Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Je vysoká inteligencia vždy ideálna? 

 
prof. PhDr. Imrich Ruisel, DrSc. 
Hosťom Vedeckej cukrárne, ktorá sa konala  dňa 24. novembra 2009 o 9.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR, bol prof. PhDr. Imrich Ruisel, DrSc., vedúci Centra excelentnosti výskumu kognícií SAV, Ústavu experimentálnej psychológie SAV. Pred stovkou stredoškolákov z bratislavských škôl vystúpil s témou Je vysoká inteligencia vždy ideálna?   

Profesor Imrich Ruisel vo svojej prednáške okrem iného povedal, že  prví učenci boli aj kňazmi. Patrili k veľmi nízkemu počtu ľudí, ktorí vedeli čítať a písať. To sú tiež signály, že ľudstvo vždy potrebovalo aj ľudí inteligentných,  sčítaných. Svedčí o tom napríklad aj prvé „kipu“. Niektorí experti označujú tento nástroj za predchodcu našich počítačov. Bola to palička, z ktorej viselo niekoľko špagátikov, na ktorých sa dali  urobiť uzlíky. Toto zariadenie slúžilo na výpočty. Na jeden špagátik sa mohol dať počet obyvateľov v nejakej dedinke, počet kráv, domov a podobne, a tak sa získal prehľad o celej dedine. Na nejaký väčší región bolo zase ďalšie kipu a v hlavnom meste Inskej ríše bolo hlavné kipu, ktoré obsahovalo všetky informácie o štáte. Už vtedy platilo, že informácie znamenajú moc. Kto niečo vedel, bol informovaný, mal veľkú výhodu oproti ostatným.

V ďalšej časti prednášky sa zameral na niektoré súčasné poznatky o inteligencii, v ktorých sa môžeme stretnúť s názorom, že v histórii ľudstva sa vždy vyskytovali aj vynikajúci jednotlivci, ktorí boli nadpriemerní.  Dodnes ale nevieme presne, či boli takí nadpriemerní hlavne vďaka svojim schopnostiam, ktoré boli dané, čiže zdedené, alebo potrebovali primerané vzdelanie či výcvik. O vysoko inteligentných ľuďoch sa vtedy hovorilo, že sú géniovia. K otázke, ako sa stáva človek géniom, profesor Ruisel uviedol, že zatiaľ sa experti zhodli na formulácii, že dôležitý je podiel  aj dedičnosti, aj výchovy, ktorá je tiež  veľmi dôležitá. Skrátka, keď niekto zdedí vynikajúce vlohy, ale nebude ich rozvíjať, tak zakrpatie a nebude mať príliš veľké šance.

 prof. PhDr. Imrich Ruisel, DrSc. vo Vedeckej cukrárni  Vedecká cukráreň
Osobnosti s výraznými schopnosťami boli napr. Einstein, Newton, Darwin, Beethoven, da Vinci, Michelangelo. Vedci sú jednotní v tom, že išlo o ľudí s nadpriemernými schopnosťami, nie sú však jednotní v tom, ako tieto schopnosti získali; či sa narodili s danými schopnosťami, alebo potrebovali primerané vzdelanie či výcvik.

K definícii inteligencie povedal, že je to istá schopnosť. Problémom však je, že v živote sa vzájomne sledujeme, sledujeme si priamo schopnosti, nemáme možnosť sa veľmi merať, ale sledujeme viac alebo menej inteligentné správanie jednotlivca. Toto sa prejavuje navonok na každom z nás. Avšak vysoká schopnosť, vysoká inteligencia, žiaľ, ešte zďaleka nemusí znamenať veľmi vysoké inteligentné správanie. Je tam bariéra a tou je naša osobnosť, naše vlastnosti, pretože inteligencia nikdy nie je izolovaná. Neexistuje v nejakom vzduchoprázdne, ale vždy nejaký konkrétny reálny človek je nositeľom inteligencie. Je to do značnej miery aj schopnosť prispôsobiť sa novej situácii. To je veľmi dôležitá charakteristika inteligentného človeka. Existujú aj zjednodušené definície, napr.: inteligencia je to, čo meria inteligenčný test.

 Vedecká cukráreň    prof. PhDr. Imrich Ruisel, DrSc.
Inteligenčný kvocient (IQ ) je psychologická výkladná skriňa. Dokonca v americkej armáde majú dodnes vojaci napísané svoje IQ vo vojenskej knižke, takže vojaka reprezentuje aj navonok. IQ, ktoré sa rovná zhruba hodnote 100 bodov, predstavuje priemernú inteligenciu, nad 100 nadpriemernú, pod 100 podpriemernú. Inteligenčný kvocient je kvantitatívna miera inteligencie. Nie je to nič iné ako mentálny vek lomeno fyzický vek krát 100. Mentálny vek je daný stupňom podaného výkonu na úrovni svojho veku pri riešení nejakej inteligenčnej úlohy. Keď dáme 5-ročnému dieťaťu splniť nejakú jednoduchú úlohu, tak sledujeme, či splní úlohu na úrovni vyššieho veku, alebo nižšieho. Keď 5-ročné dieťa dosiahne výkon 4-ročného, tak jeho inteligencia bude,  pochopiteľne, nižšia. K záveru dospejeme  na základe poznania fyzického veku.

   Vedecká cukráreň
Na základe IQ vymedzujeme, samozrejme veľmi približne, nasledujúce úrovne inteligencie: idiotizmus, imbecilita, debilita. Vidieť, že to sú aj odborné termíny a nielen populárne nadávky, ktorými sa niekedy častujeme. Veľmi  dôležité je však aj hraničné pásmo; sú to ľudia, u ktorých je inteligencia trochu nižšia. Inteligencia zohráva významnú úlohu nielen v teórii psychológie, ale aj v každodennom živote. Stala sa symbolom úspechu a kvality. Úspech v modernej spoločnosti je podmienený vzdelaním, ktoré predpokladá určitú úroveň inteligencie.

 Vedecká cukráreň prof. PhDr. Imrich Ruisel, DrSc.   
Laické predstavy o ľudskej inteligencii sú, že je to schopnosť človeka riešiť problém, usudzovať logicky správne, vnímať všetky aspekty problému, robiť dobré rozhodnutia. Má verbálne schopnosti, rozpráva jasne a artikuluje, rozpráva plynulo, veľa číta. Má sociálne kompetencie, akceptuje ľudí takých akí sú, vie si priznať chybu, chodí načas.

 prof. PhDr. Imrich Ruisel, DrSc. vo Vedeckej cukrárni  Vedecká cukráreň  prof. PhDr. Imrich Ruisel, DrSc.
Inteligencia  vyjadruje všeobecnú schopnosť, ktorá umožňuje, aby človek konal primerane cieľu, múdro, uvážlivo a efektívne narábal s prostredím, mal schopnosť prispôsobiť sa novej situácii. Neexistuje jednotná definícia inteligencie.  E. G. Boring v roku 1923 vyhlásil: „Inteligencia je to, čo meria inteligenčný test.“

     prof. PhDr. Imrich Ruisel, DrSc.
V testoch inteligencie sa ukázalo, že výkony v jedných úlohách zostávajú relatívne stabilné v priebehu života a iné sa znižujú.  IQ je relatívna hodnota. Na to, aby bola korektná, je potrebné mať normy zo všeobecnej reprezentatívnej vzorky. Priemerná výška IQ rastie v poslednom období zhruba o 7 IQ bodov za 10 rokov. Možnými príčinami sú zmeny v spoločnosti (prístup k informáciám prostredníctvom TV či internetu), akcelerácia vývinu, zlepšenie životných podmienok, lepšia a bohatšia strava. Svoju úlohu tiež zohráva genetika.

   prof. PhDr. Imrich Ruisel, DrSc. s najaktívnejšími diskutérmi  

Organizátormi Prvej vedeckej cukrárne boli tradične Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnostiobčianske združenie Mladí vedci Slovenska. Podujatie moderoval RNDr. Ján Šípoš, CSc. 

Prednáška, Videozáznam

Súvisiace články vo Vedeckom kaleidoskope:  Vedecká cukráreň: Je vysoká inteligencia vždy ideálna?

Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová
Foto: Ing. Alena Paulíková

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR