Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Ako si bunka chráni svoje gény 

 
Miroslav piršel 

Hosťom Bratislavskej vedeckej cukrárne v Centre vedecko-technických informácií SR v Bratislave dňa 26. januára 2010 o 9.00 hod. bol RNDr. Miroslav Piršel, CSc., samostatný vedecký pracovník a zástupca riaditeľa Ústavu experimentálnej onkológie SAV v Bratislave. Téma: Ako si bunka chráni svoje gény. Moderátorom podujatia, ktorého organizátorom je Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti v spolupráci s občianskym združením Mladí vedci Slovenska, bol tradične RNDr. Ján Šípoš, CSc.   

Miroslav Piršel v úvode svojej prednášky hovoril o štruktúre DNA, jej význame a funkcii v bunke,l o génoch, vytváraní a výbere vhodnej genetickej informácie. Upriamil pozornosť na obranné schopnosti bunky, ktorými dokáže čeliť genetickým poškodeniam. Objasnil príčinu vzniku genetických mutácií, ktoré časom môžu viesť k rakovinotvorným ochoreniam. Hovoril tiež o vnútrobunkovej organizácii, rôznych druhoch opravných procesov DNA, ako aj o poruchách v týchto mechanizmoch a genetických dispozíciách pre určité typy ochorení.

DNA je hrubá 1 milióntinu milimetra. DNA z jednej bunky je dlhá asi 2 metre, má 3 miliardy stavebných kameňov – báz. Každá ľudská bunka má asi 25 tisíc génov. Jedna ľudská bunka získa až 10 tisíc poškodení DNA za deň, a to aj v normálnych zdravých životných podmienkach. Zdroje poškodenia DNA sú vonkajšie a vnútorné. K vonkajším patrí najmä slnečné žiarenie a fajčenie, k vnútorným vrodená nestabilita DNA, kyslíkové radikály atď.

Bunky nášho tela majú mechanizmy, ktorými si vedia opraviť svoje gény. Sú to najmä oprava vyštiepením a rekombinačná oprava. Musíme dbať, aby sme nepreťažili túto ich schopnosť, pretože to vedie k nezvratným zmenám v génoch – k mutáciám, ktoré, ak sa nahromadia, môžu spôsobiť nádorové ochorenie, predčasné starnutie a smrť.

Zásluha mechanizmov opravy DNA je práve v tom, že všetci nedostaneme rakovinu. Tie mechanizmy sú schopné odstraňovať všetky poškodenia, kým nie sú saturované, čiže nasýtené. Ak už viac nevládzu, tak tam poškodenie zostane. Na základe toho môže vzniknúť  mutácia. Viac takýchto mutácií počas života človeka, ich akumulácia, čiže hromadenie, môže spôsobiť, že sa bunka zvrhne z normálnej na nádorovú, pretože skôr či neskôr sú zasiahnuté gény zodpovedné za reguláciu bunkového cyklu.  

Opravné mechanizmy sa snažia zabezpečiť, aby žiadne poškodenie v bunke nezostalo. Avšak nefunguje to na sto percent, tak keď predsa len nejaké poškodenie zostane, bunka by sa mohla zvrhnúť, napríklad že sa začne nekontrolovane deliť. Takéto bunky sú väčšinou rozpoznané naším imunitným systémom, pretože oni majú trochu rozdielne vlastnosti. Imunitný systém je ten, ktorý ich zabije. Takže nie každá bunka, ktorá by sa mohla potenciálne stať rakovinovou sa v skutočnosti ňou stane, pretože má viacej hladín obrany proti takémuto deju.

Predchádzať vzniku nádorového ochorenia môžeme: ako jednotlivci – rozumným životným štýlom (nefajčiť, primerane sa opaľovať...) a ako spoločnosť – udržiavaním čistoty nášho životného prostredia (vzduchu, vody, pôdy, potravín...).

Na otázku, či raz budeme mať účinnú prevenciu pred rakovinou, Miroslav Piršel uviedol, že je možné bunkám, zatiaľ experimentálne v laboratóriu na  baktériách, na kvasinkách, zvýšiť opravnú kapacitu tak, že žiadne poškodenie nevznikne. Je len otázkou času, metodík, legislatívy a etiky či sa to bude môcť dať použiť na ľuďoch. Miroslav Piršel je presvedčený o tom, že rakovina bude niekedy úplne liečiteľná, pretože pri ďalších a ďalších analýzach  dochádzajú k tomu, že rakovina je choroba génov, teda nášho genetického materiálu. Ak zistia, ktoré gény sú zmenené v rakovinovej bunke, budú môcť tie „zlé“ gény nahradiť dobrými. Cieľom základného výskumu a potom aj klinikov je, aby sa rakovina stala opakovane liečiteľnou chorobou. Od toho sme však ešte veľmi ďaleko.

 

Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová
Foto: Ing. Alena Oravcová

Súvisiaci článok vo Vedeckom kaleidoskope:Vedecká cukráreň: Ako si bunka chráni svoje gény

Videoarchív: Ako si bunka chráni svoje gény

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR