Rozhovor s doc. RNDr. Martinom P U T A L O M, PhD. vedúcim Katedry organickej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave.

M.B.: Pán docent, v rámci popularizácie vedy a techniky budete mať dňa 26. júna 2008 o 17. hod. prednášku v Centre vedecko-technických informácií SR na tému Inteligentné organické molekuly - budúcnosť elektroniky a optoelektroniky. Nebude to však typická prednáška. Pôjde o stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve. Dovoľte, pri tejto príležitosti, niekoľko otázok. Vaša katedra patrí medzi popredné vedecké pracoviská Univerzity Komenského v Bratislave. Mohli by ste uviesť niektoré významné projekty, na ktorých pracujete v súčasnosti?

M. Putala: „Naša katedra má pomerne široké vedecké zameranie a pracuje tam viacero vedeckých skupín. Šírka záberu vyplýva z toho, že chceme študentom poskytnúť čo najväčší rozsah kvalifikovaných informácií z tohto vedného odboru, a to aj na základe priamej účasti na vedeckých projektoch v tej oblasti. Medzi najdôležitejšie projekty, ktoré rieši naše pracovisko, patrí už druhý rámcový projekt Európskej únie pre výrobu liečiva proti vtáčej chrípke. Pracujeme tiež na viacerých projektoch Agentúry na podporu výskumu a vývoja.“

M.B.: Podarilo sa Vášmu tímu pretaviť výsledky vedeckého výskumu do praxe?

M. Putala:
„Áno. Napríklad nedávno ľudia z nášho pracoviska pomáhali pri vývoji antioxidantov pre gumárenský priemysel, ktoré vyrába Duslo Šaľa. Dôsledkom globalizácie ekonomiky sa väčšina slovenských chemických firiem stala súčasťou medzinárodných spoločností. Ich výskum a vývoj väčšinou nie je lokalizovaný na Slovensku. Ale uspeli sme v spolupráci aj s takýmito nadnárodnými firmami, napríklad nedávno sme sa podieľali na vývoji syntézy liečiva pre slovinskú firmu KRKA.“ 

M.B.: Pristavme sa pri otázke postavenia vedcov v spoločnosti aj s ohľadom na vzbudenie záujmu mladých ľudí o túto oblasť. Čím je veda príťažlivá a aké sú možnosti uplatnenia sa vo vede a technike u nás, prípadne v zahraničí?

M. Putala:
„Veda je mimoriadne zaujímavá možnosťou tvorivej realizácie, jednak v bádaní tým, že umožňuje ísť do hĺbky veci a na základe toho rozvíjať poznatky, a jednak hľadať možnosti uplatnenia v praxi, teda aplikácie nových poznatkov pre potreby spoločnosti. Čo sa týka postavenia vedcov v spoločnosti, žiaľ, pretrváva názor v spoločnosti, že sú to ľudia uzavretí vo svojich laboratóriách, ktorí sa tam, v úvodzovkách, hrajú. Tento názor je značne skreslený. Skreslený preto, že práve veda je motorom rozvoja spoločnosti. Bez nej by neboli nové poznatky a nebolo by čo ďalej aplikovať do života, v zmysle, že bol by problém ďalej skvalitňovať náš život, alebo, zjednodušene povedané, zvyšovať pohodlie ľudí či udržovať štandard, na ktorý sme zvyknutí. Málokto si vie dnes predstaviť, že by žil bez výdobytkov vedy. Považuje to za niečo úplne samozrejmé. Pokiaľ ide o uplatnenie sa vo vede a technike, na Slovensku sme v pomerne špecifickej situácii. Špecifickej v tom, že síce oficiálne tvrdíme, že ideme budovať vedomostnú spoločnosť, ale financovanie vedy zatiaľ nezodpovedá tejto priorite. S tým súvisí, že vedci na Slovensku majú pomerne zložité podmienky čo sa týka finančného ohodnotenia a čo sa týka prostriedkov, teda zabezpečenia prístrojov, vybavenia laboratórií a materiálových nákladov.

