Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti zorganizovalo v poradí 4. stretnutie pri káve s osobnosťou vedy a techniky. Vedeckú kaviareň pod názvom VEDA V CENTRE navštevuje čoraz viac záujemcov.
Aj 30. októbra 2008 o 17. hodine bola konferenčná sála v Centre vedecko-technických informácií SR zaplnená do posledného miesta.
Odbornú i laickú verejnosť prilákala prednáška na tému
Čo hovorí DNA o genetických koreňoch slovenskej populácie?,
s ktorou vystúpil doc. RNDr. Vladimír F E R Á K, CSc., súdny znalec v odbore genetiky, odvetví analýzy DNA, a vysokoškolský pedagóg na Katedre molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Podujatie moderoval námestník Centra vedecko-technických informácií SR Ing. Oleg Cvik.
Docent Vladimír Ferák vo svojej veľmi zaujímavej takmer hodinovej populárno-vedeckej prednáške hovoril o genetických koreňoch slovenskej populácie z pohľadu analýzy DNA. V úvode zdôraznil, že ak boli prednedávnom ľudia presvedčení o tom, že osud človeka je vo hviezdach (a niektorí tomu veria doteraz), tak dnes sú presvedčení, že osud človeka je v DNA. Keď sa pozrieme na hviezdy, máme pocit, že vidíme čosi, čo sa odohráva teraz, hoci v skutočnosti sa to odohrávalo pred mnohými miliónmi rokov, teda vo veľmi dávnej minulosti. Niečo podobné môžeme vidieť aj na DNA. V skutočnosti sú to výsledky javov, ktoré nastali na tej DNA pred stovkami, tisíckami alebo desaťtisíckami generácií a nejakým spôsobom sa do DNA zapísali. DNA má tú zaujímavú vlastnosť, že do istej miery nesie sama v sebe svoju históriu. Ak vieme, akým spôsobom môžeme tú históriu, presnejšie genealógiu DNA, vyčítať, tak sa môžeme dozvedieť mnohé zaujímavé skutočnosti.
Z rekonštrukcie DNA chromozómu Y (Y-DNA) a tzv. mitochondriálnej DNA (mtDNA) línii európskych populácií vrátane slovenskej vyplýva, že väčšina línií, s ktorými sa dnes v Európe stretávame (zhruba 75 – 80 %), má genetické korene siahajúce do mladšieho paleolitu, t. j. do doby pred 10 000 až 45 000 rokmi a len asi 15 – 20 % je neolitického pôvodu. Len menej ako 5 % je mladších ako 10 000 rokov.
Predkovia väčšiny Európanov vrátane Slovákov žijú v Európe už desiatky tisíc rokov, iba 15 – 20 % našich predkov sa sem dostalo počas neolitickej migrácie pred približne 8 000 – 10 000 rokmi a len celkom malé percento ich prišlo neskoršie. Tento záver je v spore so všeobecne rozšírenou predstavou, podľa ktorej neolitickí poľnohospodári vytlačili z Európy paleolitických lovcov a zberačov. DNA hovorí, že išlo skôr o expanziu neolitickej (poľnohospodárskej) kultúry než o expanziu jej nositeľov.
Ukazuje sa, že analogické procesy prebiehali v Európe aj na regionálnej úrovni; „genetická mapa“ Európy prakticky vôbec nekorešponduje s jej dnešným etnickým rozdelením. Genofond tej-ktorej európskej populácie je podstatne viac determinovaný jej geografickou lokalizáciou než jej etnickou príslušnosťou. Etniká vznikali a zanikali, prichádzali a odchádzali, ľudia poväčšine zostali.
V súvislosti s témou docent Ferák odporučil preštudovať si knihu Atlas of human history od Spencera WELLSA, v ktorej sa píše o Adamovi a jeho rode.
Záver prednášky prednesený v bodoch:
- "genetické korene" takmer 85% slovenskej populácie siahajú do mladšieho paleolitu, t.j. do doby pred 20 až 50 tisíc rokmi
- teda predkovia väčšiny z nás žijú v Európe už desiatky tisíc rokov
- asi 10% populácie má neolitický pôvod (pred 10 tis. rokmi - prišli s neolitickou poľnohospodárskou migračnou vlnou)
- iba zvyšných cca 5% sú (asi) potomci neskorších migračných udalostí
- v Európe je malá korelácia medzi jazykovou a genetickou mapou: migrovali skôr kultúry ako ich nositelia
- svojím genetickým zložením sa slovenská populácia v zásade neodlišuje od ostatných (stredo)európskych populácií
- Slovákov z nás robí jazyk a kultúra, nie však genofond.
Prednáška
Videozáznam
Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová
Foto: Ing. Alena Paulíková