Doc. RNDr. Pavol Sovák, PhD. (49), sa narodil v Bardejove. Absolvoval Gymnázium vo Vranove nad Topľou. Na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach vyštudoval odbor Fyzika tuhých látok (v r. 1983) a vybral si cestu vedeckého pracovníka a vysokoškolského pedagóga. V popredí jeho záujmu je elektrónová mikroskopia a rtg. difraktometria. Vedeckú prípravu absolvoval na Hutníckej fakulte TU v Košiciach (1992). V roku 1996 sa stal jedným z najmladších docentov v histórii UPJŠ, habilitoval sa na MFF UK v Bratislave. V roku 2008 inauguroval na Technickej univerzite v Košiciach v odbore Materiály. Venuje sa výchove mladých vedeckých pracovníkov. Jeho študenti sa úspešne umiestnili na celoštátnych súťažiach ŠVOČ, vychoval dve desiatky diplomantov, dvoch doktorandov. Od roku  2003 je dekanom Prírodovedeckej fakulty UPJŠ. Viacero rokov predsedá organizačnému výboru významnej medzinárodnej konferencie o magnetizme „CSMAG“, ktorá sa každé tri roky koná na pôde Prírodovedeckej fakulty UPJŠ a Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Počas svojej kariéry publikoval viac než 80 pôvodných vedeckých prác, z toho 56 v karentovaných časopisoch. Vydal jednu vedeckú monografiu, učebnicu pre vysoké školy a troje skrípt. Prednášal nielen na medzinárodných a domácich konferenciách, ale aj na zahraničných univerzitách v Poznani, Lodži, Radome, Eindhovene. Na UPJŠ prednáša štruktúru a vlastnosti tuhých látok, fyziku materiálov, technológiu tuhých látok a moderné metódy štruktúrnej analýzy.

Docent Sovák sa odborne venuje problematike výskumu štruktúry a fyzikálnych  vlastností progresívnych materiálov. Počas vedeckej prípravy to boli najskôr niklové superzliatiny. Na domácom pracovisku sa však jeho doménou stali magneticky mäkké materiály pripravované metódou extrémne rýchleho ochladzovania taveniny vo forme amorfných pások alebo tenkých vrstiev. V posledných dvoch desaťročiach sa z týchto materiálov dajú vhodným tepelným spracovaním vyrobiť nanokryštalické materiály s vynikajúcimi magnetickými vlastnosťami. Hľadanie súvisu medzi štruktúrou a magnetickými vlastnosťami týchto materiálov je téma, ktorá je aktuálna dodnes a vyžaduje si vytváranie tímov odborníkov z oblasti ako štúdia štruktúry, tak i detekcie magnetických veličín. Elektrónová mikroskopia i rtg. difraktografia patria k užitočným metódam na odhaľovanie tajov štruktúry amorfných a nanokryštalických materiálov a môžu naznačiť cestu zvyšovania ich úžitkových vlastností. V poslednom období je možné študovať „usporiadanie na krátku vzdialenosť“ s využitím synchrotrónového žiarenia (EXAFS, XANES). Preto sa tejto metodike venuje v posledných rokoch spolu s diplomantmi a dvoma doktorandmi. Perspektíva využitia synchrotrónov v materiálovom výskume a vo výskume štruktúry biologických preparátov ho viedla k tomu, že inicioval záujem slovenskej vedeckej komunity zúčastniť sa na výstavbe synchrotrónu 4. generácie „X-ray Free Electron Lasera – XFEL“ v Hamburgu. V roku 2006 sa stal národným koordinátorom aktivít spojených s pričlenením SR k už existujúcemu konzorciu 13 krajín, ktoré tento projekt realizujú od roku 2004. Je členom medzinárodného riadiaceho výboru projektu XFEL, ako aj zodpovedným vedúcim riešiteľom viacerých projektov VEGA, APVV, rozvojových projektov.

M. Bartošovičová (M. B.): Pán dekan, v rámci popularizácie vedy a techniky budete mať  dňa 27. novembra 2008 o 16. hod. prednášku v Centre vedecko-technických informácií SR na tému Synchrotróny štvrtej generácie –  okná do sveta nanosveta. Pôjde o ďalšie stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve, ktoré už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti v rámci cyklu VEDA V CENTRE. Dovoľte mi pri tejto príležitosti položiť Vám niekoľko otázok. Mohli by ste v úvode populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky?

P. SOVÁK: Vo svojej prednáške by som rád verejnosti priblížil jeden z najunikátnejších projektov európskej vedeckej infraštruktúry v súčasnosti – X-ray Free Electron Laser XFEL. Je to synchrotrón 4. generácie, ktorý odhalí nejjemnejšie detaily štruktúry hmoty. Jeho dostavba, ktorá začala v minulom roku v Hamburgu, je plánovaná na roky 2013 – 2015. Dovtedy musíme motivovať vedeckú komunitu, aby bola pripravená zapojiť sa do projektov, ktoré budú mať tie najvyššie ambície – ísť za hranice súčasného poznania, pokiaľ ide o štruktúru biologických materiálov i stavbu atómov. Pokúsim sa vysvetliť jednoduchou formou, ako tento laser bude pracovať a čo môžeme v budúcnosti od neho očakávať. Určite zmení aj charakter vedeckej práce, na ktorý sme boli v medzinárodných synchrotrónových centrách zvyknutí. Avšak predtým, ako odznie informácia o XFEL, predpokladám, že pre verejnosť bude zaujímavá informácia o moderných metódach štúdia štruktúry materiálov. Čo spôsobilo, že bolo potrebné skonštruovať elektrónový mikroskop a rtg difraktometer? Aké sú ich vzájomné výhody i nevýhody? Prečo sme potrebovali skonštruovať synchrotróny? Aký je rozdiel v kvalite rtg. lúča získaného klasickým rtg. difraktometrom a toho zo synchrotrónu?  

M. B.: Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach patrí medzi najvýznamnejšie fakulty na Slovensku. V tomto roku ste si pripomenuli aj 45. výročie jej založenia. Výročia sú spravidla podnetom na bilanciu, ale aj impulzom na ďalší rozvoj. Budeme radi, ak nás aspoň stručne oboznámite s niektorými úspechmi a perspektívami Vašej fakulty. 

P. SOVÁK: Aj na základe hodnotenia nezávislou agentúrou ARRA môžem s hrdosťou konštatovať, že moja Alma Mater je predovšetkým významnou vedeckou a vzdelávacou inštitúciou. Dosiahnuté výsledky vo všetkých prírodovedných, matematických a informatických odboroch, bohatá publikačná aktivita, medzinárodné kontakty, poskytovanie služieb verejnosti a spolupráca s praxou umocňujú jej významné postavenie medzi vedeckými pracoviskami nielen na Slovensku, ale i v Európe a vo svete. Počas svojej histórie až do začiatku akademického roku 2007/2008 vychovala 5 337 absolventov (3 051 učiteľov a 2 286 odborníkov) a udelila 1 025 titulov „Rerum naturalium doctor“. Zavádzanie európskej dimenzie do vysokoškolského vzdelávania za začalo uplatňovať od roku 1999 v rámci programu TEMPUS PHARE a od akademického roka 1999/2000 realizáciou prvých mobilít študentov a učiteľov na univerzity krajín EÚ v rámci programu SOCRATES/ERASMUS. Od roku 2004 zaznamenávame narastajúci záujem  študentov z Európskej únie  študovať u nás – tohto roku je ich 15 (TR, PT, ES, IT, PL, BG). V akademickom roku 2005/2006 začala realizácia systému prípravy učiteľov akademických predmetov podľa nového modelu. V roku 2005 v prvom ročníku začali študovať študenti na medziodborových bakalárskych študijných programoch prírodných vied, matematiky a informatiky. Na tieto študijné programy nadväzujú magisterské študijné programy Učiteľstva akademických predmetov (UAP), zodpovedajúcich dvojici odborov na bakalárskom stupni. V roku 2006 fakulta získala akreditáciu na prvé medziodborové bakalárske študijné programy prírodných a spoločenských vied. Technické, technologické i materiálne vybavenie v oblasti IKT (HW, SW, siete, dostupnosť internetu) je vďaka zdrojom z rozvojových projektov na veľmi dobrej úrovni.

M. B.: A ako sa Vám darí zapájať sa do projektov? 

P. SOVÁK: Vo všetkých oblastiach činnosti sa efektívne využíva Akademický informačný systém – AIS, ktorý bol vyvinutý na fakulte. Na Slovensku je AIS jediným univerzitným systémom, ktorý sa používa aj mimo domovskej univerzity. S podporou MŠ SR fakulta ako poverený zástupca UPJŠ riešila centrálny projekt implementácie AIS na slovenských VŠ. Do projektu sa zapojilo ďalších 13 univerzít.
Fakulta má vybudovaný veľmi dobrý vedeckovýskumný potenciál s kvalifikačnou štruktúrou zamestnancov, ktorá podľa hodnotenia agentúry ARRA je najlepšou v rodine prírodovedných fakúlt. Na fakulte sa realizuje kvalitná vedeckovýskumná činnosť, zlepšila sa infraštruktúra vedeckovýskumnej činnosti a doktorandské štúdium má charakter predovšetkým vedeckej výchovy.
Fakulta si udržiava popredné postavenie v SR v počte vedeckých výstupov (podľa hodnotenia agentúry ARRA vykazuje fakulta najväčší počet publikácií na jedného tvorivého pracovníka), ako aj v úspešnosti grantových vedeckých projektov a grantovej podpory ďalších aktivít súvisiacich s pedagogickým procesom, informatizáciou vysokých škôl a budovaním materiálovej základne. 
V súčasnosti sa na fakulte rieši vyše 200 vedeckých projektov podporovaných rôznymi grantovými agentúrami, resp. uzavretými bilaterálnymi dohodami. V  roku 2008 fakulta získala na vedu a výskum formou súťaže zo štátnej dotácie celkovo takmer 60 mil. Sk, čo tvorí viac ako štvrtinu jej ročného rozpočtu.
Zapájať sa do projektov nie je jednoduché, ale systematická vedecká práca a najmä medzinárodná spolupráca prináša šancu presadiť sa. Oceňujem prístup našich osobností, ktoré bez ohľadu na čoraz komplikovanejšiu administratívu projektov snažia sa využívať ponúkaný priestor na dofinancovanie doteraz katastrofálne finančne nedocenenej  vedy.

M. B.: Čo Vás ovplyvnilo alebo kto Vás usmernil pri rozhodovaní sa pre štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a pri výbere odboru? 

P. SOVÁK: Pochádzam z lekárskej rodiny a chcel som študovať medicínu. Žiaľ, vzhľadom na „politický profil“ nebola šanca na prijatie. V r. 1978 Prírodovedecká fakulta prvýkrát otvárala štúdium fyziky tuhých látok. Mňa fyzika vždy veľmi bavila, a tak som si povedal, že to skúsim. Nečakal som však až natoľko „tvrdú“ matematiku, a tak som zvažoval, či to zvládnem. Vďaka vynikajúcim učiteľom, najmä prof. J. Daniel-Szabóvi (mimochodom dekanovi fakulty), som zaťal zuby a popasoval som sa aj s náročnou matematikou. Elektrónovú mikroskopiu som si zamiloval okamžite pri prvom kontakte s týmto úžasným zariadením v treťom ročníku štúdia. Po skončení štúdia som dostal priestor vybudovať laboratórium elektrónovej mikroskopie na Katedre experimentálnej fyziky.

M. B.: Čím je pre Vás vedecká práca príťažlivá?

P. SOVÁK: Je fascinujúca, dáva človeku slobodu v invenčnosti. Spája ľudí bez ohľadu na rasu, ruší hranice štátov. Vďaka vede som precestoval množstvo krajín a spoznal fantastických ľudí, ich mentalitu, kultúru. Vyžaduje si však celého človeka a netoleruje odpočinkové fázy.

M. B.: Aký je Váš názor na postavenie vedcov na Slovensku? 

P. SOVÁK: Ťažká otázka. Tí, čo sa oddali vede v prírodných vedách, vedia oceniť, ako sa po nežnej revolúcii zlepšili podmienky na získavanie informácií, možnosti konfrontácie so svetom či na medzinárodnú spoluprácu. Nemyslím si, že spoločenské postavenie vedcov je nedôstojné. Myslím si, že verejnosť cíti, že je to drina a poslanie, ktoré finančne je u nás podhodnotené. Naše talenty zbytočne odchádzajú za lepšími experimentálnymi podmienkami, ale najmä za lepšími platmi na zahraničné pracoviská, čo je škoda a tak trochu mrhanie doteraz vynaloženými prostriedkami na ich výchovu, ak by sa nevrátili. Preto každé zlepšenie infraštruktúry vedy a zlepšenie ohodnotenia práce vysokoškolských učiteľov a vedcov dáva nádej, že si udržíme naše postavenie v európskom výskumnom priestore. Strata pozícií pri dnešnom informačnom a technologickom rozvoji je proces ireverzibilný (nezvratný).

M. B.: Ak by ste mali tú možnosť, ako a čím by ste sa snažili získať mladých ľudí pre oblasť vedy a techniky? 

P. SOVÁK: V pozícii dekana tú možnosť mám a je to aj moje poslanie. Snažím sa získavať mladých ľudí pre oblasť vedy na základe objektívnych faktov, ktoré prírodné vedy stavajú do centra  pozornosti pri riešení mnohých problémov ľudstva, ak ide o zvýšenie kvality života. To nie je fráza. Biochémia, biofyzika, bioinformatika, medziodborové štúdium prírodných a spoločenských vied (informatika – psychológia, biológia – psychológia atď..) – to je úžasná perspektíva pre náš kvalitnejší život. Žiaľ, vedecká práca je síce krásna, ale cesta k nej je tŕnistá a to sa u mladej generácie akosi nenosí. Snažím sa vidieť aj za horizont môjho súčasného pôsobenia. Projekt XFEL nie je ani tak pre  mňa, ale skôr pre generácie našich nasledovníkov, ktorí by sa nás raz určite spýtali – kde ste boli? A ja budem šťastný, že budem môcť odpovedať – bol som pri tom!

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

Foto: Archív P. Sováka