoidu) predstavuje jej najvrchnejšiu časť. Je tvorená pevnou zemskej kôrou a najvrchnejšou časťou vrchného plášťa Zemne. Je to výrazne dynamický systém, v ktorom dochádza k interakcii a vzájomnému ovplyvňovaniu pevnej zemskej kôry hydrosférou (vodným obalom Zeme), ale aj atmosférou (vzdušným obalom Zeme).

 otázky študentov  pohľad do sály

Podľa súčasných predstáv geovedcov litosféra Zeme je rozdelená na 7 – 9 veľkých čiastkových blokov, platní. Tie sa navzájom pohybujú v laterálnom i vertikálnom smere. Pohyb je merateľný i z hľadiska roka či ľudského veku. Rozhrania platní sú motorom pohybov pozorovaných na povrchu Zeme. Na čiastkové pohyby litosféry má však vplyv aj činnosť človeka. Napríklad po napustení Oravskej priehrady vodou sa zemská kôra na hornej Orave prehla kvôli jej hmotnosti o 2 – 3 centimetre. Iný príklad: blok Krušných hôr v Českej republike sa v dôsledku odľahčenia v Podkrušnohorskej panve, spôsobeného odťažením obrovských hmôt uhlia a skrývkových zemín, pohybuje, kĺže do uvedeného odľahčeného priestoru panvy. Takýchto či dokonca ničivejších príkladov zo zemského povrchu je veľké množstvo.

Termín „metabolizmus" sa spája s výmennými reakciami medzi živou bunkou a okolitým prostredím. Keď hovoríme o „metabolizme zemskej kôry", máme na mysli interakciu všetkých 3 základných geosfér, ale aj prejavy rôznych procesov pozorovateľných na povrchu Zeme. Z nich uvedieme najmä tie, ktoré prevažne deštrukčne ovplyvňujú ľudstvo.

 o Vedeckú cukráreň je už tradične záujem  prof. Hovorka pri prednáške

Vulkanizmus je proces spojený s prenikaním lávy na zemský povrch, jej chladnutím a kryštalizáciou. Prienik je pokojný, ale aj veľmi dynamický, a to vtedy, keď v láve je prítomný vysoký podiel vodných pár a vulkanických plynov. V poslednom prípade hovoríme o explozívnej vulkanickej aktivite: väčšina lávy je tlakom plynov roztrhaná a v podobe rôznych veľkých úlomkov sa dostáva do ovzdušia a následne padá na zem. Pohybujúca sa láva je častým nebezpečím pre ľudské obydlia, ale aj komunikácie; vulkanický popol dokonca ohrozuje lietadlá.

Najmladšia sopka (posledná aktivita pred 110 000 rokmi) nášho územia je Pútikov vršok pri Novej Bani. Vulkanická aktivita okrem deštrukčných účinkov pre ľudstvo prináša aj výrazné pozitíva: na vulkanizmus je viazaný vznik ložísk rôznych kovov (u nás v Banskej Šiavnici najmä olovo (Pb), zinok (Zn),  meď (Cu), v minulosti aj antimón (Sb) a striebro (Ag), v Kremnici antimón, zlato (Au) a iné. V oblastiach mladej vulkanickej aktivity je zvýšený tepelný tok (teplé minerálne pramene), ale horúce pary týchto oblastí sa už využívajú aj ako zdroje energie. Vulkanický popol derivovaný z alkalických láv je vynikajúcim prírodným „hnojivom". Všimli ste si už obrubníky chodníkov vytesané z granátických andezitov (červené granáty do 1 cm) zo Šiatorošskej Bukovinky juhovýchodne od Fiľakova?

 prof. Hovorka odmeňuje najaktívnejších študentov  rozhovory po skončení podujatia

Zemetrasenia sú členené na niekoľko typov. Z nich najničivejšie sú zemetrasenia pozdĺž hlavných tektonických línií litosféry, situovaných na styku litosférických platní, kde sa prejavuje ich neustály pohyb. Ten je rôzne dlhé obdobia eliminovaný elasticitou horninových masívov; keď je táto prekročená, na uvedených zónach dochádza k skokovitým posunom platní litosféry. Zemetrasenia v oblasti Los Angeles v USA sú lokalizované na zlome St. Andreas. Početné ničivé zemetrasenia sú charakteristické pre západný okraj Tichého oceána (najmä Japonsko), kde sa pacifická litosférická platňa ponára pod východný okraj euroázijskej platne. Aj na našom území (Komárno, oblasť Žiliny a i.) boli v minulosti zaznamenané zemetrasenia nízkej až strednej intenzity; ich epicentrá sú uložené plytko v zemskej kôre.

Okrem charakterizovaného typu zemetrasení existujú aj iné typy: rútivé zemetrasenia., ktoré vznikajú zavalením podzemných priestorov (jaskýň, pozostatkov banskej činnosti a i.), vulkanické zemetrasenia, ktoré sprevádzajú silne explozívnu vulkanickú aktivitu, zemetrasenia spôsobené dopadmi mimozemských telies na zemský povrch a iné. No nemožno obísť ani zemetrasenia spôsobené priamo človekom: trhacie práce, testovacie výbuchy jadrových zbraní, explózie vo veľkých priemyslových závodoch a i.

Pohyby svahových hmôt (zosuvy) predstavujú pre územie Slovenskej republiky stále nebezpečenstvo. Ich výrazne miernejší bezprostredný dosah na človeka v porovnaní s predchádzajúcimi nebezpečenstvami spočíva v ich „plazivom" účinku. Na území Slovenskej republiky je evidovaných vyše 10 000 oblastí, v ktorých v minulosti prebehli pohyby svahových hmôt. Všetky sú podmienené geologickou stavbou zosuvných území: striedaním priepustných a vodonepriepustných vrstiev. Priamym „spúšťačom" pohybu svahových hmôt je voda nahromadená v usadených horninách vyskytujúcich sa na svahu, často s udivujúcim malým sklonom.

Z nášho územia len z posledných 50 rokov je známych niekoľko veľkých a stoviek malých zosuvov. Tak napr. jedným z nich bol ničivý zosuv na začiatku 70. rokov 20. storočia v Handlovej, iným bol zosuv v Riečici na Orave, zosuv starých háld v Ľubietovej, pohyb, ktorý spôsobil poškodenie viaduktu cesty I. triedy Sereď - Nitra pri Kyneku a i.

 študenti si pochutia i na koláčikoch  prof. Hovorka v rozhovore po skončení podujatia

Príroda  však okrem prevládajúcich dobrodení ľudstvu pripravuje aj ďalšie nepríjemné a neželateľné prekvapenia. Sú to najmä tsunami, cyklóny, morské záplavy, radónové riziká a iné. Informácie o ich katastrofických dôsledkoch pre ľudstvo sú denne sprostredkovávané tlačenými i elektronickými médiami. Približovať čitateľovi hrôzu (ale súčasne aj súcit s ich obeťami) nepovažujem za vhodné.

Niekedy tak trochu zazlievame našim dávnym predkom, že pri osídľovaní stredu Európy nezaľudnili aj územie popri východnom ukončení Álp a oblasti severného pobrežia Jadranu (tak aspoň po Benátky). Mali by sme kde doma stráviť letné dovolenky. No nezazlievajme im to. Vybrali totiž krásnu krajinu ako sídlo pre seba a následné generácie. Krajinu bez vulkanickej aktivity, silných zemetrasení, morských záplav, tsunami či pôsobenia iných katastrofických prírodných dejov. Záleží na nás, aby sme ju zanechali našim potomkom v čo najlepšom stave.

Prezentácia
Súvisiace články: Vedecká cukráreň: Poznáme Zem - planétu, na ktorej žijeme?

Spracoval: prof. RNDr. Dušan Hovorka, DrSc. a PhDr. Marta Bartošovičová

Foto: Ing. Alena Paulíková

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR