Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

O povodniach a suchu, alebo bude vody v našich riekach dosť? 

 
RNDr. Pavla Pekárová, CSc.,   

Vyše stovka študentov bratislavských stredných škôl a gymnázií sa aj v marci stretla vo vedeckej cukrárni v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave na Patrónke.  Ide o Prvú bratislavskú vedeckú cukráreň, ktorej organizátormi  sú Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti CVTI SR a občianske združenie Mladí vedci Slovenska.  
Hosťom vedeckej cukrárne dňa 24. marca 2009 (od 9. hod.  do 11. hod.) bola RNDr. Pavla Pekárová, CSc.,  vedecká pracovníčka Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied, ktorá vystúpila s prednáškou na tému O povodniach a suchu, alebo bude vody v našich riekach dosť? Táto aktuálna téma bola zaradená pri príležitosti Svetového dňa vody (22. marca).  

Doktorka Pekárová vo svojej úvodnej prednáške na ilustračných mapách prezentovala výskyt suchých a mokrých období na Slovensku i vo svete. Poukázala na kvalitu merania hydrologických radov. Zdôraznila, že predpoveď budúceho vývoja vodných zdrojov v krajine vždy patrila k najdôležitejším a súčasne k najzložitejším úlohám hydrológie.

Množstvo vody v tokoch v priebehu roka kolíše. Ovplyvňuje to striedanie ročných období. Na severnej pologuli je najviac vody v tokoch v jarných mesiacoch, kedy sa dopĺňajú podzemné vody. Koncom leta a v zime sú prietoky najnižšie a práve vtedy môžeme pociťovať nedostatok vody v tokoch. V kombinácii s vysokými teplotami vzduchu v lete dochádza navyše i k zhoršovaniu kvality vody v tokoch.

 RNDr. Pavla Pekárová, CSc. a RNDr. Ján Šípoš, CSc.  graf k prednáške  prednáška

Okrem sezónnej variability dochádza k viacročnej variabilite odtoku, k zoskupovaniu viacerých suchých rokov a  mokrých rokov k sebe. Prvotnou snahou hydrológov je hľadať a navrhovať také opatrenia v krajine, aby bol zabezpečený dostatok vody pre ľudí, zvieratá i rastliny počas suchých období a aby škody počas povodní boli minimálne. Keď je dostatok vody, môže sa zavlažovať , čo prospieva poľnohospodárstvu i celej krajine. Či bude v našich riekach vody dosť alebo málo, na to sú rôzne názory a teórie. Napríklad  teória dlhodobých cyklov hovorí o tom, že dochádza k striedaniu suchých a mokrých období. Táto teória vznikla pred 60 rokmi.

 študenti stredných škôl vo Vedeckej cukrárni  prednáška  RNDr. Pavla Pekárová, CSc.,


Príčiny viacročného kolísania prietokov nie sú dodnes objasnené. Viacerí vedci sa domnievajú, že tieto procesy majú pôvod mimo našej planéty. Výskumu v oblasti vzájomných vzťahov Slnka, slnečnej sústavy a ich vplyvu na hydrologický cyklus Zeme sa v porovnaní s témou klimatickej zmeny na Zemi venuje dnes na Slovensku len okrajová pozornosť. Vyplýva to predovšetkým zo zložitosti a interdisciplinárnosti tejto tematiky a zo všeobecne rozšíreného názoru, že neexistuje súvislosť medzi slnečnou aktivitou, planétami slnečnej sústavy a hydrologickými procesmi na Zemi.

 študenti  študenti  diskusia

V roku 1993 sa na Slovensku začala mimoriadne suchá perióda. Začalo z nejakých dôvodov menej pršať a vody v našich tokoch ubúdalo.  Slovensko je v strede Európy a zrážky sem prichádzajú od mora, či už od Baltického mora zo severu alebo od Atlantiku alebo zo Stredozemného mora.  Až 98 percent vody, ktorá padne na Slovensko v podobe zrážok, pochádza z mora. Na Slovensku v  dlhodobom priemere padne 750 milimetrov vody za rok. Na vysokých kopcoch padne vody oveľa viac, asi 2000 milimetrov. Medzi najsuchšie oblasti patrí Hurbanovo. Na porovnávanie slúžia mapy . Kedysi  chodil každý deň pozorovateľ odpísať vodný stav. Teraz je to už automaticky zaznamenávané epigrafom a prenášané do databanky.  Dnes majú údaj každú hodinu. 

 prednáška  záver akcie  

Takáto epigrafická búdka je aj v Bratislave na Dunaji. Z automatickej stanice, kde je meraná teplota vody a hladina, sa údaje prenášajú priamo do Slovenského hydrometeorologického ústavu. Keď  dostatočne veľa rokov merajú každý deň, môžu vyhodnocovať prietoky. Na Slovensku máme iba  4 rady. Jedným z nich je rad z prietoku Váhu, zo stanice Šaľa. Tento rad je jeden z tých, ktoré sú vyhodnocované od roku 1901. Ďalšie rady pochádzajú od roku 1921. Vodomerné stanice sa začali zriaďovať  až po vzniku Československej republiky v roku 1918 a potom najväčšie množstvo vzniklo až v roku 1961.
Z radu vo Váhu môžeme vidieť, že napríklad rok 1903 bol mimoriadne  mokrý. Prietoky boli nad 200 metrov kubických. Oproti tomu rok 1991 bol extrémne suchý a prietoky boli pod 100 metrov kubických, čiže len polovica vody tiekla vo Váhu.  Keď to vykreslíme nejakým iným spôsobom, tak vidíme, že sa tu striedajú mokré obdobia so suchými obdobiami Koncom minulého storočia bolo mimoriadne suché obdobie.  Z dlhodobého hľadiska dochádza k poklesu prietokov. Samozrejme, môže tam byť aj chyba, preto sa to robí z viacerých staníc. Vyhodnotili stanice z celého územia Slovenska, ktoré rozdelili na tri oblasti. Ide o oblasť severného Slovenska, kde k poklesu prietokov nedochádza, oblasť stredného Slovenska, kde dochádza k miernemu poklesu prietokov, a oblasť  južného Slovenska, kde dochádza k rapídnemu úbytku vodných tokoch.  Od roku 1996 je viac prší a toto obdobie je poznamenané aj častými povodňami na Slovensku.
 

 RNDr. Pavla Pekárová, CSc.,   otázky študentov  prednášajúca s organizátormi podujatia

V rámci debaty odpovedala doktorka Pekárová na viacero zaujímavých otázok stredoškolákov. Jedna študentka sa napríklad spýtala, či sú povodne na niečo dobré. V odpovedi doktorka Pekárová okrem iného uviedla, že povodne majú na Slovensku historicky svoje miesto.  Ak chceme v prírode zachovať život taký aký bol, tak musíme dovoliť vode, aby sa aj rozliala. Povodne sú dobré na veľmi veľa vecí.  Ako prínos uviedla aj Gabčíkovo, vďaka ktorému sme schopní riadiť záplavy v tejto oblasti. Pripomenula, že v komisii, ktorá má rozhodovať o tom, kedy  bude záplava, nastanú vždy veľké hádky. Rybári povedia, že teraz sa liahnu jesetery a neexistuje, aby bola záplava, lebo by ich zničila. Keď sa už rozhodnú, že to bude o dva týždne neskôr, zasa prídu tí, ktorí sa zaoberajú životom kačíc a vtákov. Zdôvodňujú, prečo vtedy nie, lebo tam hniezdi vzácny druh a mohla by vyhynúť jeho populácia. Záplavy sú dôležité. Napríklad Lužný les potrebuje k svojmu životu, aby bol každý rok zaplavený. Nemôžeme jednoducho povedať, že teraz záplavy nebudú.  Je to prírodný úkaz, ktorý sem patrí. Aj veľa živočíchov je odkázaných na každoročnú záplavu. Najlepšie je, keď si s tým poradí príroda sama.

 záver podujatia  RNDr. Pavla Pekárová, CSc. a PhDr. Ľubomír Kucka z CVTI SR  

Možno sa nám zdá, že teraz máme nejaké mokrejšie obdobie. Počas suchého  obdobia v rokoch 1982 – 1993 si ľudia oddýchli od povodní a postavili domy v oblastiach, ktoré sú záplavové. Až 50 percent rodinných domov na Slovensku je postavených  v záplavových oblastiach. Aj celá Petržalka je postavená  v oblasti, ktorá je zaplavovaná každých 50 rokov.  Preto je teraz v Bratislave potrebné zvýšiť hrádze a zabezpečiť Petržalku pred storočnou vodou. Samozrejme, že nie je chránená ani pred tisícročnou vodou. Ak je zhodou okolností veľa zrážok, môže dôjsť k povodni.  Proti tomu sa nedá nič robiť.

Prednáška

Spracovala:  PhDr. Marta Bartošovičová

Foto: Ing. Alena Paulíková

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR