Vo štvrtok 28. januára 2010 o 17 hod. bol hosťom vedeckej kaviarne prof. Ing. Ján Szolgay, PhD., vedúci Katedry vodného hospodárstva krajiny Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Podujatie moderovala PhDr. Zuzana Hajdu.

Profesor Szolgay vo svojej prednáške na tému Hydrologické problémy protipovodňovej ochrany  priblížil systém určovania návrhových prietokov v hydrológii a poukázal tiež na  slabé stránky. V úvode sa venoval základným definíciám, ktoré sú dôležité, nakoľko odborníci, médiá a verejnosť nehovoria jednou rečou. Uviedol tiež príklad zrážkovo-odtokových modelov a výhľad do budúcnosti.

Na povodeň,  ako komplex príčin a dôsledkov, bol zameraný 3,5-minútový videozáznam. Videli sme silu vody, ktorá je neuveriteľná.

Povodňou je dočasné zaplavenie územia, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou. Povodeň vzniká, keď sa prechodne výrazne zvýši hladina vodného toku a bezprostredne hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku už vylieva. Ďalšou príčinou povodne môže byť  napr. dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok alebo topenia snehu  a dochádza k zaplaveniu územia vnútornými vodami.

Lokálne môže vzniknúť množstvo faktorov, ktoré sa nedajú predvídať dopredu. Ochrana pred povodňami obsahuje činnosti, ktoré sú zamerané na zníženie povrchového rizika na povodňami ohrozovanom území a na predchádzanie záplavám preventívnymi opatreniami.  Každý hydro-technický návrh raz zlyhá. Raz za čas nebude slúžiť tomu účelu ako bol navrhnutý.  Zatiaľ nepoznáme maximálne možné hranice povodní. Spoločnosť sa musí dohodnúť akú chce ochranu.

Jedným z článkov v reťazci organizovania ochrany pred nepriaznivými účinkami povodní je aj výpočet návrhových maximálnych prietokov používaných pre dimenzovanie protipovodňových opatrení a vodohospodárskych stavieb. Podľa dostupnosti údajov o prietokoch rozoznávame pri ich výpočte v zásade tri situácie, a to buď máme dostatok prietokových údajov pre aplikáciu štatistických metód alebo zrážkovo-odtokových modelov;  prietokové údaje síce existujú, ale nie sú dostatočné, prípadne vhodné pre použitie uvedených postupov; nemáme k dispozícii údaje o prietokoch. Vo všetkých troch prípadoch bolo možné v uplynulých desaťročiach badať vo svete početné metodické pokroky, ktoré postupne nachádzajú aplikáciu aj u nás.

V ďalšej časti profesor Szolgay  hovoril o paradigmách určovania návrhových veličín v hydrológii, hydrologických neistotách v odhade návrhových prietokov. Poznamenal, že neistôt nie je nikdy dosť. Zameral sa tiež na to, čo priniesli a prinesú zmeny klímy vo využívaní krajiny.

Dozvedeli sme sa, že v Slovenskej republike je zaevidovaná celková dĺžka riečnej siete cca 61 147 km.  V Správe Slovenského vodohospodárskeho podniku je 38 211 km vodných tokov, z toho je 11 850 km vodohospodársky významných. Ostatné sú drobné vodné toky.