 |
Mgr. Martin Hajduch, PhD.
Ústav genetiky a biotechnológií rastlín SAV, Nitra
Martin Hajduch (1971) pochádza z Chomutova (ČR). Vyštudoval jadrovú chémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1994). V r.1996 – 1997 absolvoval študijný pobyt na University of Tsukuba v Japonsku, v r. 1997 študijný pobyt v Basel Institute form Immunology vo Švajčiarsku. V r. 2000 obhájil titul PhD. z genetiky rastlín na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. V r. 2000 – 2002 získaval skúsenosti počas študijného pobytu v National Institute of Agrobiological Sciences v Tsukube v Japonsku. V r. 2002 – 2004 bol na študijnom pobyte v École Normale Supérieure v Lyone vo Francúzsku a v r. 2004 – 2007 na University of Missouri – Columbia v Missouri v USA. Od roku 2007 pracuje ako samostatný vedecký pracovník v Ústave genetiky a biotechnológií rastlín SAV v Nitre. |
Martin Hajduch (nar. 1971) pochádza z Chomutova (ČR). Vyštudoval jadrovú chémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1994). V r.1996 – 1997 absolvoval študijný pobyt na University of Tsukuba v Tsukube v Japonsku, v r. 1997 študijný pobyt v Basel Institute form Immunology vo Švajčiarsku. V r. 2000 – 2002 získaval skúsenosti počas študijného pobytu v National Institute of Agrobiological Sciences v Tsukube v Japonsku. V r. 2002 – 2004 bol na študijnom pobyte v École Normale Supérieure v Lyone vo Francúzsku a v r. 2004 – 2007 na University of Missouri – Columbia v Missouri v USA. Od roku 2007 pracuje ako samostatný výskumný pracovník v Ústave genetiky a biotechnológií rastlín Slovenskej akadémie vied v Nitre. Odvtedy je aj členom riadiaceho výboru COST 0603 „Plant Proteomics in Europe“.
K obsahu prednášky Mgr. Martin Hajduch, PhD., uviedol:
Proteomika je nová vedná disciplína zaoberajúca sa komplexným skúmaním proteómu organizmov (súboru všetkých proteínov). Od roku 2007 využívame proteomiku pri skúmaní rastlín rastúcich v Černobyľskej oblasti. Našim výskumom sa snažíme: 1. ozrejmiť ako sa rastliny dokázali prispôsobiť rádioaktivite, ktorá je v Černobyľskej oblasti stále prítomná; 2. charakterizovať rastliny rastúce v dekontaminovanej pôde, čo môže poskytnúť cenné informácie pri budúcom využívaní takýchto plôch pre poľnohospodárske účely.
Za účelom našich experimentov sme v roku 2007 založili políčko v rádioaktívnej oblasti, vzdialenej 5 km od Černobyľskej jadrovej elektrárne (ČJE). Kontrolné políčko sme založili v nekontaminovanej oblasti, vzdialenej 100 km od ČJE. V roku 2008 sme kontrolné políčko presunuli priamo do mesta Černobyľ, do dekontaminovanej oblasti. V roku 2007 sme zasadili sóju a ľan do týchto dvoch pokusných políčok. Nasledujúce roky sme porovnávali zrelé a vyvíjajúce sa semená z kontaminovaného a kontrolného políčka. Naše výsledky poukázali na to, že rádioaktívne prostredie indukovalo relatívne malé zmeny v proteóme semien. Ďalšie výsledky poskytli podrobnú charakteristiku vývinu semena rastlín rastúcich v dekontaminovanej oblasti.
Curriculum vitae M. Hajducha
(MB)
Fotozdroj: Quark, magazín o vede a technike