Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Mohlo byť mocenské centrum Slovanov aj v Bojnej? 

 
PhDr. Karol Pieta, DrSc. 

Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) v Bratislave na Patrónke privítalo v Prvej bratislavskej vedeckej cukrárni dňa 27. októbra 2009 viac ako 130 stredoškolákov a ich pedagógov.

Hosťom podujatia, ktorého organizátormi sú Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti CVTI SR a občianske združenie Mladí vedci Slovenska, bol PhDr. Karol Pieta, DrSc., archeológ, vedúci vedecký pracovník Archeologického ústavu SAV v Nitre. Podujatie moderoval RNDr. Ján Šípoš, CSc., z občianskeho združenia Mladí vedci Slovenska.

Doktor Karol Pieta v úvode svojej prednášky na tému Mohlo byť mocenské centrum Slovanov aj v Bojnej? hovoril o počiatkoch našich národných dejín. Okrem iného povedal, že  Slovania, naši predkovia, prišli na naše územie v priebehu 6. storočia, čiže po roku 500 nášho letopočtu. Do stredoeurópskych dejín však táto slovanská spoločnosť výraznou mierou vstupuje predovšetkým v 9. storočí.

Pripomenul Nitrianske kniežactvo, počiatky kresťanstva, Pribinu, Rastislava, Svätopluka a ďalšie významné postavy toho obdobia. Nitrianske kniežactvo bolo prvým štátnym útvarom na našom území, hlavne v časoch Veľkej Moravy, ktorá vlastne vznikla zjednotením Moravského a Nitrianskeho kniežactva.

Vývoj archeológie zaznamenal za posledných 50 rokov ohromný prínos oproti stavu, ktorý sme poznali pomocou písomných prameňov. Veľké objavy archeológov boli na Morave. Známe sú Mikulčice, ktoré sa nachádzajú neďaleko slovenských hraníc, ďalej  Staré Město a Pohansko pri Břeclave. Tieto tri lokality boli významné centrá práve v období prvého štátotvorného pohybu Moravanov a predkov Slovákov.

Vedecká cukráreň

PhDr. Karol Pieta, DrSc. vo Vedeckej cukrárni

Slovensko v rámci veľkomoravskej kultúry objavenej archeologickými metódami bolo tak trochu v úzadí. Malo to konkrétne príčiny. Centrá, ktoré určite znamenali významné politické, ale aj hospodárske body na tomto území, predovšetkým Nitra a Bratislava vrátane Devína, sa stali  v ďalšom priebehu dejín mestami a archeologické pamiatky, ktoré ležia niekde na spodu ich vrstiev,  boli veľmi porušené. Samozrejme, sú v týchto lokalitách doložené, ale nie takým zachovaným spôsobom, ako je to v prípade moravských centier, ktoré v ďalšom priebehu dejín, v 10. až 20. storočí, ostali neobývané. To ich vlastne zachránilo, aby sa stali sľubnými miestami pre archeologické vykopávky.

 Vedecká cukráreň - diskusia

 Vedecká cukráreň

PhDr. Karol Pieta, DrSc. vo Vedeckej cukrárni 

Bojná je podobný šťastný historický prípad, keď toto nálezisko 1 200 rokov odpočívalo hlboko v horách Považského Inovca a až zhodou určitých náhod sa dostáva na pretras vedeckého skúmania a upútava pozornosť odborníkov, ale aj všeobecnej verejnosti. Dnes Bojná znamená rovnako významný fenomén alebo symbol bohatej a slávnej národnej minulosti, akú majú v Českej republike spomínané Mikulčice alebo Staré Město pri Uherskom Hradišti.

 Vedecká cukráreň

Vedecká cukráreň - diskusia 

 PhDr. Karol Pieta, DrSc.

Doktor Pieta predložil prítomným prezentáciu, v ktorej sú sústredené výsledky výskumu v Bojnej.  Najskôr ukázal lokalitu Bojná, ktorá sa nachádza v Topoľčianskom okrese, vo vnútri neveľkého pohoria. Toto pohorie, ktoré oddeľuje Považie od Ponitria, je pomerne ľahko priechodné rôznymi hlbokými údoliami. Je známe, že aj hory boli veľmi často opevňované už od hlbokého praveku do tureckých čias v 17. storočí.

 Vedecká cukráreň - diskusia

 PhDr. Karol Pieta, DrSc. a RNDr. Ján Šipoš, CSc.

 Vedecká cukráreň - diskusia

V 60. rokoch si odborníci všimli enormnú koncentráciu nálezísk práve z veľkomoravského obdobia. Viaceré z nich boli v minulosti prebádané. Veľmi známe výskumy boli v Pobedime a v Ducove. Ducovo bolo kniežacím sídlom s malým kostolíkom, rotundou a pohrebiskom. Podobný opevnený dvorec tiež s kostolíkom sa našiel v Nitrianskej Blatnici. Tieto ďalšie náleziská však nepútajú takú pozornosť ako Bojná. Je  to najmä preto,  že veľké zemné opevnenie v Bojnej, ktoré má 12 hektárov, vyniká nad okolitý terén. O tých valoch sa vedelo, ale nevedelo sa presne, z ktorej doby sú, ani aké významné nálezy sa tam skrývajú.

 Vedecká cukráreň

 RNDr. Ján Šipoš, CSc. vo Vedeckej cukrárni

 Vedecká cukráreň

V Bojnej sa začal systematický terénny výskum v roku 2007 a doteraz priniesol celý rad nových zistení a cenných nálezov. Podľa prvých výsledkov mal obvodový val zložitú dreveno-hlinenú konštrukciu a bol zničený požiarom. V areáli hradiska boli odkryté jednoduché obytné zemnice, ale aj remeselnícke dielne a veľká stavba s kamennou podmurovkou. Hradisko pravdepodobne po prvý raz násilne zaniklo v prvej polovici 9. storočia a definitívne bolo zničené a opustené na začiatku 10. storočia, zrejme kvôli maďarským nájazdom.

 Vedecká cukráreň

 PhDr. Karol Pieta, DrSc. vo Vedeckej cukrárni

Mimoriadny význam majú nálezy zvonov, aplikácie v podobe kríža, zápona z knižného kódexu a hlavne pozlátené figurálne zdobené plakety, pochádzajúce z prenosného oltára. Sú to doklady prítomnosti kresťanskej misie, prvej na našom území. Ide o západnú misiu, pravdepodobne z čias pred príchodom vierozvestcov Konštantína a Metoda. Úspešný výskum hradiska bude pokračovať aj v ďalších rokoch.

 Prednáška, Videozáznam

Súvisiaci článok vo Vedeckom kaleidoskope: Vedecká cukráreň: Mohlo byť mocenské centrum Slovanov aj v Bojnej? 

Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová, Ing. Alena Paulíková

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR