Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Je možné zo štruktúry chemickej látky predvídať jej biologickú aktivitu? 

 
Ján Kyselovič 
Hosťom Bratislavskej vedeckej cukrárne v Centre vedecko-technických informácií SR dňa 27. apríla 2010 o 9.00 hod. bol prof. PharmDr. Ján Kyselovič, CSc., vedúci Katedry farmakológie a toxikológie a dekan Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Takmer 120 bratislavských stredoškolákov si malo možnosť vypočuť jeho prednášku a zapojiť sa do debaty na tému Je možné zo štruktúry chemickej látky predvídať jej biologickú aktivitu? 

Farmakológia je stará veda o liekoch. Farmacon je grécky názov pre liek, logos je rozhovor. Ľudia sa odjakživa snažili liečiť. Pomáhali si bylinkami z prírody. Prvý záznam o odbore farmakológia pochádza z roku 1693 od Samuela Daleho.

V období prvých objavov v chémii sa poznatky o liečivách posunuli na vyššiu úroveň.

V 18. storočí nastal obrovský zlom. Začiatky modernej farmakológie ako vedy o liekoch siahajú do roku 1800. Začala sa izolácia látok z prírodných zdrojov, testovanie liečiv na zvieratách a syntetizovanie aktívnych molekúl v laboratóriách.

V 19. storočí sa izolovali prvé biologicky účinné látky. Najmenšia častica látky zložená z atómov je molekula, ktorá je nositeľom chemickej vlastnosti látky. V roku 1920 vznikla molekulárna farmakológia ako veda o interakciách molekuly liečiva a molekúl ľudského tela. Začali sa chápať účinky kyanidu. Chemici dokázali zosynchronizovať molekuly. Farmakológia je veda o interakciách molekúl tela a molekúl cudzorodých látok podaných do organizmu z vonkajšieho prostredia.

Po tisícročiach  kumulovania poznatkov a vedomostí považujú odborníci liek za najdokonalejší produkt ľudstva. Lieky majú fantastické účinky. Liekmi dokážeme napríklad vypiplať dieťa, ktoré sa narodí s nejakým handicapom. Dnes nie je problém vyliečiť angínu. Pred 60 rokmi zomrelo na angínu obrovské množstvo ľudí.

Celá história ľudstva je spojená s hľadaním ideálneho lieku, ktorý dokáže chorobu vyliečiť, najlepšie čo najskôr a hlavne bez vedľajších a nežiaducich účinkov. Vývoj a výskum každého nového lieku je zložitý proces, ktorý v sebe integruje široké spektrum odborníkov. Nový liek prináša pacientom najmodernejšiu liečbu. Obsahuje buď novú účinnú látku alebo novú kombináciu účinných látok, prípadne nové prídavné látky, ktoré zvyšujú účinnosť a bezpečnosť lieku. Inovácia lieku môže spočívať aj v novej liekovej forme, ktorá uľahčí jeho vstrebávanie, prípadne zníži nežiaduce účinky. Stanovenie vhodného diagnostického alebo liečebného postupu na základe príznakov a priebehu choroby sa nazýva indikácia.

 Nové prístupy otvárajú novú éru experimentálnej farmakológie. Začiatok 20. storočia je v znamení hľadania nových chemických štruktúr s biologickými účinkami využiteľnými na liečenie rôznych ochorení. Vo vedeckých laboratóriách sa systemizovalo nesmierne množstvo chemických zlúčenín, ktoré farmakológovia testovali, aby našli najúčinnejšie liečivá s najnižšou toxicitou.

Vo vývoji nových liečiv postupne dochádza k radikálnym zmenám v prístupe k ich výskumu. Novo syntetizované chemické zlúčeniny vznikajú ako produkt premysleného využitia poznatkov farmakológov – začínajú farmaceutickým chemikom navrhovať nové chemické štruktúry, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou budú mať želateľný biologický účinok. Do hľadania nových účinných látok sa postupne zapájalo aj počítačové modelovanie. Na jediný nový liek sa vynakladá približne 1 miliarda eur a jeho uvedenie do klinickej praxe trvá v priemere 12 rokov výskumu a vývoja. Nové originálne lieky a vakcíny v posledných desaťročiach zmenili životy miliónov ľudí. Dnes už vieme liečiť podstatne viac chorôb ako kedysi, žijeme dlhšie a postupne klesá počet úmrtí napríklad na nádorové či kardiovaskulárne ochorenia.

Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová
Foto: Ing. Alena Oravcová 

Súvisiaci článok vo Vedeckom kaleidoskope: Vedecká cukráreň: Je možné zo štruktúry chemickej látky predvídať jej biologickú aktivitu?

 Videozáznam

 

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR