Prof. Ing. Ján Szolgay, PhD. (56), vedúci Katedry vodného hospodárstva krajiny Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
M. Bartošovičová: Pán profesor, dňa 28. januára 2010 budete mať prednášku v Centre vedecko-technických informácií SR na tému Hydrologické problémy protipovodňovej ochrany. Nebude to však typická prednáška ako na univerzite. Pôjde o stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve. Je to v poradí 15. stretnutie, ktoré pod názvom Veda v CENTRE tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti.
Mohli by ste našim čitateľom stručne a populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky?
J. SZOLGAY: Jedným z článkov v reťazci organizovania ochrany pred nepriaznivými účinkami povodní je aj výpočet návrhových maximálnych prietokov používaných na dimenzovanie protipovodňových opatrení a vodohospodárskych stavieb. Podľa dostupnosti údajov o prietokoch rozoznávame pri ich výpočte v zásade tri situácie. Po prvé, máme dostatok prietokových údajov pre aplikáciu štatistických metód alebo zrážkovo-odtokových modelov. Po druhé, prietokové údaje síce existujú, ale nie sú dostatočné, prípadne vhodné pre použitie uvedených postupov. Po tretie, nemáme k dispozícii údaje o prietokoch. Vo všetkých troch prípadoch bolo možné v uplynulých desaťročiach badať vo svete početné metodické pokroky, ktoré postupne nachádzajú aplikáciu aj u nás. V prednáške predstavím spektrum metód, ktoré sa u nás a vo svete na tieto účely používajú. Snažili sme sa tiež sústrediť sa na neistoty odhadu, s ktorými sa pri určovaní návrhových veličín môžeme stretnúť a ktoré verejnosti nie sú celkom známe.
Pre praktické výpočty odborná verejnosť a používatelia pochopiteľne žiadajú zaujať jednoznačné odporúčania pre výber metód výpočtu hodnôt návrhových maximálnych prietokov. V prednáške sa pokúsim vysvetliť nepríjemný fakt, že určovanie návrhového maximálneho prietoku sa nedá považovať za výpočtový postup s jednoznačným výsledkom. Je ho potrebné považovať za úlohu, ktorá sa dá riešiť viacerými štatisticky i hydrologicky rovnocennými postupmi. Výslednú veličinu musíme vedieť zvoliť z výsledkov celého spektra postupov. Poukážem na to, že porovnateľnosť výsledkov (a tým aj účinnosti následne navrhovaných protipovodňových opatrení) sa dá v praxi vhodne zabezpečiť dohodou odbornej komunity na metódach, ktoré sa v danom čase osvedčili v praxi, a sústavou predpisov, ktoré zabezpečia pravidlá ich používania v projekčnej a plánovacej činnosti.
M. B.: Aký je súčasný vedecký program Katedry vodného hospodárstva krajiny na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave? A ako sa Vám darí zapájať sa do projektov?
J. SZOLGAY: Výskumná činnosť má interdisciplinárny charakter a je podporovaná laboratórnym a terénnym výskumom. Katedra v súčasnosti rieši nasledujúcu problematiku: revitalizácia tokov, hospodárenie s vodnými zdrojmi v krajine a ich optimalizácia, obnova a ochrana krajiny z hľadiska vodohospodárskeho, interakcia klimatických zmien a vodného režimu, návrhové maximálne prietoky v podmienkach zmien odtokového režimu, hydrologické predpovede.
V súčasnosti na katedre riešime v spolupráci s Ústavom hydrológie SAV a Katedrou matematiky a deskriptívnej geometrie SvF STU viaceré projekty VEGA a APVV. Katedra je riešiteľom projektu 6. RP EÚ Hydrometeorologické údaje a technológie pre efektívne predpovedanie bleskových povodní, ktorý je zameraný na analýzu výskytu a vzniku prívalových povodní a vývoj metód na zlepšenie ich predpovedania.
K ďalším medzinárodným projektom patria dva projekty podporované Global Environment Facility UNDP Ochrana, obnova a rozumné využívanie slatín v Slovenskej republike a Integrácia princípov a postupov ekologického manažmentu na Východoslovenskej nížine (región Laborec ─ UH). Katedra sa tiež spolupodieľa na dvoch projektoch podporovaných Rakúskou akadémiou vied: Hydrologická regionalizácia a Horské povodne ─ regionálny odhad združených pravdepodobností extrémnych udalostí.
M. B.: Ak by ste mali zrekapitulovať svoje doterajšie pracovné úspechy, ktoré by ste uviedli ako najvýznamnejšie?
J. SZOLGAY: Účasť v pracovnej skupine Medzinárodnej asociácie hydrologických vied Hydrológia 2000, v ktorej sme ako mladí svetoví hydrológovia vypracovali víziu rozvoja hydrológie do roku 2000 z pohľadu vtedajšej mladej generácie hydrológov, účasť v činnosti Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu a spoluautorstvo kapitoly hodnotiacej správy o Európe v minulej hodnotiacej správe, účasť v pracovnej skupine Medzinárodného hydrologického programu UNESCO o vplyve variability klímy a zmien využívania krajiny na povodne a sucho a súčasné aktivity v rámci Európskej geofyzikálnej únie, kde som roky viedol Technický výbor pre hydrológiu povodí a v súčasnosti vediem Subdivíziu pre hydrologické predpovede.
M. B.: Čím je pre Vás vedecká práca príťažlivá?
J. SZOLGAY: Nezávislosťou, tvorivosťou a možnosťou experimentovať a improvizovať.
M. B.: Aký je Váš názor na postavenie vedcov na Slovensku?
J. SZOLGAY: Želal by som im viac možností uchádzať sa o granty z rôznych zdrojov a tiež systematickú podporu takého dlhodobého terénneho výskumu, ktorý sa v súťaživom grantovom systéme bez prerušení vykonávať nedá. Napríklad v posledných dvadsiatich rokoch sme na Slovensku z finančných dôvodov zrušili celý rad dlhoročných hydrologických pozorovaní a pokusov v experimentálnych povodiach (medzi nimi niekoľko desaťročí trvajúci unikátny výskum evapotranspirácie na Žitnom ostrove), ktorých výstupy by sme teraz v období zmeny klímy veľmi potrebovali ako porovnávací etalón a tiež ako indikátor zmien hydrologického režimu.
M. B.: Ak by ste mali tú možnosť, ako by ste sa snažili získať mladých ľudí pre oblasť vedy a techniky?
J. SZOLGAY: Rozšírením výchovy k technickej a inžinierskej tvorivosti na stredných školách, ktorá by mohla mať rovnocennejšie postavenie v porovnaní s ostatnými typmi kreativity, akými sú pre mňa matematická, fyzikálna a umelecká kreativita.
M.B.: Ako vnímate popularizáciu vedy na Slovensku a čo by jej, podľa Vás, prospelo?
J. SZOLGAY: Neviem, možno miesto rozšírenia jej popularizácie v médiách by vede na Slovensku viac prospela aktívna práca s mládežou, aby mala viac možností získavať vlastné zážitky s tvorivým trápením pri skúmaní neznámeho a riešení menších výskumných problémov a s pozitívnymi pocitmi naplnenia z ich vyriešenia.
M. B.: Pán profesor, ďakujem Vám za rozhovor.
Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová
Fotozdroj: IAHS