Hosťom 10. stretnutia verejnosti s osobnosťami vedy a techniky pri káve v cykle VEDA V CENTRE dňa 28. mája 2009 bola doc. RNDr. Silvia Pastoreková, DrSc., vedúca vedecká pracovníčka Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied a Molekulárno-medicínskeho centra SAV. 

V úvode vyjadrila potešenie nad tým, že dostala príležitosť vystúpiť v sérii prednášok, ktoré majú šíriť dobré meno slovenskej vedy a majú ukázať, na čo je vlastne vedecký výskum potrebný a čo všetko sa môžeme pomocou neho dozvedieť. Téma Molekulové zmeny v nádoroch a protinádorová liečba budúcnosti je veľmi aktuálna. Je to náročná problematika a dotýka sa každého z nás, či už priamo, alebo prostredníctvom známych, príbuzných, ktorí trpia takýmto závažným ochorením. Výskumu rakoviny sa spolu s kolegami venuje už viac rokov a  vďaka tomu sa im podarilo identifikovať jeden zaujímavý marker.

Docentka Pastoreková vo svojej prednáške vysvetlila, ako vzniká rakovina a čo všetko s tým súvisí, akým spôsobom sa dá odhaliť a aké vlastnosti majú nádorové bunky. Rakovina väčšinou vzniká pozmenením bunky, ktorá získa nové vlastnosti, začne sa rýchlejšie deliť ako bunky v okolí a vytvorí základ nádoru. Takéto bunky majú množstvo nových vlastností, ktoré umožnia nielen rásť vo vnútri tkaniva, ale dostať sa na povrch, vytvárať také útvary, ktoré zatiaľ sú ešte benígne, čiže nie sú až také nebezpečné, ale po čase získavajú schopnosť rásť ďalej, vytvárajú si vlastnú cievnu sieť a správajú sa ako autonómne tkanivá v organizme. Pomocou cievnej siete získavajú výživu, ale zároveň tá cievna sieť umožní niektorým nádorovým bunkám uniknúť z primárneho tkaniva a dostať sa do cirkulácie. Prostredníctvom krvného alebo lymfatického obehu sa dostanú tieto bunky na iné miesto v tele. Môžu prejsť cez cievnu stenu a uchytiť sa na inom mieste, kde vytvárajú základ metastázy. A to je práve ten moment, ktorý je mimoriadne dôležitý pri vývine nádorov a pri ich liečbe, pretože nie nádor samotný, ale  vo väčšine prípadov práve metastázy bývajú príčinou úmrtia a neúspechu liečby. To je fáza nádorovej premeny, nádorového rastu, ktorá je najproblematickejšia pri liečbe. Treba ju dokonale poznať, aby bola liečba nádorov úspešná.

Trvalo niekoľko desaťročí, kým sa vo výskume získali základné poznatky o tom, ako sa delí nádorová bunka. Deliaca sa nádorová bunka má v porovnaní s normálnou bunkou množstvo výbežkov a má ešte veľa vlastností, ktorými sa odlišuje. K jej vlastnostiam patrí sebestačnosť v rastových faktoroch, schopnosť nekonečne sa deliť, udržiavať tvorbu ciev, odolnosť voči faktorom, ktoré blokujú delenie odolnosti voči bunkovej smrti, a tiež  invazívnosť a tvorba metastáz. To sú znaky, ktoré sú v dnešnej nádorovej biológii považované za kritické prejavy nádorovej bunky. Jednou z vlastností je sebestačnosť v rastových faktoroch, je veľmi typická pre nádory.  Všetky normálne bunky sú uložené v tkanivách, teda v krvi, majú kontakt s okolitými bunkami a za určitej situácie sa môžu deliť, napríklad v čreve. Črevná sliznica je veľmi rýchlo sa regenerujúce tkanivo. Niektoré bunky odumrú a niektoré sa musia rozdeliť, aby nahradili tie odumreté, aby črevná sliznica zostala zachovaná. Normálne bunky sa delia iba vtedy, keď z okolitého prostredia dostanú signál vo forme rastového faktora. Rastový faktor je veľmi potrebný. Navodí takú situáciu, že sa naviaže na receptor (to je väčšinou molekula, bielkovina, ktorá je na povrchu bunky) a spustí kaskádu rôznych javov, kde jedna molekula si prenáša signál do druhej, až sa ten signál dostane do jadra a bunka dostane povel na delenie. Nádorová bunka túto bariéru prekročila a sama si produkuje rastové faktory. Čiže nedelí sa iba vtedy, keď to okolité tkanivo potrebuje, ale delí sa vlastne nekontrolovane, pretože má dostatok týchto rastových faktorov. Pre bunku je to akoby potrava. Vtedy sa cíti dobre, keď sa môže deliť. Nádorová bunka má stály prísun potravy a v podstate sa delí stále.

