Hosťom Vedeckej cukrárne dňa 29. septembra 2009 v Centre vedecko-technických informácií SR bola doc. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD., zástupkyňa prednostu Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, prodekanka pre zahraničné vzťahy LF UK.
Jej prednáška na tému Má testosterón vplyv na inteligenciu dievčat a chlapcov? vzbudila veľký záujem stredoškolákov a ich pedagógov. Konferenčná sála „praskala vo švíkoch“.
Doktorka Ostatníková v úvode vyzdvihla, že takéto stretnutia sú vynikajúcou propagáciou vedy a vedeckej práce. Ide o debatu o problémoch, ktoré vedci riešia dlhé roky, a možno práve tu sa niektorí študenti rozhodnú pre vedeckú kariéru. Zdôraznila, že téma Má testosterón vplyv na inteligenciu dievčat a chlapcov? je zaujímavá nielen z vedeckého hľadiska, ale aj preto, že sa bytostne dotýka každého z nás.
Je zaujímavá už sama o sebe, lebo čo svet svetom stojí, rodíme sa ako dievčatá a chlapci. Rodové spojenie mužov a žien zabezpečuje, že sa reprodukujeme, že sa zachováva ľudský rod. Ak by to tak nebolo, tak by sme svoje gény nemohli odovzdávať ďalším generáciám a zrejme by sme tu ani neboli.
S témou sa spájajú otázky, či má význam hodnotiť mužov a ženy nielen z hľadiska biologického, alebo či sa muži a ženy líšia z hľadiska správania sa, a navyše, či sa líšia aj z hľadiska intelektu a intelektových schopností alebo všeobecnej inteligencie. V súčasnosti je veľmi populárny termín „gender mainstreaming“, ktorý vyjadruje rodovú rovnosť. Hovorí o tom, že všetci máme mať rovnakú šancu, že treba dať obom pohlaviam rovnakú šancu preukázať svoje schopnosti. V celkovom IQ nie je žiadny rozdiel.
Feminita a maskulinita sú dva pojmy, ktoré vyjadrujú ženskosť a mužskosť. Typická žena je vlastne priemerná žena, ktorá je v našej populácii hodnotená ako sumár všetkých ženských charakteristík a vlastností. Predstavuje niečo, čo je pohlavie chromozómové, gonádové, hormonálne, somatické, psychosociálne a kognitívne.
Takisto typický muž sa odvíja od chromozómového pohlavia. Ženy majú pohlavné chromozómy XX a muži XY. Práve tento chromozóm je nositeľom mužskosti a maskulinizuje každého človeka, ktorý je splodený. Preto sa vyvíja mužským smerom, lebo sa mu vyvíjajú semenníky a tie začínajú vo veľmi skorom štádiu produkovať hormón testosterón.
Testosterón je zodpovedný za pohlavnú diferenciáciu mozgu. Mozog človeka sa ťažko skúma, a to z etických dôvodov (nemožno experimentovať s podávaním látok, ktoré ho ovplyvňujú)
, z finančných dôvodov (vyšetrenia funkcií zdravého mozgu zobrazovacími technikami sú ekonomicky nákladné) a z dôvodov veľkej interindividuálnej variability biologických faktorov, ktoré ovplyvňujú mozgové funkcie. Preto sa využívajú experimenty na laboratórnych zvieratách.
Testosterón, klasicky ponímaný ako mužský pohlavný hormón, sa vyskytuje aj u žien, lenže v nižšej koncentrácii. Zďaleka tiež neobmedzuje svoj účinok na pohlavné orgány a reprodukčné zdravie. Má vplyv na telesnú stavbu a spolu s estrogénmi zohráva kľúčovú úlohu v rozdielnom vzhľade mužov a žien (pohlavný dimorfizmus). Testosterón má vplyv aj na pohlavne dimorfné (dvojtvárne) správanie a myslenie človeka. Svoj vplyv uplatňuje už vo vnútromaternicovom živote, keď hladiny testosterónu u chlapcov dosahujú hodnoty ako v neskorej puberte, a zrejme vplýva na formovanie štruktúry nervových sietí v špecifických oblastiach mozgu. Výskumy na dospelých jedincoch potvrdzujú vplyv testosterónu a estrogénu na poznávacie schopnosti, konkrétne na priestorovú predstavivosť a pamäťové funkcie.
Pohlavná diferenciácia vo svojich dôsledkoch prekračuje rámec reprodukčnej biológie a má vážny vplyv na iné fyziologické pochody, ktoré vedú k odlišnému správaniu sa a mysleniu dospelých mužov a žien. Ženy sú pri využívaní hemisfér viac bilaterálne (využívajú obe hemisféry). Muži sú viac lateralizovaní (využívajú dominantnú hemisféru pre danú funkciu). Ženy majú v priemere vyššiu schopnosť empatie ako muži. Empatia je schopnosť chápania a predikcie sociálneho sveta; schopnosť vcítiť sa do pocitov iných a predpovedať jeho správanie. Muži majú v priemere vyššiu schopnosť systematizovať ako ženy. Systematickosť je schopnosť chápania a predikcie zákonov neživej prírody; schopnosť analyzovať systémy, odvodzovať zákony, podľa ktorých sa dané systémy riadia, a konštruovať a riadiť tieto systémy.
Prednáška, 
Videozáznam
Spracovala: Marta Bartošovičová, Alena Paulíková
Súvisiaci článok vo Vedeckom kaleidoskope: Vedecká cukráreň: Má testosterón vplyv na inteligenciu dievčat a chlapcov?