Prof. RNDr. Branislav Sitár, DrSc. –  viceprezident Rady Európskej organizácie pre jadrový výskum CERN, profesor na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave

Branislav Sitár sa narodil roku 1946 v Bratislave. Po absolvovaní štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1969) bol päť rokov asistentom fakulty. V roku 1975 absolvoval ročnú stáž na University of Durham vo Veľkej Británii. Potom bol dva roky odborným asistentom na MFF UK v Bratislave a v rokoch 1977 – 1989 vedeckým pracovníkom v SÚJV Dubna. V rokoch 1990 – 1996 zastával post riaditeľa Ústavu fyziky MFF UK, v rokoch 1996 – 1999 bol zástupcom riaditeľa tohto ústavu a v rokoch 1999 – 2004 riaditeľom Ústavu fyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK. Od roku 2004 je profesorom na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave a vedúcim Oddelenia subjadrovej fyziky.  

Profesor Branislav Sitár je členom Slovenskej fyzikálnej spoločnosti. Od roku 1993 je členom Výboru pre spoluprácu SR s CERN (do r. 1999 bol podpredsedom). V r. 1993 – 1996 bol splnomocneným predstaviteľom SR vo Finančnom výbore CERN a v r. 1996 – 1999 v Rade CERN, kde je opäť od roku 2002. Odvtedy je aj predsedom Výboru pre spoluprácu SR s CERN. V roku 2007 bol zvolený za viceprezidenta Rady CERN. (Viac informácií je v prílohe.) 

M. Bartošovičová: Pán profesor, v rámci popularizácie vedy a techniky budete mať dňa 25. februára 2010 o 17. hod. prednášku v Centre vedecko-technických informácií SR na tému Experimenty na urýchľovači LHC v CERN. Pôjde o ďalšie stretnutie verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve, ktoré už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti v rámci cyklu VEDA V CENTRE. Dovoľte mi pri tejto príležitosti položiť Vám niekoľko otázok.

Mohli by ste v úvode populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky?

B. SITÁR: V prednáške by som chcel hovoriť o Európskom centre jadrového výskumu CERN a o jeho základných zariadeniach –  urýchľovačoch. Najnovší urýchľovač Large Hadron Collider (LHC) je najväčším a najzložitejším urýchľovačom na svete s obvodom 27 km. Je umiestený 100 metrov pod zemou a sú na ňom vybudované štyri obrovské experimentálne zariadenia. Na týchto zariadeniach budú fyzici študovať zrážky protónov a jadier pri najvyšších energiách na tejto planéte. Zrozumiteľnou formou by som chcel vysvetliť ako budeme v produktoch týchto zrážok hľadať nové elementárne častice, ktoré sú potrebné pre pochopenie štruktúry hmoty. Na druhej strane by som chcel vysvetliť ako vedomosti o štruktúre hmoty umožňujú pochopiť štruktúru a vznik Vesmíru pri Veľkom tresku. Objavy v CERN nám môžu povedať, z čoho sa vlastne skladá náš vesmír, keďže viditeľná hmota (hviezdy, planéty aj vesmírny prach) tvoria len asi 4 percentá celkovej hmotnosti vesmíru. V CERN chceme nájsť častice, tvoriace temnú hmotu, ktorej je vo vesmíre až 26 percent a prípadne objaviť temnú energiu, tvoriacu 70 percent vesmíru.

M. B.: Kto Vás usmernil alebo čo Vás ovplyvnilo pri rozhodovaní sa pre štúdium na  Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave?

B. SITÁR: Ako malé decko som chcel byť astronómom. Keď som mal asi 12 rokov čítal som niečo o jadrovej fyzike, chytilo ma to a drží ma to doteraz. Ešte ma ovplyvnil aj môj strýko – profesor matematiky. Mávali sme dlhé debaty o fyzike a vesmíre. Na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave som išiel ako na najlepšiu školu fyziky v našej krajine.

M. B.: A aká bola Vaša cesta k jadrovej fyzike?

B. SITÁR: Jadrovú fyziku som si vybral veľmi skoro, tak som ju študoval. Ako 29-ročný som dostal štipendium od Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu na ročný pobyt na Univerzite v Durhame vo Veľkej Británii. Tento pobyt bol pre mňa odrazový mostík do medzinárodnej spolupráce. Skoro po návrate som odišiel do SÚJV Dubna, kde som pracoval 12 rokov v oblasti fyziky elementárnych častíc na urýchľovači v Dubne a Serpuchove. Bola to veľmi dobrá škola. Keď sme dostali na začiatku 90-tich rokov možnosť ísť do Západnej Európy, začal som spolupracovať na experimentoch v CERN a v GSI Darmstadt.

M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

B. SITÁR: Za najväčší úspech považujem zvolenie za viceprezidenta Rady CERN. Dáva mi to možnosť byť priamo v „kuchyni“ najväčšieho a asi aj najlepšieho laboratória na svete. Mám možnosť hovoriť s vedúcimi pracovníkmi CERN, so špičkovými fyzikmi, laureátmi Nobelovej ceny. Je to úžasná skúsenosť a dokonca aj možnosť ovplyvňovať dianie v takom laboratóriu ako je CERN. Veľmi si tiež cením výskum, ktorý robíme v GSI Darmstadt, kde na našich detektoroch vyrobených v Bratislave funguje veľký spektrometer FRS, na ktorom sa študujú unikátne exotické jadrá. Veľkou poctou bolo, keď ma poverili vedením vývoja nových detektorov pre budúce európske centrum relativistickej jadrovej fyziky FAIR v Darmstadte.

M. B.: Čo si ceníte na skúsenostiach zo zahraničia?

B. SITÁR: Zahraničnú spoluprácu považujem za jedine správnu alternatívu vedeckej práce. Veda sa dá robiť na špičkovej úrovni len týmto spôsobom.

M. B.: Aký je Váš názor na postavenie vedcov na Slovensku?

B. SITÁR: Nie je dobré, že na vedu sa na Slovensku dáva ročne len okolo 0,5 % HDP, to je hlboko pod európskym priemerom. Toto treba zlepšiť aj keď isté zlepšenie prichádza vo forme štrukturálnych fondov. Na druhej strane oceňujem snahu ministerstva školstva podporovať zapojenie slovenských vedcov do medzinárodných centier na európskej úrovni ako CERN, XFEL, FAIR, Dubna, Spiral 2 a podobne. Veľmi dobrá je tiež podpora PhD študentov a mladých vedcov, ktorí dostávajú možnosť pracovať v špičkových európskych laboratóriách.

M. B.: Ako vnímate popularizáciu vedy na Slovensku a čo by jej podľa Vás prospelo?

B. SITÁR: V poslednom čase sa médiá dosť intenzívne zaujímajú o CERN, čo ma veľmi teší. Určite je potrebné ešte veľa zlepšiť na popularizácii vedy. Mnohých ľudí zaujímajú nové poznatky. Médiá by mali pripraviť viac relácií o vede a robiť to tak zaujímavo, aby bola aj vysoká sledovanosť. My sme pre to pripravení urobiť všetko čo je v našich silách.

M. B.: Pán profesor, ďakujem Vám za rozhovor.

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

Fotozdroj: www.sav.sk