V Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky v Bratislave na Patrónke sa uskutočnilo v poradí 3. stretnutie pri káve s osobnosťami vedy a techniky.
Tieto stretnutia pod názvom VEDA V CENTRE pravidelne mesačne organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti.
S prednáškou na tému Globálne otepľovanie – fakty a mýty vo štvrtok 25. septembra 2008 vystúpil významný meteorológ a klimatológ, vedúci oddelenia meteorológie a klimatológie na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave prof. RNDr. Milan Lapin, CSc. Podujatie moderovala PhDr. Zuzana Hajdu.
Profesor Milan Lapin vo svojej erudovanej hodinovej populárno-vedeckej prednáške prezentoval najnovšie poznatky z oblasti meteorológie a klimatológie, priblížil históriu i prognózy, komentoval grafy a mapy.
Okrem iného zdôraznil, že existuje celý rad možností, ako sa dá zistiť slnečné žiarenie, ktoré nie je stabilné, ale kolíše. V období 19. a 20. storočia slnečné žiarenie prudko stúpalo. V 40. rokoch sa tento trend zastavil. Do roku 1940 bol väčší vplyv slnečného žiarenia ako skleníkových plynov.
Zistilo sa, že všetky sopečné výbuchy na celej Zemi v priemere uvoľnia do atmosféry len 0,1 miliardy ton fosílneho uhlíka a ľudstvo 9 miliárd ton, teda takmer 100-krát viac. Ide o prudký nárast. Pritom sa to dá veľmi presne spočítať, pretože v každej krajine je evidencia. Dokonca aj Číňania majú presnú evidenciu. Šíri sa fáma, že Čína je najväčším znečisťovateľom atmosféry. Čína a Spojené štáty americké majú takmer rovnakú emisiu. Čína má však na 1 obyvateľa 5-krát menej, pretože Číňanov je 5-krát viac. V ostatných krajinách je nerovnováha. O Spojených štátoch amerických, Kanade i Austrálii sa hovorí, že sú to krajiny, ktoré extrémne dbajú na životné prostredie, že je tam čisto, že každá továreň musí mať odlučovače, všetci separujú odpad a podobne. U nich nie je spotrebná daň na fosílne palivá, preto nikomu nenapadne šetriť. Američania napríklad s obľubou vyhrievajú chodníky okolo domov. Pre nich je to jednoduchšie ako odpratávať sneh alebo odstraňovať poľadovicu. Pre nás by to bolo veľmi nákladné. Navyše v USA je benzín o polovicu lacnejší ako v Európe a pritom sa sťažujú, že v poslednom čase bol už trikrát zdražený.
K nárastu skleníkových plynov najviac prispievajú energetické sektory a poľnohospodárstvo. Napr. pri chove dobytka a ryže sa uvoľňuje do atmosféry veľké množstvo metánu. Poľnohospodári nevedia udržiavať hnojiská ako kedysi. Obrovské jamy nie sú zakryté, nevyužíva sa bioplyn atď. V pôde je menej uhlíka ako bolo voľakedy, nakoľko do pôdy sa dávajú najmä umelé hnojivá.
V ďalšej časti profesor Lapin hovoril o klimatických scenároch, o vývoji klímy v budúcnosti. Zdôraznil, že veľa závisí aj od vedecko-technického pokroku, technológií, ale aj od postoja politikov. Klimatológovia nemajú presné podklady o tom, ako sa bude ľudstvo vyvíjať.
O besedu s významným meteorológom a klimatológom profesorom Lapinom bol veľký záujem. V odpovediach na množstvo otázok poukázal na rozdiel medzi meteorológom a klimatológom, upriamil pozornosť aj na víziu klímy do roku 2030, ktorej bol spoluautorom. Extrémy počasia celkom nesúvisia s globálnym otepľovaním.
|
Profesor Lapin v závere besedy zdôraznil, že k vede, výskumu a vysokému školstvu sa musí Slovensko postaviť inak ako doteraz aj preto, aby nám odborníci neutekali do zahraničia. Asi štvrtina ich odchádza. Podľa jeho názoru vedecká komunita je podceňovaná nielen z hľadiska financovania, ale aj akceptácie zo strany štátu. Vedci budú musieť robiť väčší tlak na štátne orgány, aby sa výsledky vedeckého výskumu realizovali a nastolené problémy riešili.
Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová
Foto: Ing. Alena Paulíková |
 |
Pozrite si záznam z podujatia: 
Prednáška s diskusiou
Súvisiace články:
VEDA V CENTRE: Globálne otepľovanie - fakty a mýty
M. Lapin: Máme dosť prostriedkov na to, aby sme včas prijali opatrenia na spomalenie klimatickej zmeny a na zmiernenie jej dôsledkov
Do roku 2030 sa na Slovensku oteplí a možné sú i tornáda