Etika a veda v EÚ
Ostré diskusie o biotechnológiách, výskume kmeňových buniek a klonovaní ukazujú, že je potrebný dialóg o etických dôsledkoch vedeckého výskumu. Na európskej i národnej úrovni bolo prijatých viacero iniciatív.
Aktérmi diskusií o etických otázkach súvisiacich s vedeckým výskumom nie sú len členovia vedeckej komunity, ale aj politickí zástupcovia rozhodovacej sféry a verejnosť. Od ich riešenia v konečnom dôsledku závisí, či sa podarí prekonať odstup širokej verejnosti od vedy. Nedôvera totiž v konečnom dôsledku vytvára prostredie, ktoré brzdí samotný vedecký vývoj a inovácie.
Rozdielne etické, náboženské, historické a filozofické názory vedú prirodzene k rozdielnym prístupom k etickým otázkam. Európske i národné inštitúcie musia brať tieto rozdiely do úvahy, súčasne však vytvárať iniciatívy na podporu zodpovedného vedeckého výskumu, rešpektujúceho základné etické princípy.
Etika v rámcových výskumných programoch
Odkaz na etické otázky bol zavedený už v 6. rámcovom programe EÚ (FP6), ktorý hovoril: „Aktivity spadajúce pod Šiesty rámcový program majú byť vykonávané v zhode s etickými princípmi vrátane tých, ktoré sú obsiahnuté v Charte základných práv Európskej Únie“. V praxi to znamenalo, že Európska komisia brala do úvahy etické otázky pri hodnotení projektov, ktoré mala finančne podporiť. Hodnotenie sa týkalo potenciálneho vplyvu výskumu na ľudí, najmä niektoré špecifické skupiny, ako sú deti alebo osoby, ktoré nie sú schopné dať súhlas, tehotné ženy, či dobrovoľníkov klinických testov, ďalej využitia embryonálnych buniek, ľudského plodu a iných ľudských biologických vzoriek, použitia osobných údajov, používania zvierat a plnenia národných regulácii a medzinárodných kódexov.
Tieto pravidlá sa preniesli aj do Siedmeho rámcového programu (FP7), ktorý, naviac, podobne ako jeho predchodca, časť prostriedkov určil na výskum súvislostí medzi etikou a vedou a podporu informovanej debaty o týchto otázkach (v rámci časti kapacity).
Etika v projektoch financovaných EÚ
Všetky návrhy výskumných projektov žiadajúce financovanie od Európskej komisie musia obsahovať aj hodnotenie etických otázok súvisiacich s projektom – jeho metodológiou, cieľmi, očakávanými a možnými výsledkami.
Prvé hodnotenie etickej stránky prebieha už počas vedeckej evaluácie žiadosti. Hodnotiaci panel vedcov identifikuje projekty, ktoré si budú vyžadovať mimoriadnu pozornosť – ide o prípady týkajúce sa mimoriadne citlivých otázok, alebo keď žiadateľ nepodá ich dostatočné objasnenie. Takéto projekty sú následne posunuté na etické hodnotenie.
Európske iniciatívy
Ešte v decembri 2001 tiež Komisia prijala Akčný plán pre vedu a spoločnosť. Obsahuje kapitolu o etickej dimenzii vo vede a nových technológiách. Mimoriadny dôraz sa tu kladie na získanie a udržanie dôvery verejnosti sprístupnením informácií o etických otázkach vo vede a podporou dialógu s mimovládnou sférou, firmami, náboženskými a kultúrnymi komunitami. Navrhuje tiež podporu integrity výskumníkov a ich znalostí o etických otázkach, ako aj výmenu informácií a skúseností medzi národnými etickými výbormi. Komisia tiež vidí ako potrebný aj dialóg s inými časťami sveta.
Viacero aktivít prebiehalo a prebieha aj na pôde Európskeho parlamentu. Prijímaním správ a rezolúcií na pôde Výboru pre priemysel, energetiku a výskum, ako aj na pôde dočasného Výboru pre ľudskú genetiku a iné nové technológie v modernej medicíne (2001-2002) sa snažil zjednotiť rozdielne pohľady na mnohé kontroverzné otázky. Vo všeobecnosti Európsky parlament požaduje ďalší výskum v oblasti etiky a vedy, ale tiež jasný európsky právny rámec, ktorý zabezpečí dodržiavanie etických princípov, súčasne však nebude brzdou vedeckého výskumu a inovácií.
V roku 1997 rovnako Európska komisia vytvorila prvú Európsku skupinu pre etiku a nové technológie. Jej cieľom je poskytovať nezávislé a pluralitné rady k etickým aspektom vedy a nových technológií v súvislosti s prípravou a implementáciou legislatívy a politík Spoločenstva. Doteraz pomáha smerovať európske politiky v citlivých otázkach, ako je vytváranie ľudských tkanivových bánk, výskum ľudských embryí, doping v športe, klinický výskum v rozvojových krajinách, genetické testovanie na pracoviskách či výskum ľudských kmeňových buniek.