Doktorka Anna Totková vo svojej populárno-vedeckej prednáške na tému Črevné parazity – nevítaní hostia v našom tele vysvetlila čo sú parazity, aké sú príznaky pri ich výskyte v tele človeka, ako sa nimi môžeme infikovať, ako sa diagnostikujú. Hovorila tiež o preventívnych opatreniach. Sústredila pozornosť na niektoré druhy črevných parazitov, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v našej populácii. S týmito parazitmi sa stretával už praveký človek, čo potvrdili archeologické výskumy. Parazit  je cudzopasník, príživník, je to organizmus žijúci na úkor iného organizmu. Parazitizmus je jedna z foriem spolužitia dvoch organizmov, kde parazit žije na úkor iného organizmu, s ktorým je úzko viazaný svojim životným cyklom na kratší alebo dlhší čas.

Črevné parazitózy majú rôzny klinický obraz, prebiehajú od klinicky bezpríznakových foriem až po akútne stavy sprevádzané rôznymi príznakmi pripomínajúcimi rôzne iné choroby, ako napríklad: kašeľ, astmu, zápaly horných a dolných dýchacích ciest, bolesti na hrudníku, bolesti kĺbov, končatín, hlavy, spôsobujú hnačku, zápchu, výtok, poruchy trávenia, svrbenie konečníka, syndróm chronickej únavy, dermatitídy a iné. Z uvedeného vyplýva, že črevné parazitózy posúvajú jednotlivé klinické príznaky ochorení do interdisciplinárnej medicínskej roviny.

Podľa priestorových vzťahov delíme parazity na ektoparazity (parazitujú na povrchu tela hostiteľa – vši, blchy a i.) a endoparazity (parazitujú vo vnútri tela hostiteľa – hlísty, pásomnice, motolice).  Podľa toho kde parazitujú ich delíme na: črevné (tenké a hrubé črevo), dutinové (ústna dutina, pošva, močová rúra), tkanivové (žijúce v tkanivách a v orgánoch) a krvného a lymfatického systému. Parazity delíme do dvoch veľkých skupín, a to na tzv. exktoparizity, ktoré parazity na povrchu tela hostiteľa – vši, blchy a i.). Druhou skupinou sú endoparazity, ktoré parazitujú vo vnútri tela hostiteľa – hlísty, pásomnice, motolice).  Podľa toho kde parazitujú ich delíme na: črevné (tenké a hrubé črevo), dutinové (ústna dutina, pošva, močová rúra), tkanivové (žijúce v tkanivách a v orgánoch) a krvného a lymfatického systému.

Dospelé jedince majú telo valcovité, slabo žltej alebo ružovej farby a po celej dĺžke jemne krúžkované. Samička meria 25 – 40 cm a telo má na obidvoch koncoch zúžené. Samček meria 15 – 30 cm a má špirálovite stočený zadoček s 2 spikulami. Človek sa infikuje zrelými vajíčkami parazita s už vyvinutou larvou najčastejšie fekálno-orálnym prenosom,  kontaminovanou vodou, kontaminovanými potravinami, zeleninou a ovocím. K najčastejším príznakom pri výskyte škrkaviek v čreve patria:  bolesti v bruchu  (najmä v epigastriu), poruchy trávenia, časté hlasité škvŕkanie v črevách,  meteorizmus,  nechutenstvo,  hnačky,  zápcha. Pre svoj rast spotrebujú veľké množstvo  výživných látok. Škrkavky ochudobňujú organizmus tiež o vitamíny A a C a minerály. Negatívne ovplyvňujú trávenie laktózy u detí a navodzujú intoleranciu mlieka. Po liečbe sa stav upraví. 

Patologické pôsobenie škrkaviek na človeka: Svojimi ozubenými pyskami poškodzujú stenu tenkého čreva. Ak je stena čreva zapálená môžu ju perforovať a preniknúť tak do brušnej dutiny, kde vyvolajú peritonitídu. Väčší počet škrkaviek vytvára klbká, ktoré môžu upchať črevo, čo sa prejavuje kŕčovitými bolesťami brucha, vracaním a napätím brušnej steny.   Škrkavky môžu vniknúť do slepého čreva a spôsobiť akútnu apendicitídu. Môžu tiež preniknúť aj do žlčových ciest a pod. Môžu sa dostať aj späť do žalúdka (často sú vyvrátené) a odtiaľ sa u spiacich dostávajú do ústnej dutiny, nosa, Eustachovej trubice a pod.

Niekoľko desiatok alebo stoviek škrkaviek sa môže stať pre svojho hostiteľa nebezpečnými a spôsobiť mu smrť. V literatúre sa uvádza 2000 až 4000 škrkaviek zistených u jedného pacienta. Laboratórna diagnostika sa opiera o nález vajíčok, prípadne dospelých jedincov v stolici alebo pri ich odchode ústami alebo nosom. Do laboratória na parazitologické vyšetrenie sa posielajú od pacienta 3 vzorky stolice odobraté 3 dni po sebe resp. obdeň.  Občas sa vyskytnú infekcie len samčími  jedincami, takúto nákazu nie je možné laboratórne diagnostikovať. Pri prieniku lariev tkanivami je úspešný sérologický dôkaz protilátok. Pri podozrení na biliárnu askariózu je vhodné vyšetrenie ultrazvukom.  Škrkavky je dobre vidieť  pečeňových abscesoch  a vo vývode pankreasu.

V rámci preventívnych opatrení treba zabrániť šíreniu vajíčok škrkaviek v prostredí, zaviesť prísny zákaz používania ľudských nekompostovaných fekálií na hnojenie záhrad a polí, pretože pôda takto hnojená zostáva kontaminovaná vajíčkami škrkaviek až 20 rokov. Detské ihriská a pieskoviská je potrebné chrániť pred kontamináciou vajíčkami škrkaviek a to zamedzením voľnej defekácii detí v blízkosti detských ihrísk a pieskovísk. Pri hraní detí s pieskom alebo s pôdou je nevyhnutné zabrániť detskej geofágii (jedeniu pôdy). Ovocie a zeleninu je dôležité pred konzumáciou dôkladne umývať pod horúcou tečúcou vodou, aby sa odstránili všetky nalepené vajíčka parazita. Ešte prísnejšia hygiena platí ak sme v zahraničí. Potraviny chránime pred hmyzom (muchy, osy, šváby). Medzi najúčinnejšie preventívne opatrenia na zamedzenie šírenia parazitov v populácii patrí zavedenie vodovodu a dôsledné budovanie kanalizácie nielen v mestách, ale aj na vidieku. Dôležité je zaviesť aj preventívne vyšetrenia ľudí, najmä detí, na črevné parazity aspoň 2-krát do roka, a to na jeseň a na jar. Zdrojom nákazy pre človeka nie je len samotný človek, ale ako sa zistilo v poslednom čase aj domáce a divo žijúce zvieratá (pes, mačka, ovca, hlodavce, bobor a i), čo potvrdzuje, že existuje aj prenos zo zvierat na človeka.

Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová

Foto: Ing. Alena Oravcová