Treba ale povedať, že mnohí sú vedcami práve preto, že nachádzajú v tom poslanie, v tejto aj keď relatívne nedocenenej práci v prospech našej spoločnosti, a sú ochotní bádať aj v takých podmienkach, aké sú. Treba však povedať, že zvlášť v niektorých odboroch, kde je charakter vedy medzinárodný, povedzme akou je aj chémia, dokážeme našich študentov pripraviť na svetovej úrovni a plne sú akceptovaní či už pre doktorandské štúdium v zahraničí alebo po úspešnom absolvovaní aj v renomovaných zahraničných firmách.

Ale nie je to také zlé ani na Slovensku, čo sa týka samotného uplatnenia. Napríklad v organickej chémii, v ktorej ja pracujem, je stále vysoký dopyt po organických syntetikoch, a to je jednak pre malé firmy, ktoré pracujú pre zahraničné koncerny na báze zákaziek, musím povedať, že týmto firmám sa pomerne darí, a samozrejme v akademickom sektore, teda v oblasti pedagogiky a vedy. Slovensko naozaj potrebuje dnešnú mladú generáciu, aby prišla so svojimi schopnosťami, umom a nápadmi pomôcť, aj keď sú tu podmienky zložitejšie. Tí, ktorých baví takýto charakter činnosti, by nemali váhať.“

M.B.: Aký je Váš názor na financovanie vedy a výskumu na Slovensku? Ako by obstálo Slovensko v porovnaní s inými krajinami Európskej únie? Uvažovali ste niekedy nad tým, ako by sa dal vyriešiť vleklý problém nedostatku finančných prostriedkov u nás?

M. Putala:
„Jeden z problémov som naznačil, a to je globalizácia ekonomiky. Na reálne investície súkromného sektora do vedy treba kritické množstvo kapitálu a samozrejme aj výskumnej kapacity.

Väčšinou veľké medzinárodné korporácie uskutočňujú výskum a vývoj v pobočkách svojich centrál, ktoré väčšinou na Slovensku nie sú . Na to, aby sme ich pritiahli, potrebovali by sme zásadným spôsobom investovať do infraštruktúry a ľudského potenciálu, tak aby sme im vytvorili podmienky. Ide o to, že nikto nepríde budovať kvalitnú vývojovú základňu na relatívne zelenej lúke. Príde tam, kde je sústredená skutočná špička, kde sa dosahujú vynikajúce výsledky. Druhý problém, ktorý s týmto priamo súvisí, je nedostatočné financovanie vedy a výskumu aj zo štátneho sektora. Z pohľadu celkovej ekonomiky momentálne profitujeme z automobilového priemyslu. Ale pokiaľ sa ukáže, že už kvôli cene práce nie sme natoľko zaujímaví pre tieto podniky a tieto odídu, jediná šanca zachovať výkonnosť ekonomiky bude v produkcii, kde dokážeme pridať vysokú pridanú hodnotu, čiže takej produkcii, ktorá spolupracuje s výskumom a zaoberá sa inováciami.

Úloha budovania podmienok pre budúcu orientáciu ekonomiky je na štáte. Musíme investovať pomerne veľké prostriedky do vzdelávania, aby sme mali kádre, ktoré budú schopné tento výskum a vývoj robiť, do infraštruktúry, aby bolo na čom ten výskum a vývoj robiť a potom do samotných výskumných projektov, aby sa vytvorila kritická masa vedeckej komunity, ktorá bude schopná na báze poznatkov poskytovať priestor pre budúce inovácie.
Na Slovensku začala v nedávnej minulosti fungovať Agentúra pre podporu výskumu a vývoja, ktorá prvýkrát začala poskytovať účelové finančné prostriedky na výskum a vývoj vo výške grantov porovnateľných aspoň s okolitými krajinami. Dovtedy boli grantové prostriedky niekde na úrovni 10-krát menšie ako v susedných krajinách, myslím Česko, Poľsko a Maďarsko. Opäť je tu problém, že kvôli nedostatku finančných prostriedkov táto agentúra momentálne zmrazila vyhlasovanie nových výziev a skrátila financovanie existujúcich, čo znamená, že je problém aj s financovaním rozbehnutých projektov. Prakticky na Slovensku nie je v súčasnosti možnosť žiadať o účelovú podporu na výskum a vývoj a ani sa zatiaľ nerozbehli štátne programy výskumu a vývoja. To je úplne alarmujúca situácia.

Kvôli bližšej predstave uvediem, že agentúra vyhlásila všeobecnú výzvu, ktorá má podporiť kvalitné projekty, ale objem prostriedkov je tam taký nízky, že reálne mohli podporiť asi 13 percent projektov, čo je nižšie percento úspešnosti ako je v Európskej únii. Preto sa rozhodli so skráteným rozpočtom podporiť viacero projektov, ale tým pádom nezostali prostriedky na ďalšiu výzvu. Tento rok to zatiaľ vyzerá tak, že nebude vyhlásená žiadna výzva na výskumné projekty. Z výzvy agentúry na budovanie centier excelentného výskumu, kde bolo vyčlenených 300 mil. Sk, sa pri 10 % úspešnosti podporia centrá len na úrovni 140 mil. Sk a ostatné prostriedky sa nevyužijú na tento účel. Zarážajúce je to, že nedodržaním podmienok výzvy vyšlo navnivoč úsilie slovenskej vedeckej špičky, ktorá strávila čas nad písaním projektov.

Teraz je vyhlásená výzva zo štrukturálnych fondov Európskej únie, čo je reálna šanca vylepšiť infraštruktúru výskumných pracovísk. Problémom však je, že tá výzva mešká, prostriedky pre špičkové pracoviská budú až na budúci rok. Toto financovanie však priamo nesúvisí s vedeckými projektami ako takými. Vyzerá to tak, že sme už pomaly prepásli jednu generáciu. Teraz, keď prosperuje ekonomika, sme mali príležitosť dať časť prostriedkov na vedu, na úrovni Európskej únie. Európska únia dáva na vedu v priemere 2 percentá HDP, niektoré krajiny až do 3 percent a my sme úplne na konci s 0,3 až 0,4 percentami a s klesajúcou tendenciou. Rada vysokých škôl Slovenskej republiky, ktorej som podpredsedom, pripravuje prostredníctvom svojej rady pre vedu a výskum výzvu pre médiá. Poslali sme list pánovi ministrovi školstva a ak nepochodíme, obrátime sa jednak na ministra financií a tiež na pána premiéra. Situácia je naozaj kritická a na jej riešenie treba podniknúť čokoľvek.”

M.B.: Pán docent, ďakujem vám za rozhovor. Dovidenia vo štvrtok v centre, na stretnutí s verejnosťou… 

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

Foto: NCP VaT

Ďalšie informácie pozrite tu.

Pozvánka 

Doplnková informácia 25.6.2008: Práve som sa dočítala od spravodajkyne TASR v Bruseli, že dnes Európska komisia v pravidelnej správe hodnotiacej stav verejných financií v krajinách Európskej únie poukázala na vysokú nezamestnanosť mladých, nedostatky v školstve a nízke investície do vedy a výskumu na Slovensku. Okrem výdavkov na školstvo sú podľa Európskej komisie kľúčové aj investície do výskumu a vývoja. Výdavky do tejto oblasti dosahovali v období 2001-2006 v priemere 0,5 % HDP, pričom priemer EÚ predstavoval 1,4 % HDP. Vláda si síce stanovila cieľ, že zvýši tento podiel na 0,8 % do roku 2010, ale zatiaľ nenaplánovala žiadne navýšenie výdavkov pre tento sektor. Brusel vyzýva slovenské úrady, aby zaistili dostatočné a efektívne využité prostriedky pre vzdelávací systém a pre oblasť výskumu, vývoja a inovácií, pretože v opačnom prípade to môže v konečnom dôsledku viesť k brzdeniu procesu dobiehania najrozvinutejších členských krajín EÚ. EK pritom upozorňuje, že požadované prostriedky sa majú získať presmerovaním v rámci rozpočtu, aby sa tak neohrozila fiškálna konsolidácia.