V nádore je teda  viacero typov buniek, ktoré sa môžu líšiť niektorými vlastnosťami. Súčasná liečba je zameraná hlavne na jednotlivé znaky a vlastnosti buniek. Napríklad nádory prsníka majú nadmernú produkciu receptorov pre rastové faktory. Dnešná liečba je zameraná práve na tieto receptory. Lenže okrem toho nádorová bunka prsníka môže mať ďalších 10 zmenených vlastností. Čiže keď zameriame liečbu na jednotlivý znak, zabijeme bunky, ktoré ten znak obsahujú, ale tie, ktoré ho neobsahujú, prežijú. A nielenže prežijú, ale sa začnú deliť a využijú priestor, ktorý zanechali tie zabité nádorové bunky. To je problém dnešnej liečby. Okrem toho dnešné detekčné metódy a diagnostické metódy, ktoré sa už bežne používajú v klinickej praxi, sú nedostatočné. Sú zamerané iba na niekoľko vlastností nádorovej bunky a všetko ostatné zatiaľ uniká. Keď sa lekár rozhodne na základe prítomnosti jedného znaku nasadiť určitý typ liečby, tak vlastne zasiahne iba časť toho nádorového tkaniva a všetkým ostatným súčastiam umožní, aby prosperovali, aby sa ten nádor ďalej šíril. Dnešná onkológia sa najviac borí s tým, ako dosiahnuť odstránenie všetkých buniek v nádore.

Vedecký  a  klinický výskum zohrávajú obrovský význam v tom, aby v budúcnosti  vedeli správne zvoliť liečbu. Od vedcov sa očakáva, že budú schopní identifikovať nové markery, nové znaky nádorových buniek, ktoré budú reprezentovať jednotlivé vlastnosti. Pre vedcov je dôležité, aby mohli pomôcť klinikom tým, že budú vedieť vyvinúť  rôzne testy, ktoré môžu uplatniť u pacientov.  Bez základného výskumu by sme neboli schopní ísť dopredu. V tomto smere je vedecký výskum  nezastupiteľný. Samozrejme, to prvotné štádium, ktoré prebieha v laboratóriách, musí byť overené klinicky a to treba urobiť v spolupráci s klinikmi. 

Docentka Silvia Pastoreková v skratke zhrnula aj dianie v laboratóriách Virologického ústavu SAV. Hovorila o úlohe vedcov pri identifikácii markerov. Vedia o tom, že nedostatok kyslíka je veľmi zlý faktor, že pacienti, ktorí majú hypoxické nádory,  majú horšiu prognózu a že existujú určité znaky nedostatku kyslíka . Jedným z nich je bielkovina Ca9, ktorú skúmajú v laboratóriu. Je to poznatok, ktorý prišiel z vedeckého prostredia a dnes sa skúma na klinike, kde sa im v priebehu rokov podarilo ukázať, že tento znak je prítomný v širokom spektre nádorov, že dokonca v ňom zohráva dôležitú úlohu. V praxi sa tento znak využíva na zobrazovanie nádorov u pacientov rôznymi spôsobmi.  Podarilo sa im vyvinúť neinvazívny test, kde z krvi sa dá tento znak sledovať. Hovorí o tom, že pacienti, ktorí majú nádory, majú zvýšenú hladinu tohto znaku. Tí, ktorí sú liečení, ju majú zníženú. To sa potom využíva na identifikáciu tých pacientov, ktorí sú vhodní na liečbu zameranú na tento znak.  Táto liečba by nebola účinná u tých, ktorí v tkanive nemajú tento znak, dokonca by mohla byť toxická. V spolupráci s klinikmi sa tiež ukázalo, že samotná prítomnosť tohto znaku už označuje pacientov, ktorí majú horšiu prognózu. Tento znak charakterizuje len jednu časť buniek v nádore, ale ak by boli lekári schopní  na základe cielenej terapie buniek s týmto znakom odstrániť  iba 50 percent nádorových buniek, tak pri kombinovanej terapii s inými spôsobmi by už liečba mohla byť úspešnejšia.

Docentka Silvia Pastoreková vidí budúcnosť protinádorovej terapie v osobnom a precíznom prístupe k pacientovi s rakovinou, pretože každý pacient je iný a v zásade aj každý nádor je iný. Dôležité je poznať pacienta, poznať jeho nádor a liečiť ho cielene. Verí tomu, že ak bude zvolená správna kombinácia cielenej liečby, tak časom sa dopracujeme k situácii, že nádorová choroba bude chorobou chronickou, ktorá bude zvládnuteľná.  Vyžaduje si to však systematickú podporu  vedeckého výskumu.  Musí  mu byť daná určitá dôvera, pretože bez vedeckého výskumu by sme dnes nevedeli takmer nič.

Podpora vedeckého výskumu by mala byť koncentrovaná, pretože prístupy k štúdiu nádorových buniek sú veľmi náročné, vyžadujú si erudíciu, prostriedky, prístroje.  Nestačí, keď sa povie, že však v Amerike taký pokus už urobili s pacientmi a majú také a také výsledky. To je problém, ktorý musíme riešiť na domácej pôde, pretože naša populácia na Slovensku sa predsa len líši od tej americkej spôsobom života, stravou, genetickým pozadím, inými vlastnosťami. Náš pacient s tým istým typom rakoviny môže na určité spôsoby liečby reagovať inak ako pacient, ktorý žije v Amerike. Vedci nevyhnutne potrebujú aj spoluprácu s klinikmi na domácej pôde. Mnohé problémy by boli schopní vyriešiť aj tu a celkovo zlepšiť zdravotný stav našich ľudí. A to je priorita vo výskume rakoviny.

Spracovala a foto: PhDr. Marta Bartošovičová

 Videozáznam z podujatia,  Prednáška

Súvisiace články vo Vedeckom kaleidoskope:
Veda v CENTRE: Molekulové zmeny v nádoroch a protinádorová liečba budúcnosti
S. Pastoreková: K zlepšeniu postavenia vedcov na Slovensku môžeme prispieť aj propagovaním pozoruhodných výsledkov vedy a výskumu