Doc. RNDr Peter Sýkora, PhD. – riaditeľ Centra pre bioetiku Katedry filozofie Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a mimoriadny profesor v odbore filozofia
Vyštudoval biológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Na Univerzite Komenského v Bratislave obhájil PhD. (1993) a docentúru (1997). V rokoch 1999 – 2002 bol riaditeľom Centra pre európske štúdie Univerzity Komenského v Bratislave a v rokoch 2002 – 2003 prodekanom pre medzinárodné vzťahy, vedu a rozvoj FSEV UK. Od roku 2004 je mimoriadnym profesorom v odbore filozofia na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, kde je od roku 2008 aj riaditeľom Centra pri bioetiku Katedry filozofie FF UCM v Trnave. Absolvoval viaceré vedeckovýskumné a študijné pobyty v zahraničí. Je členom Etickej komisie Ministerstva zdravotníctva SR, Slovenského výboru pre bioetiku pri UNESCO, European Society on Philosophy of Medicine and Health Care Human Behavior and Evolution Society a Revue aktuálnej kultúry. Je držiteľom viacerých ocenení.
Z publikačnej činnosti doc. Petra Sýkoru vyberáme: Sýkora, P. – Balák, R.(ed): Bioetické výzvy pre filozofiu. Trnava : Centrum pre bioetiku UCM v Trnave, 2008, 208 s.; Sýkora, P.: Ontológia šera. Filozofická esej o spore realizmu s antirealizmom. Pusté Úľany : Schola Philosophica, 2008, 230 s.; Sýkora, P.: Historické esencie a problém univerzálií. Pezinok : Formát, 2006, 122 s.; Sýkora, P.: Boj s drakom. Bratislava : Fragment, 1992, 134 s.; Sýkora, P.: Alchýmia života. Bratislava : Smena, 1989, 319 s.; Sýkora, P.: Prečo život každej ľudskej zygoty netreba bezpodmienečne chrániť. In: Filozofia, roč. 63, 2008, č. 9, s. 804-816. Sýkora, P.: O potrebe globálnej bioetiky. In: Filozofia, roč. 62, 2007, č. 3.
M. Bartošovičová: Pán docent, v rámci popularizácie vedy a techniky budete mať dňa 30. apríla 2009 o 17. hod. prednášku v Centre vedecko-technických informácií SR na tému Etika výskumu ľudských kmeňových buniek. Pôjde o ďalšie stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve, ktoré už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti v rámci cyklu VEDA V CENTRE. Dovoľte mi pri tejto príležitosti položiť Vám niekoľko otázok.
M. B.: Mohli by ste v úvode populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky?
P. SÝKORA: Moderná biomedicína prináša stále nové a nečakané etické dilemy. Jedna z najkontroverznejších sa týka výskumu a použitia embryonálnych kmeňových buniek. Objav možnosti pestovania ľudských kmeňových buniek in vitro a ich následnej riadenej diferenciácie otvára možnosti pre regeneračnú medicínu, ktorá sa zvykne nazývať „svätým grálom“ medicíny. Vďaka nej bude možné liečiť rôzne hematologické, kardiologické, neurodegeneračné, metabolické či onkologické ochorenia človeka spojené s odumretím funkčne nezastupiteľných buniek (ako napr. diabetes, Parkinsonova a Huntingtonova choroba, spinálne svalové atrofie, infarkt myokardu), ako aj rôzne úrazy (poranenie miechy, popáleniny, úrazy končatín) či degeneratívne zmeny ľudského tela spôsobené jeho starnutím (kĺbne chrupavky). Existujú v zásade dva zdroje kmeňových buniek: embryonálne a adultné. Predovšetkým pre ľudí zastávajúcich kresťanský svetonázor je práca s embryonálnymi kmeňovými bunkami eticky neprijateľná, pretože počas procesu dochádza k zničeniu raných ľudských embryí. Z toho dôvodu je na Slovensku takýto výskum trestným činom.
M. B.: Pri rekapitulácii svojich doterajších pracovných a vedeckých úspechov, ktoré by ste uviedli ako najvýznamnejšie?
P. SÝKORA: V biológii je to spoluobjaviteľstvo génu XerC u baktérie E. coli, model indukovanej eliminácie plazmidov (ktorý ocenil aj nositeľ Nobelovej ceny J. Lederberg) a vytvorenie nového modelu makroevolúcie plazmidov. V bioetike je to nový model biomedicínskeho donorstva založený na princípe reciprocity a solidarity.
M. B.: Ako sa Vám darí zapájať sa do projektov?
P. SÝKORA: Doteraz pomerne úspešne – riešime, resp. sme riešili ako projekty zahraničné (6FP), tak aj domáce (VEGA, APVV).
M. B.: V júni 2008 bolo zriadené Centrum pre bioetiku pri Katedre filozofie Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorého ste riaditeľom. Čo bolo podnetom na zriadenie takéhoto centra a aké je jeho poslanie?
P. SÝKORA: Na jednej strane to bola potreba reagovať na neustále rastúci význam bioetiky vo svete, ako aj na Slovensku. Na druhej strane snaha prispieť na Slovensku k rozvoju bioetiky ako akademickej disciplíny.
M. B.: Keď sme Vás pozývali do VEDY V CENTRE, zastihli sme Vás v Centre for Biomedical Ethics na National University of Singapore. Aké dojmy a poznatky ste si priniesli zo svojho 2,5-mesačného pobytu v Singapure?
P. SÝKORA: Musím povedať, že ako National University of Singapore, ktorá patrí medzi 20 najlepších univerzít na svete, tak aj Singapur samotný urobili na mňa obrovský dojem. Z pozície hosťujúceho profesora som mal možnosť participovať na pedagogickom aj vedeckom procese. Azda najtypickejšou črtou je, že ak sa niečo rozhodnú realizovať, tak k tomu prikročia bez otáľania, takpovediac okamžite, a vždy s ambíciou patriť medzi najlepších vo svete.
M. B.: Ste zástancom názoru, že by bolo bláznovstvom povoliť umelé zmeny ľudskej genetickej informácie. (Uviedli ste to v rozhovore pre denník Pravda v roku 2007.) Mohli by ste aspoň stručne vysvetliť, o čom je najväčšia polemika?
P. SÝKORA: Mám na mysli zmeny génov v tzv. zárodočnej línii, teda genetické zmeny, ktoré by sa potom automaticky prenášali na všetky budúce generácie. Fakticky to znamená meniť genetickú informáciu ľudského rodu ako takého. Pri dnešných znalostiach genetiky a evolúcie to považujem za nezodpovedné hazardovanie.
M. B.: V rámci svojej pedagogickej činnosti máte možnosť vypočuť si názory mladých ľudí. Určite Vám kladú zvedavé otázky. O čo sa najviac zaujímajú alebo čo ich znepokojuje?
P. SÝKORA: Možné zneužitie vedy pomocou modernej biológie.
M. B.: Čím je pre Vás vedecká práca príťažlivá?
P. SÝKORA: Tým, že je to zatiaľ najspoľahlivejší spôsob, ako poznávať skutočnosť.
M. B.: Aký je Váš názor na postavenie vedcov na Slovensku?
P. SÝKORA: Postavenie vedcov na Slovensku je zúfalé. Môže za to dlhodobé výrazné podfinancovávanie a neustále rastúca byrokratizácia vedy a vysokého školstva v Slovenskej republike.
M. B.: Ako vnímate popularizáciu vedy a čo by jej podľa Vás prospelo?
P. SÝKORA: Popularizácia vedy na Slovensku je na veľmi nízkej úrovni, stačí ju len porovnať so situáciou v Českej republike. Na začiatok by zlepšeniu prospelo inšpirovať sa našimi českými susedmi.
M. B.: Pán docent, ďakujem Vám za rozhovor a želám Vám veľa úspechov v práci i v osobnom živote.
Spracovala: PhDr. Marta Bartošovičová