Mária Henrieta Choteková ─ ružová grófka (1863 – 1946), zakladateľka najväčšieho rozária v strednej Európe, ktoré sa preslávilo vlastnými odrodami ruží. Ružiarsku tradíciu pripomína množstvo vysadených ruží v areáli kaštieľa i v obci.
Príslušníčka českej šľachtickej rodiny, známa ako jedna z najuznávanejších autorít v oblasti ružiarstva v Európe, sa narodila na Slovensku v Dolnej Krupej, kde prežila aj väčšiu časť svojho života. Roku 1910 tu pri kaštieli založila ružovú záhradu, ktorá sa v tom období vyrovnala najznámejším európskym rozáriám (L´ Hay pri Paríži, Sangerhausen v Nemecku).
Korešpondovala s francúzskymi, anglickými a nemeckými botanikmi a vymieňala si s nimi rastlinný materiál. Výmenou ruží s francúzskym ružiarom J. Graverauxom získala takmer celý sortiment ruží, ktorý bol v rozáriu v Malmaisone za čias cisárovnej Jozefíny, manželky Napoleona l. Nemeckí ružiari L. Limbacher, R. Lambert, W. Kordes, G. Brada jej posielali svoje šlachtence ruží na pozorovanie, niektorí z nich aj osobne študovali v jej rozáriu.
Od R. Geschwindta z Krupiny kúpila unikátnu zbierku a na jej základe vybudovala rozárium, v ktorom pestovala až 6 000 druhov ruží. Vlastnila úplný sortiment noisetiek, centifólií, damasceniek, bengaliek a kultivarov ruže galskej, ako aj bohatý sortiment botanických ruží z celého sveta a ich vzácnych hybridov. Venovala sa aj šľachteniu; svoje výpestky predávala do zámoria, roku 1929 uviedla na trh ruže vhodné na pestovanie v chladnejších oblastiach (Nordlandrose). Podľa jej mena boli nazvané ruže: Marie Henriette Gräfin Chotek Kiese, 1910; Marie Henriette Gräfin Chotek Lambert, 1911; Hrabénka Choteková Bóhm, 1932. Zaviedla svoj vlastný rad, ktorý udelila trom európsky ružiarom.
|
kultivar ruže venovanej Márii Henriete Chotekovej s názvom Marie Henriette Gräfin Chotek
|
Rozárium v Dolnej Krupej inšpirovalo Bratislavský okrášľovací spolok, ktorý roku 1937 založil ružovú záhradu v petržalskom parku. Po roku 1919, keď rozárium utrpelo veľké škody vojnovými pomermi a najmä parceláciou pôdy, založila ružiarske škôlky a začala pestovať aj špargľu a jahody, aby výnosmi z predaja sadeníc udržala rozárium.
Počas hospodárskej krízy však začalo chátrať a po roku 1945 zaniklo spolu s odbornou knižnicou i písomnou dokumentáciou. V 20. rokoch vydávala vlastné katalógy, v ktorých opisovala najmä Geschwindtove ruže, doteraz nepublikované v nijakom ružiarskom lexikóne, uverejňovala aj odborné články v časopise Rosen-Zeitung. |
|
Dolnokrupčania ju prezývali grófka Dušenka, čo si zaslúžila početnými charitatívnymi aktivitami, nezištnou obetavosťou a úprimným vzťahom k prostým ľuďom, ktorým obetovala nielen svoje bohatstvo, ale aj mladosť, krásu a zdravie a sama napokon dožila svoj život chudobná a opustená v kláštore v Dolnej Krupej.
Roku 1909 jej pápež Pius X. udelil za dobročinné aktivity diplom. V máji 1997 vznikol v Dolnej Krupej z iniciatívy nemeckých ružiarov z Altdorfu pri Norimbergu medzinárodný Rosa-club grófky M. H. Chotekovej, ktorý zorganizoval 4. októbra 1997 spomienkovú akadémiu pri príležitosti odhalenia jej pamätnej tabule na budove kláštora Kongregácie dcér božskej lásky, kde 13. februára 1946 grófka zomrela. |
Mauzóleum rodiny Chotekových na cintoríne v Dolnej Krupej
|
Zdroj:
Ďuranová, Ľudmila: Pestovateľka ruží grófka Mária Henrieta Choteková. In: Knižnica, roč. 3, 2002, č. 3, str. 150.
Ďuranová, Ľudmila – Šourková, Anna – Táborecká, Alena: Lexikón slovenských žien. Martin : Národný biografický ústav SNK, 2003. 288 s.
Fotozdroj:
Wikipédia
Spracovala Mária Izakovičová