Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Geneticky modifikované potraviny – nádej alebo hrozba 21. storočia? 

 
Ing. Jana Libantová, CSc. 
Hosťom  Vedeckej cukrárne v Centre vedecko-technických informácií SR v Bratislave dňa 22. júna 2010 bola Ing. Jana Libantová, CSc., vedecká pracovníčka Ústavu genetiky a biotechnológií Slovenskej akadémie vied z Nitry. Téma vedeckej debaty: Geneticky modifikované potraviny – nádej alebo hrozba 21. storočia? Podujatie moderoval RNDr. Ján Šípoš, CSc., z občianskeho združenia Mladí vedci Slovenska.

V 20. storočí nastal obrovský rozmach biologických vied, ktoré viedli k rozmachu nových technológií tzv. biotechnológií. Ich podstata spočíva v príprave organizmov (baktérií, rastlín a živočíchov) na mieru. Získanie nových vlastností organizmov je zabezpečované prenosom vhodného génu alebo väčšieho počtu génov z ľubovoľného organizmu, ktorý požadovanú vlastnosť má, pomocou nástrojov génového inžinierstva.

Genetická modifikácia je vedomý zásah človeka do genetickej informácie (genetického materiálu, resp. genómu) živého tvora. Zaužíval sa výraz: geneticky modifikované (teda zmenené) organizmy. V zahraničí sa používajú výrazy: genetické inžinierstvo, moderné resp. nové biotechnológie.

Genetický materiál je vysoko organizovanou štruktúrou, ktorej náhodné a potom trvalé zmeny (mutácie) sa v prirodzenom prostredí vyskytujú zriedka, no nie výnimočne.

Jana Libantová uviedla, že gény môžeme vybrať z hociktorého organizmu. Neexistujú medzidruhové bariéry. Transformovať rastliny môžeme pomocou agrobaktérií. Agrobaktérie fungujú ako vozidlo. Samé dokážu v prírode preniesť svoje vlastné gény do rastlinnej bunky a tá sa začne správať podľa predpisov, ktoré tá agrobaktéria nadiktovala. Génový inžinier tieto gény nahradí svojimi vlastnými a agrobaktéria dokáže preniesť tie gény do jadra a zabudovať ich tam. Do rastliny sa môžu dostávať gény, ktoré sú z iných rastlinných druhov, s ktorými by rastlina nebola krížiteľná. Môžu sa tam dostávať aj gény, ktoré pochádzajú z baktérií húb.

Samotným transformačným procesom môžeme prenášať akýkoľvek gén. V tom je výzva, ale aj hrozba. Dôležité je zhodnotiť, a to dokážu skutočne len vedci, ktorí s týmito organizmami pracujú, či prenos tohto génu do nových organizmov je bezpečný napríklad z hľadiska následného uvedenia do životného prostredia alebo na konzumáciu. Tak sa dajú docieliť potraviny bez alergénov, či bavlna, ktorá ničí škodcov, lebo produkuje látku, ktorá je pre ne toxická.

Keď šľachtíme rastliny, meníme čo je tu prirodzene dané. Dnes si svet ani nevie predstaviť, že by poľnohospodárstvo fungovalo na nešľachtení. Umelým spôsobom taktiež vznikajú nové kultivary, ktoré vyriešili do veľkej miery otázku potravinovej dostatočnosti v celom minulom storočí.

Geneticky modifikované organizmy (GMO) dokážu produkovať vakcíny. Jedna americká firma napríklad pracuje na projekte, že v rastlinách dokáže produkovať imunoglobulíny. Tieto látky dokážu vyblokovať HIV vírus a ten HIV vírus nevstúpi do bunky a takýmto spôsobom by bolo možné vlastne ochrániť ľudí pred šíriacou sa infekciou HIV. Na otázku, že čo ak sa to vedcom vymkne z rúk, Jana LIBANTOVÁ uviedla, že nemôžeme povedať, že každý geneticky modifikovaný organizmus je bezpečný. To môžeme vždy povedať len od prípadu k prípadu. Je veľmi dôležité, aby pri hodnotení rizík novovytvorených GMO mali hlavné slovo vedci. Tie GMO môžu byť dobrým sluhom, ale na druhej strane je veľmi dôležité, aby boli pod prísnou kontrolou.

Téma stredoškolákov veľmi zaujala, čomu nasvedčovalo aj aktívne zapojenie sa do debaty a nespočetné množstvo ich otázok

 

Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová
Foto: Ing. Alena Paulíková

Súvisiaci článok vo Vedeckom kaleidoskope:

Vedecká cukráreň: Geneticky modifikované potraviny – nádej alebo hrozba 21. storočia?

 Videozáznam

 

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR