Rozhovor s doc. RNDr. Silviou Pastorekovou, DrSc., (48) – vedúcou vedeckou pracovníčkou Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied a Molekulárno-medicínskeho centra SAV.

Silvia Pastoreková, rod. Vlnová, sa narodila 19. 4. 1961 v Martine. Študovala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Titul RNDr. získala na Katedre mikrobiológie a virológie (1985); CSc. v odbore virológia (1992), školiteľ RNDr. Jan Závada, DrSc., vo Virologickom ústave SAV; DrSc. v odbore onkológia (2003) v Ústave experimentálnej onkológie SAV a docentúru dosiahla v odbore mikrobiológia (2006) na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Od roku 1985 pracuje vo Virologickom ústave SAV a od roku 2003 je vedúcou vedeckou pracovníčkou. 

Absolvovala študijné pobyty v zahraničí, a to v USA (University of California, Irvine, 1993, 3 mesiace), vo Fínsku (University of Helsinki, 1997, 2 mesiace), v Belgicku (Faculty of Agronomy, Gembloux, Belgicko, 1997, 1998, 2001, 2002, 3 – 6 mesiacov) a v Kanade (Edmonton, 2004, 2 týždne). Pôsobí vo viacerých grantových agentúrach, komisiách a vedeckých spoločnostiach. Okrem iných od roku 2007 reprezentuje Slovensko na pôde medzivládnej organizácie Európskej molekulárno-biologickej konferencie (EMBC) a je členkou Európskej asociácie pre výskum rakoviny (EACR). Od roku 2008 je členkou Učenej spoločnosti SAV. Zapája sa do národných a medzinárodných projektov, z ktorých značnú časť aj viedla. Je autorkou a spoluautorkou viacerých medzinárodných patentov v oblasti virológie, pravidelne publikuje v odbornej zahraničnej tlači. V rámci pedagogickej činnosti sa venuje výchove doktorandov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

M. Bartošovičová: Pani docentka, v rámci popularizácie vedy a techniky ste mali 28. mája 2009 prednášku v Centre vedecko-technických informácií SR v Bratislave na tému Molekulové zmeny v nádoroch a protinádorová liečba budúcnosti. Išlo o 10. stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve pod názvom VEDA V CENTRE, ktoré už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti. Mohli by ste na úvod nášho rozhovoru aspoň stručne populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky?

S. PASTOREKOVÁ: V prednáške som poukázala na zložitosť procesov, ktoré prebiehajú v nádoroch počas ich vzniku, rastu a progresie. Molekulárna biológia nám pomohla odhaliť množstvo zmien, ktoré sa odohrávajú v nádorových bunkách, a zistiť, na ktoré zmeny je potrebné zamerať liečbu, ako túto liečbu vhodne kombinovať, aby sa dosiahli lepšie výsledky. Mnohé cielené prístupy sa už v praxi využívajú, ale čaká nás ešte mnoho bádania a testovania, kým v tejto oblasti vystúpime na vyšší stupeň. Na to je potrebné spoločné úsilie vedcov a klinikov, aby dokázali dôkladnejšie spoznať pacienta a jeho nádor a uplatňovať personalizovaný prístup. To je naša výzva do budúcnosti.

M. B.:  Čo Vás ovplyvnilo alebo kto Vás usmernil pri rozhodovaní sa pre štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a pri výbere odboru?

S. PASTOREKOVÁ: Od detstva som mala všestranné záujmy, hrala som na klavíri, recitovala som, bavila ma história, matematika, veľa som čítala. Biológia ma chytila za srdce v poslednom ročníku gymnaziálneho štúdia, keď sme sa zaoberali genetikou človeka. Po príchode na Prírodovedeckú fakultu nám v prvom ročníku prednášal Akademik Dionýz Blaškovič, nestor slovenskej virológie. Jeho prednášky boli priam umeleckým zážitkom a vzbudili vo mne hlboký záujem. 

M. B.: Aké boli  Vaše začiatky vo vede? 

S. PASTOREKOVÁ: Ešte ako študentka som začala experimentálne pracovať vo Virologickom ústave SAV pod vedením RNDr. Jana Závadu, DrSc., ktorý bol medzinárodne uznávaným odborníkom v oblasti genetiky vírusov. Nadchol ma svojím entuziazmom a originálnym spôsobom myslenia, tvorivosťou. V laboratóriu Dr. Závadu som úspešne absolvovala aj postgraduálne štúdium.

M. B.: Máte pevné miesto medzi úspešnými vedcami nielen na Slovensku, ale aj vo svete.  Mohli by ste aspoň stručne zrekapitulovať Vaše najvýznamnejšie dosiahnuté výsledky?

S. PASTOREKOVÁ:
Spolu s Dr. Janom Závadom a mojím manželom prof. Jaromírom Pastorekom sa nám podarilo odhaliť bielkovinu CA IX, ktorá je dnes predmetom celosvetového vedeckého záujmu ako biomarker agresívnych nádorov, ktoré trpia nedostatkom kyslíka.  Náš objav nás priviedol na neprebádané chodníčky. Išlo o celkom neznámu bielkovinu, bolo treba naklonovať jej gén a prečítať genetickú informáciu, preskúmať výskyt bielkoviny CA IX v nádoroch, objasniť jej reguláciu, biologickú úlohu v nádorových bunkách. Boli to výzvy, ktoré nás motivovali experimentovať bez toho, aby sme sa mohli oprieť o skúsenosti iných.

Bolo to náročné, ale zároveň sme dostali úžasnú príležitosť dokázať niečo nové, získať originálne výsledky. Trvalo niekoľko rokov, kým sme spolu s naším tímom získali medzinárodnú akceptáciu, ale potom už ohlas na naše práce stúpal, dostávali sme čoraz viac príležitostí vystupovať na medzinárodných konferenciách, boli sme pozvaní do konzorcií v rámci projektov Rámcového programu Európskej únie. Najviac si však  cením, že naše výsledky nezostali uzatvorené medzi stenami experimentálneho laboratória, ale postupne začali prenikať aj do kliniky, najprv do diagnostických aplikácií a v súčasnosti sa rozvíjajú aj nové terapeutické prístupy k cielenej liečbe niektorých typov nádorov. Dúfam, že budú čoskoro pomáhať pacientom s rakovinou nielen v zahraničí, ale aj u nás.

M. B.: Čím je pre Vás vedecká práca príťažlivá?

S. PASTOREKOVÁ: Vedecká práca je pre mňa neustálym zdrojom fascinácie a nových podnetov. Ak sa robí so záujmom a úsilím nekopírovať poznatky iných, ale ísť vlastnou cestou, je to síce riskantný prístup s neistým výsledkom, ale keď sa experiment podarí, radosť z poznania je omnoho väčšia. To je naše krédo, ktorého sa od začiatku držíme.

M. B.: Aký je Váš názor na postavenie vedcov na Slovensku?

S. PASTOREKOVÁ: Na túto otázku je ťažké dať všeobecnú odpoveď. Ak sa na to pozerám z osobného hľadiska, mám pocit, že dobré. Veď roky úsilia sa nám v dobrom vrátili, vybudovali sme si výborné pracovné podmienky, vďaka zahraničným aj domácim grantom sú naše laboratóriá vybavené na svetovej úrovni, mladí ľudia majú o prácu u nás záujem. V poslednom čase sa čoraz častejšie stretávame aj so záujmom médií a verejnosti. No na druhej strane viem, že takéto podmienky nemajú u nás všetci vedeckí pracovníci a že je čo zlepšovať. Myslím si, že máme veľmi šikovných a múdrych ľudí , v zahraničí sa mnohí z nich výborne uplatnili. Smutné je, že kvôli nepriaznivým sociálnym podmienkam, najmä problémom s bývaním, neodchádzajú do zahraničia iba získavať skúsenosti, ale často tam zostávajú žiť natrvalo, čím strácame mnoho talentov. Je na nás, aby sme túto situáciu ovplyvňovali budovaním priaznivého povedomia vo verejnosti a hlavne v decíznej sfére, vysvetľovaním významu vedy a výskumu pre našu krajinu a propagovaním pozoruhodných výsledkov našej vedeckej komunity. Iba tak môžeme prispieť k zlepšeniu postavenia vedcov u nás. 

M. B.: Ak by ste mali tú možnosť, ako a čím by ste sa snažili získať mladých ľudí pre oblasť vedy a techniky?

S. PASTOREKOVÁ: Osobným kontaktom s mladými ľuďmi v rámci pedagogickej činnosti a neskrývaným nadšením. Veď zapáliť môže iba ten, kto sám horí pre vedu. Ale hlavne kvalitnou vedeckou prácou. Talentovaní vysokoškolskí študenti ihneď rozoznajú, kde sa robí dobrá veda a prirodzene inklinujú k progresívnemu výskumu.

M. B.: Pani docentka, ďakujem Vám za rozhovor a želám Vám veľa  úspechov vo Vašej záslužnej práci.

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová