Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti, odbor Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR), zorganizovalo 12. stretnutie osobnosti vedy a techniky s verejnosťou pod názvom Veda v CENTRE.
Konalo sa 24. septembra 2009 od 17. hod. do 19.00 hod. v konferenčnej sále CVTI SR v Bratislave na Patrónke.
Hosťom bol astronóm RNDr. Vojtech Rušin, DrSc., vedecký pracovník Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied. Podujatie moderovala PhDr. Zuzana Hajdu.
Vojtech Rušin sa vo svojej prednáške na tému Ohrozuje nás Slnko? zameral na Slnko ako najbližšiu hviezdu, centrálne teleso slnečnej sústavy, ktoré svojou gravitáciou a elektromagnetickým žiarením ovplyvňuje všetko dianie v slnečnej sústave.
Slnko je zdrojom tepla, svetla a energie, ktoré umožňujú existenciu života na Zemi. V úvode okrem iného uviedol, že astronómia je čosi, čo je v každom z nás. Často sa hovorí, že je nezáživná, nepraktická, ale nie je tomu tak.
Astronómia je najpraktickejšou vedou, a to od momentu, ako človek zdvihol svoj zrak k nebu. Musel sa totiž pozrieť na Slnko a podľa Slnka sa riadil a potom sledoval aj ďalšie objekty. Slnko nás však aj ohrozuje, napríklad vtedy, keď si ľahneme na dve hodiny na pláž a nepoužijeme opaľovací krém s ochranným faktorom. Vtedy sa spálime.
Vojtech Rušin uviedol niekoľko citátov o Slnku. Napríklad Anaxagoras, grécky filozof, povedal, že slnko je kopa horiaceho kameňa, o málo väčšia ako Grécko. Keby mal tieto slová doslova interpretovať na základe dnešných poznatkov o Slnku, tak by povedal, že Anaxagoras má kus pravdy. V jadre Slnka totiž prebiehajú termojadrové reakcie, ktoré premenia vodík na hélium. Hovoríme tomu horenie alebo spaľovanie vodíka. Samozrejme, že Slnko je podstatne väčšie ako Grécko.
Ďalší zaujímavý citát hovorí o tom, že sú ľudia, ktorí dokážu zo Slnka urobiť žltú škvrnu (maliari), no sú aj takí, ktorí dokážu zo žltej škvrny urobiť Slnko (astronómovia). Vždy, keď Slnko zapadá alebo vychádza, tak slniečko nakreslia maliari ako ružové alebo žlté, alebo tak nejako podobne. Astronómovia sa snažia Slnko pozorovať nielen kvôli sebe, ale aj kvôli tomu, aby mohli svoje poznatky potom ďalej interpretovať.
Tretí citát hovorí, že slnko vždy rovnako svieti dobrým aj zlým. To je naozaj svätá pravda. Štvrtý citát: „Žijeme v slnečnej koróne“. Túto vetu vyslovil známy americký astrofyzik Chapman. Bolo to ešte v čase, keď nebolo celkom známe, že zo Slnka vybiehajú určité častice, ktorým hovoríme elektróny alebo protóny , ktoré spoločne nazývame častice (?) Žijeme nielen v blízkosti Slnka, žijeme v slnečnej koróne, pretože permanentne našu Zem obmývajú častice, ktoré k nám prúdia zo Slnka rýchlosťou 400 až 800 kilometrov za sekundu. To je dôvod, prečo Vojtech Rušin Slnko tak intenzívne skúma.
Posledný citát bol od neho: „Čím je ľudstvo technicky vyspelejšie, tým je od Slnka viac zraniteľnejšie.“ Je to naozaj pravda, pretože dnes vysoko energetické elektróny alebo protóny pochádzajúce zo Slnka dokážu ničiť prístroje na družiciach, ovplyvňujú životy ľudí, ktorí letia v lietadlách vo vysokých výškach cez Severný pól.
Vojtech Rušin spomenul tiež Medzinárodný rok astronómie. Uplynulo už 400 rokov odvtedy, čo taliansky vedec a vynálezca Galileo Galilei po prvýkrát namieril ďalekohľad na Slnko a zistil, že na povrchu Slnka sú tmavé škvrny. Vtedy prišiel takmer o hlavu. V tom období totiž podľa učenia katolíckej cirkvi muselo byť Slnko dokonale čisté a nepoškvrnené.
Vojtech Rušin spomenul tiež Medzinárodný rok astronómie. Uplynulo už 400 rokov odvtedy, čo taliansky vedec a vynálezca Galileo Galilei po prvýkrát namieril ďalekohľad na Slnko a zistil, že na povrchu Slnka sú tmavé škvrny. Vtedy prišiel takmer o hlavu. V tom období totiž podľa učenia katolíckej cirkvi muselo byť Slnko dokonale čisté a nepoškvrnené.
V ďalšej časti prednášky Vojtech Rušin hovoril o histórii Slnka, o jeho postavení v galaxii, o tom, čo vieme o Slnku dnes, ale aj o tom, koho ohrozujú javy spôsobované Slnkom. Slnko je jednou z viac ako 200 miliárd hviezd našej galaxie. Ten zásadný alebo najzásadnejší rozdiel medzi nimi je v tom, že Slnko je naša najbližšia hviezda, vzdialená iba 150 miliónov kilometrov. Vek Slnka sa odhaduje na 4,6 miliardy rokov. Je to typická hviezda s priemernými vlastnosťami. Skladá sa zo 70 percent vodíka, 28 percent hélia a 2 percent iných chemických prvkov. Slnko je teda plynné teleso.
Po zaujímavej diskusii si účastníci podujatia pozreli cestopisný film Niger, ktorý astronóm Vojtech Rušin osobne nakrútil počas výpravy za zatmením Slnka.
Prednáška,
Videozáznam
Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová
Foto: NCP VaT
Súvisiaci článok vo Vedeckom kaleidoskope: Veda v CENTRE: Ohrozuje nás Slnko?