Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) pri Centre vedeckotechnických informácií SR (CVTI SR) zorganizovalo dňa 24. novembra 2011 o 17. hod. v konferenčnej sále CVTI SR ďalšie stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve. Podujatie moderovala PhDr. Zuzana Hajdu.

Hosťom vedeckej kaviarne pod názvom Veda v CENTRE bol prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc., z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave, prezident Európskej nukleárnej spoločnosti. V úvode svojej prednášky na tému Kam kráčaš, jadrová energetika? pripomenul, že keď vstúpil do obdobia vedenia európskej nukleárnej spoločnosti, blížilo sa 25. výročie Černobyľu. Vtedy navrhol, aby sa k tomu postavili čelom, že to bola obrovská havária, ktorá priniesla veľké zamorenie oblasti. Černobyľ znamenal 38 priamych mŕtvych. Určite je to veľa, ale nie sú to tisícky.

Následky Černobyľu znamenali zvýšenie pravdepodobnosti onkologických ochorení, avšak napríklad Svetová zdravotnícka asociácia to nepotvrdila, s tým, že by to bolo nad štatistickú chybu. Určite tam boli prípady, kde bolo ožiarenie jasne doložiteľné, a to sa nedá bagatelizovať. Aj to, že 9 detí zomrelo na rakovinu štítnej žľazy sa dá na 99 % priradiť k Černobyľu. Černobyľ bola určite veľká tragédia, ale ľudia to nadsadzujú, keď hovoria o 10 tisícoch mŕtvych a niečo podobne. Ukrajinská vláda deklarovala 2,5 milióna postihnutých, ale to bolo hlavne pod vplyvom toho, že od Európy dostala desať dolárov za každého deklarovaného postihnutého. Takže bola tam motivácia povedať čo najväčší počet.

Počas 25 rokov, čo sa prevádzkuje 443 blokov jadrových elektrární vo svete, to znamená nejakých 13 tisíc reaktorokov, tu nebola žiadna bezpečnostne významná udalosť. Od Černobyľu máme 13 tisíc reaktorokov prevádzky jadrových elektrární bez akejkoľvek ďalšej významnej havárie, nie to ešte smrteľného úrazu alebo následkov smrti po ožiarení. V januári sa stalo to, že Nemecko povedalo, že jadrové elektrárne sa prevádzkujú bezpečne a preto chcú, aby sa prevádzkovali ďalej. Nemecko oznámilo, že oproti tomu, aký mali dohodnutý výstup Ausstieg aus der Kernenergie na rok 2021, predĺžia životnosť jadrových elektrární o ďalších 12 až 14 rokov. To bolo v januári. Potom prišla Fukušima a všetko sa otočilo, aj postoj Nemecka. Povedali Ausstieg aus dem Ausstieg, no a výsledky volieb, hlavne v Battenbergsku, kde Strana zelených z 5 % stúpala na 25 %, bol jasný signál, že ak chcú uspieť v ďalších voľbách, musia byť všetci proti jadrovej energetike. Potom sa všetky strany, na čele s kancelárkou Merkelovou, pretekali v tom, kto povie skorší rok odstavenia jadrových elektrární v Nemecku. Pri hystérii proti jadrovým elektrárňam si treba uvedomiť, že 85 až 90 % všetkých negatívnych článkov o jadrovej energetike vzniklo originálne v nemčine v Nemecku a v Rakúsku. Ostatné krajiny s tým nemajú problém.

Prof. Slugeň v ďalšej časti hovoril o vývoji jadrovej energie od roku 2000 až po súčasnosť. Okrem iného uviedol, že Zelená kniha z roku 2000 znamenala určitý prelom vo vnímaní jadrovej energie v Európskej komisii. Záverom bolo, že jadrová energia by mala byť súčasťou energetického mixu, pretože do popredia prišli otázky emisií a skleníkového efektu. Jadrová energia síce produkuje malé množstvá skleníkových plynov pri technológiách na úpravu paliva, ale je to zanedbateľné oproti ostatným zdrojom. Dokonca je to na úrovni veternej elektrárne, pretože aj keď robíte trebárs teflón, musíte vyprodukovať nejakú technológiu s tepelným odpadom. To znamená, že aj tam sú nejaké plyny, ale sú zanedbateľné oproti spaľovaniu uhlia alebo nejakých iných zdrojov. Po roku 2000 sa zrazu zdalo, že jadrová energetika začína byť viac akceptovateľná a preto sa zaviedol pojem jadrová renesancia. Bolo to vo viacerých dokumentoch. Potom prišiel Strategy Energy Plan, SET-plan do roku 2007, kde jadrová energetika a obnoviteľné zdroje boli odporúčané pre ďalší rozvoj európskeho hospodárstva. To už bola jasná deklarácia, že jadrová energetika sa môže ďalej rozvíjať. Možno k tomu prispelo aj Slovensko, ktoré v roku 2004 vstúpilo do Európskej únie a spolu s nami ďalších 9 krajín, čiže 10 + 2. Slovensko je druhou jadrovou veľmocou vo využívaní jadrovej energie, teda v produkcii elektrickej energie z jadrových elektrární. S 54 % sme za Francúzskom. Preskočili sme aj večne druhých Belgičanov, Česká republika má 30 %, Maďarsko, 40 % z jadra – to sú jadrové veľmoci, ktoré majú v prevádzke síce menší počet blokov – 7, ale relatívne významný podiel. Dlho bola na čele pred Francúzskom Litva, ktorá mala len dva bloky, ale keďže nemala nič iné, tak tie dva bloky znamenali 86 % produkcie elektrickej energie z jadrových zdrojov.

Tieto krajiny, ktoré vstúpili do Európskej komisie, priniesli spolu aj nových poslancov Európskeho parlamentu. A zrazu ten pomer, dajme tomu 55 : 45, čo bolo predtým proti jadrovej energetike, sa zmenil na 60 : 40 za jadrovú energetiku, pretože títo noví poslanci Európskeho parlamentu hovorili, že chcú využívať jadrovú energiu aj v budúcnosti. Jadrová energetika začala chytať druhý dych, čoho odrazom bolo aj rozhodnutie Nemecka o predlžovaní životnosti, rozhodnutie Fínska postaviť aj ďalšie dva nové bloky vo Fínsku, Francúzi stavali nielen Flamanville, ale aj ďalší blok v Penly. Prišli obrovské nárasty počtov blokov v Číne, v Indii, Vietnam chce zase stavať, USA naštartovalo nový jadrový program.

Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová

Foto: Ing. Alena Oravcová
Kliknutím na fotografie získate ich plnú veľkosť

Súvisiace články publikované vo Vedeckom kaleidoskope:

Veda v CENTRE: Kam kráčaš, jadrová energetika?
V. Slugeň: Znalostná ekonomika má vychádzať z vedy a poznania a nie z prieskumov verejnej mienky