Prof. Luby v úvode svojho vystúpenia na tému Čo má spoločné fyzika s bezpečnosťou? okrem iného uviedol,  že 21. storočie nám prinieslo nové pohľady na výzvy civilizácie v tomto tisícročí. Medzi ne patria problémy, ktoré sa delimitujú z enormného rastu populácie, z vyčerpávania zdrojov. Z toho vyplýva terorizmus, kriminalita. Klimatická zmena umocňuje všetky tieto faktory a preto je dnes významnou spoločenskou objednávkou bezpečnosť. V prvom rade ide o informačné a komunikačné technológie. Sú to udržateľné technológie, biotechnológie, zdravotnícke technológie. Bezpečnosť je veľmi široký pojem, zakotvený v mnohých vedných disciplínach.

Rozvoj informačných technológií bol v minulom storočí definovaný tzv. Moorovým zákonom, podľa ktorého sa nám každé dva roky zdvojnásobia základné parametre integrovaných hodnôt.  Od začiatku 20. storočia, kedy vznikli prvé elektrónky, diódy, triódy, vákuové elektrónky, tá závislosť platila lineárne.

Saturácia klasických aplikácií výpočtovej techniky je už dnes na programe dňa. Klasické aplikácie – využitie počítačov ako textový proces, na zábavu, na komunikáciu, ekonomickú agendu, tam, kde človek komunikuje s počítačom cez svoje zmysly.  Ak chceme udržať boom elektroniky, ktorý vlastne spôsobil informačnú revolúciu, tak potrebujeme počítače prepojiť aj s neživou prírodou, teda vo väčšej miere ich aplikovať do monitorovanej situácie, v environmente, vo výrobe, v produkcii atď., a k tomu potrebujeme interfaces. To je predovšetkým oblasť nanotechnologických súčiastok, ako sú senzory, aktuátory, regulátory, tranzistory.  Tým sa tento cyklus v sebe uzavrie a dáva predpoklad, že aj ako spoločenská objednávka bezpečnosti bude ďalej pokračovať rozvoj informačných technológií.

Civilná bezpečnosť (security) sa líši od štandardnej (safety). Zahrňuje bezpečnosť ľudí, infraštruktúry a hraníc. K štítom voči ohrozeniam patrí aj výskum bezpečnosti 7. RP EÚ.  Výskum inkorporuje všetky vedné disciplíny. Dôraz kladie na nanobezpečnosť, zapojenie nanotechnológií do nových materiálov, zariadení, ochranných odevov. Význam majú aj nanočasticové senzory plynov a pár. Majú veľký efektívny povrch a tým citlivosť v ráde ppb. Identifikujú výbušniny i zdravie ohrozujúce látky. Použijú sa v lekárskej diagnostike, pri monitorovaní pokazených potravín a pod.

21. storočie začalo jednou spektakulárnou akciou. Bol to útok na Svetové obchodné centrum v New Yorku, do ktorého 11. septembra narazili tri lietadlá, to tretie padlo na Pentagon a zničilo jedno krídlo Pentagonu. Bolo tam 3 000 obetí.  Zdravotnícky systém Spojených štátov v ten deň a na druhý deň kolaboval. Európa si zažila svoj „11. september“ 11. marca 2004, kedy vybuchlo trinásť bômb v madridských vlakoch. Bolo tam takmer dvesto mŕtvych. V Londýne boli v roku 2005 veľké útoky na metro. 

Podľa prieskumu z roku 2004, zameraného na otázku, z čoho má Európa strach, bol na prvom mieste medzinárodný terorizmus, ďalej organizovaný zločin, šírenie zbraní hromadného ničenia, etnické konflikty, náhodná iniciácia jadrovej zbrane, choroby, epidémie, jadrový konflikt a konvenčná vojna.

Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová
Foto: Ing. Alena Oravcová