Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Je história techniky plná omylov a náhod? 

 
prof. Karol Vasilko, DrSc.  

Hosťom 26. stretnutia verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve pod názvom Veda v CENTRE bol prof. Karol Vasilko, DrSc. z Fakulty výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach so sídlom v Prešove. Stretnutie, ktoré tradične zorganizovalo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti, sa konalo dňa 24. 2. 2011 o 17. hod. v Centre vedecko-technických informácií SR v Bratislave. Podujatie moderovala PhDr. Zuzana Hajdu.

Profesor Karol Vasilko vystúpil s prednáškou na tému Je história techniky plná omylov a náhod? V úvode okrem iného zdôraznil, že veľa vynálezov, objavov a prevratných technických riešení sa zrodilo len vďaka omylu, pochybeniu či náhode. Ak sú dejiny ľudstva plné omylov a negatívnych krokov, potom o histórii techniky to platí dvojnásobne. V čase, keď ešte nebol známy zákon zachovania energie, sa mnohí pokúšali o zostrojenie samohybného stroja. Iba niektorí významní technici, medzi nimi aj Leonardo da Vinci, zavčasu pochopili, že to nie je možné. Napriek sústavným neúspechom mnohí učenci najmä v 12. a 13. storočí verili, že perpetuum mobile nepatrí iba do ríše fantázie. 

Pohony strojov a dopravnej techniky majú dlhú a zaujímavú históriu. Prvým pohonom bola ľudská sila. Tá však často nestačila na prenášanie ťažkých bremien, preto sa hľadali  prostriedky na jej náhradu. Ako vhodná sa ukázala sila zvierat. Profesor Karol Vasilko považuje využitie sily zvierat už v 4. storočí pred n. l. za epochálny prelom v dejinách techniky.

Kým je koleso najväčším objavom ľudstva, využívanie ťažnej sily zvierat je prelomom v technike. V Európe sa koleso začalo používať v 3. tisícročí pred n. l. Na dlhé stáročia sa stalo základným prvkom dopravných zariadení. Do mechaniky vstúpilo okolo roku 1510 pred n. l. Za prvý stroj poháňaný ľudskou silou považujeme práve veľkorozmerné koleso, ktoré človek uvádzal do chodu šliapaním po jeho vonkajšom okraji. Kolesá tohto typu slúžili najmä na čerpanie vody zo studní. Z princípu kolesa vychádzal aj Achitas z Tarentu, ktorý v 5. storočí vymyslel skrutku. Tá je dodnes základným spojovacím prvkom strojov a technických zariadení.

Ľudstvo začalo využívať na pohon rôznych zariadení sily, ktorými disponuje príroda. Prvým medzníkom bolo využitie sily vetra v riečnej a námornej doprave v Mezopotámii. Už v 5. storočí pred n. l. postavili ľudia prvé plachetnice. Na dopravu ťažších nákladov sa na Níle používali lode s kombinovaným pohonom vetra a ľudskej sily. Ako hnacia sila sa na lodiach bežne používali otroci. Okolo roku 250 grécky mechanik Ktesiobios z Alexandrie vynašiel hustilku na stlačený vzduch, požiarnu striekačku a vodný organ.

V dejinách ľudstva však poznáme aj obdobie, ktoré prinieslo stagnáciu techniky, pretože do popredia sa dostali humanitné vedy. Technickú letargiu premohol až Leonardo da Vinci. Originálnym spôsobom vyriešil rôzne technické problémy. Okrem iného vynašiel kužeľové skrutky, guľôčkové ložiská, článkové reťaze, lanový a ozubený prevod. Jeho vzdušnú vrtuľu môžeme považovať za predchodcu helikoptéry, vylepšil aj mechanizmus hodín poháňaných závažím.

Aj Slováci majú podiel na zdokonaľovaní strojov. V roku 1753 náš rodák J. K. Hell zostrojil vzdušný stroj pracujúci na princípe Herónovej banky. Jeho stroj bol veľmi  náročný, pretože čerpal vodu zo šachty Amália v Banskej Štiavnici. Pre zatopené územie na strednom Slovensku zasa zostrojil anglický technik I. Potter v roku 1732 atmosférický parný stroj. Pri jednom zdvihnutí vytiahol zo zatopenej bane až 125 litrov vody, takže za 24 hodín vyčerpal z podzemia 22 tisíc hektolitrov vody. Potterove parné stroje potom využili v Banskej Štiavnici aj na šachtách Jozef a Magdaléna.

Tvrdí sa, že prvý parný stroj zostrojil v roku 1769 Francis Cugnot. Trojkolesový parný automobil mal však slabý výkon. Jeho prvý model pri jazde so štyrmi pasažiermi dosiahol rýchlosť len 4 kilometre za hodinu. Druhé Cugnotovo vozidlo slúžilo na prepravu ťažkých kanónov. Dosiahlo už síce rýchlosť 10 km/hod., ale pre zle položené ťažisko sa veľmi ťažko ovládalo. Niektoré historické pramene spochybňujú Cugnotov primát. Udávajú, že už štyri roky pred ním sa vozil na parnom voze po Pekingu flámsky misionár V. Verbiest.

Okrem automobilov para poháňala lode, lokomotívy, mláťačky, hobľovacie stroje, rýchlolisy kníhtlačiarov, ozubené železnice, autobusy, nákladné autá, turbíny.

K parným  turbínam neoddeliteľne patrí aj meno Aurela Stodolu. V roku 1903 uverejnil svoju priekopnícku prácu pod titulom Parné turbíny a výhľady tepelných strojov. Šieste vydanie tohto diela malo 1157 strán a 1141 obrázkov. Stodola týmto dielom položil základy modernej teórie parných a plynových turbín. 

 Značnú časť informácií, s ktorými prof. Vasilko vystúpil, obsahuje jeho najnovšia publikácia z roku 2010 s názvom Vývoj techniky a technológie od staroveku dodnes.

 Prednáška

Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová
Foto: Ing. Alena Oravcová

 Videozáznam

Súvisiace články vo Vedeckom kaleidoskope:

K. Vasilko: Tvorba techniky je nekonečný proces
Veda v CENTRE: Je história techniky plná omylov a náhod?

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR