Rozhovor s prof. RNDr. Milanom L A P I N O M, CSc. (60), vedúcim oddelenia meteorológie a klimatológie na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Významný meteorológ a klimatológ Milan Lapin je uznávaný odborník v tejto oblasti nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Je dlhoročným predsedom Slovenského národného klimatického programu a členom tímu Intergovernmental Panel of Climate Change, ktorý v decembri 2007 získal Nobelovu cenu.
Narodil sa roku 1948 v Širkovciach v okrese Rimavská Sobota. Po absolvovaní Gymnázia v Rimavskej Sobote študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor fyzika, špecializácia meteorológia a klimatológia. Neskôr pokračoval v štúdiu externej ašpirantúry a v roku 1982 obhájil titul kandidát fyzikálno-matematických vied (CSc.). V roku 1999 bol habilitovaný za docenta fyziky a v roku 2005 inaugurovaný za profesora fyziky. V rokoch 1971 - 1996 pracoval na viacerých postoch v Slovenskom hydrometeorologickom ústave. Od roku 1996 pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Univerzite Komenského v Bratislave.
Ako samostatný vedecký pracovník sa už vyše 15 rokov zaoberá najmä zmenami a variabilitou klímy, ako aj možným scenárom klimatickej zmeny a jej dosahom na Slovensko do roku 2100. Koordinoval viaceré výskumné a vedecké projekty. Je autorom a spoluautorom 20 vedeckých publikácií, takmer 300 odborných príspevkov a množstva novinových či popularizačných článkov.
Je jedným z prispievateľov do Národných správ SR o klimatickej zmene, ktorý schválila vláda SR. Je tiež aktívnym účastníkom Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC). Zúčastnil sa viacerých zahraničných ciest a stáží, okrem iných vo Švajčiarsku, Nemecku, Rakúsku, Taliansku, Francúzsku, Švédsku, Belgicku, ale aj v USA, Mongolsku, Rusku a ďalších. Aktívne ovláda jazyk anglický, ruský a maďarský, pasívne jazyk nemecký. Okrem propagácie meteorológie a klimatológie v médiách a v prednáškach pre verejnosť sa venuje literatúre faktu, fotografovaniu, turistike, športu a PC. Má dve deti a tri vnúčatá.
M. B.: Pán profesor, v rámci popularizácie vedy a techniky budete mať dňa 25. septembra 2008 o 17. hod. prednášku v Centre vedecko-technických informácií SR na tému Globálne otepľovanie – fakty a mýty. Pôjde o stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve, ktoré už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti v rámci cyklu VEDA V CENTRE. Dovoľte, prosím, pri tejto príležitosti položiť Vám niekoľko otázok. Mohli by ste v úvode v krátkosti a populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky?
M. LAPIN:
"Názov prednášky „Globálne otepľovanie - fakty a mýty” nebol vybratý náhodne. V médiách, ale aj vo výrokoch niektorých známych politikov a tzv. „expertov na klimatické zmeny” sa objavujú „zaručené informácie”, že s globálnym otepľovaním je to inak ako tvrdia klimatológovia. Na druhej strane sa v poslednom období podarilo klimatológom, ale aj iným odborníkom, zhromaždiť veľké množstvo faktov, ktoré pomáhajú objasniť niektoré neistoty klimatickej zmeny."
M. B.: Čo spôsobuje výrazné globálne otepľovanie?
M. LAPIN:
"Termín „výrazné globálne otepľovanie” používame vtedy, keď prekonáva jeho rýchlosť doteraz pozorované hodnoty alebo keď neexistujú žiadne prirodzené faktory, ktoré by ho mohli vyvolať. Teraz pozorujeme aj prvú a aj druhú možnosť. Všetko nasvedčuje tomu, že za rýchly rast globálnej teploty vzduchu je zodpovedné predovšetkým zvyšovanie koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, ktoré má jednoznačne na svedomí aktivita ľudí."
M. B.: V čom je terajšie globálne otepľovanie iné, ako boli tie v dávnejšej minulosti?
M. LAPIN:
"Terajšie globálne otepľovanie, lepšie „klimatická zmena”, prebieha bez podporného vplyvu najdôležitejších prirodzených klimatotvorných faktorov (slnečné žiarenie, vulkanická činnosť, tektonika...). Okrem toho má veľké zrýchlenie, najmä v posledných desaťročiach. S takýmto fenoménom sme sa v globálnom rozmere najmenej za posledných 2 000 rokov nestretli."
M. B.: Aký je súčasný stav a aký vývoj klimatického zemského systému predpokladáte v najbližších rokoch?
M. LAPIN:
"V nasledujúcich rokoch, lepšie v najbližších troch desaťročiach, očakávame neistoty v dvoch dôležitých faktoroch zmien v klimatickom systéme Zeme. Prvý je prirodzený – časť vedcov sa domnieva, že po najbližšom maxime slnečnej aktivity okolo roku 2012 dôjde k dlhšiemu obdobiu so zníženou aktivitou Slnka, čo by mohlo spomaliť globálne otepľovanie až o 0,5 °C do roku 2100. Druhý je antropogénny – svetové spoločenstvo sa nevie dohodnúť, že či a ako treba znížiť emisiu fosílneho uhlíka do atmosféry (teraz rastie asi o 400 miliónov ton ročne a prekročila už 9 miliárd ton za rok 2007). Ak bude tento trend pokračovať až do roku 2050, tak už vtedy môžeme očakávať zvýšenie koncentrácie CO2 v atmosfére o 100 % v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou. Zároveň by to znamenalo globálne oteplenie o vyše 2 °C v porovnaní so stavom pred 100 rokmi. Vízia Slovenska do roku 2030 počíta s miernejším rastom globálneho otepľovania a súvisiacich dôsledkov, lebo sme predpokladali prijatie opatrení na redukciu aspoň emisie fosílneho uhlíka."
|
|
M. B.: Pán profesor, čo si myslíte, prečo koluje toľko rozporných informácií o globálnom otepľovaní a jeho dôsledkoch v médiách?
M. LAPIN:
"Emisia skleníkových plynov, najmä fosílneho uhlíka, do atmosféry prebieha v súvislosti s veľmi profitujúcimi aktivitami vplyvných koncernov na celom svete. Redukcia emisie skleníkových plynov by priniesla týmto koncernom rad problémov s inováciou technológií a aj s prijímaním regulačných opatrení v súlade s navrhovanou legislatívou. Preto časť z nich neváha štedro podporovať výskum na spochybňovanie významu rastu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. Tak sa dostávajú do médií kontroverzné informácie aj od niektorých známych vedeckých pracovníkov. Sú to tiež len ľudia a neodolajú možnosti získať zaujímavé honoráre. Na druhej strane, existuje aj rad „expertov” profitujúcich z alarmujúcich informácií o dôsledkoch klimatickej zmeny, dotýka sa to tak aktivít na redukciu emisie skleníkových plynov, ako aj adaptačných opatrení na zmiernenie dôsledkov klimatickej zmeny a potreby rozšírenia využívania obnoviteľných zdrojov energie." |
M. B.: A prečo sa niektorí politici stavajú tak kategoricky proti redukcii emisie skleníkových plynov do atmosféry?
M. LAPIN:
"Redukcia emisie skleníkových plynov sa dotýka viacerých koncernov, ktoré podporujú volebné kampane a aktivity významných politikov, tí potom modifikujú svoje vyhlásenia v súlade so záujmom týchto koncernov. Na druhej strane, prijímanie opatrení a legislatívy na redukciu emisie skleníkových plynov vyžaduje konkrétne úsporné opatrenia, zmenu životného štýlu ľudí a zvýšenie disciplíny obyvateľov a inštitúcií. To je do určitej miery nepopulárne v chápaní jednoduchších voličov a môže to následne znížiť preferencie politikov vo voľbách. Opatrenia na redukciu emisie skleníkových plynov do atmosféry môžu priniesť hmatateľné výsledky až o niekoľko desaťročí, čo nie je pre populisticky orientovaných politikov zaujímavé."
| M. B.: Globálne otepľovanie zrejme bude mať najväčší dosah na život generácií koncom tohto storočia. Čo považujete za najväčšiu hrozbu pre ľudstvo a čím by sa dala odvrátiť.
M. LAPIN:
"Najväčšia hrozba negatívnych dôsledkov sa nebude dotýkať ani Slovenska a ani priemyselne rozvinutých krajín. Máme na to dosť prostriedkov, aby sme včas prijali tzv. adaptačné opatrenia na zmiernenie dôsledkov klimatickej zmeny. Najviac postihnuté budú chudobné krajiny tretieho sveta, kde prinesie klimatická zmena zatopenie pobrežných oblastí, zväčšenie extrémov počasia, zhoršenie dostupnosti vodných zdrojov a zhoršenie možností poľnohospodárstva. My to pocítime potom ako celosvetovú ekonomickú, vojenskú a sociálnu nestabilitu s možnými vlnami utečencov. Netreba ale bagatelizovať ani súvisiace škody v rozvinutejších krajinách (rast extrémov počasia, častejšie sucho, povodne a ničivé búrky, rozširovanie škodcov, chorôb a cudzokrajných organizmov...)."
|
 |
M. B.: Ako sa môžeme my jednotlivci pričiniť o spomalenie globálneho otepľovania alebo je vôbec v našej moci niečo v tomto smere ovplyvniť?
M. LAPIN:
"Veľa zodpovednosti v riešení problematiky klimatickej zmeny leží na pleciach politikov, no nie sú bezmocní ani jednotlivci. Veď jednotliví občania rozhodujú o tom, že aké tovary sú predmetom ich spotreby. Niektoré tovary majú vyššiu energetickú a materiálovú náročnosť ako iné porovnateľné na trhu. Pri výrobe niektorých porovnateľných tovarov sa emituje do atmosféry oveľa viac skleníkových plynov a časť tovarov sa vyrobí a spotrebuje z rôznych príčin zbytočne. Časť ľudí má príliš vysokú spotrebu tovarov a služieb bez zjavnej príčiny (často iba kvôli nedisciplinovanosti a plytvaniu)."
M. B.: Pán profesor, ďakujem Vám za rozhovor.
Pozvánka na stretnutie s prof. Lapinom v rámci cyklu VEDA V CENTRE
Prof. RNDr. Milan Lapin, CSc. bol aj hosťom relácie TA3 Portrét dňa 21.9.2008.
Fotozdroj portrét: archív prof. M. Lapina
Spracovala a foto: PhDr. Marta Bartošovičová