Rozhovor s Ing. Alexandrou Zahradníkovou, CSc., (55), vedúcou Laboratória molekulárnej biofyziky v Ústave molekulárnej  fyziológie a genetiky Slovenskej akadémie vied.

Narodila sa v Bratislave. V roku 1976 absolvovala Chemickotechnologickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. V roku 1982 obhájila titul CSc. (PhD.). Dlhodobo pôsobí v Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky SAV v Bratislave. Hosťovala na univerzitách v Galvestone, Auguste, Lubbocku a Columbuse (USA). Jej hlavným vedeckým záujmom je štúdium mechanizmov bunkovej signalizácie, ktorá zabezpečuje prácu srdcového svalu. Medzi jej najvýznamnejšie ocenenia patrí získanie Fulbrightovho štipendia (USA) a dve ocenenia "International Research Scholar" od Howard Hughes Medical Institute, významnej organizácie na podporu lekárskeho výskumu.  

Ing. Alexandra Zahradníková, CSc., je členkou viacerých domácich aj zahraničných vedeckých spoločností a členkou redakčnej rady časopisu Central European Journal of Biology. Od viacerých, najmä zahraničných grantových organizácií (Howard Hughes Medical Institute, National Institutes of Health) získala podporu na výskum a participuje na dvoch projektoch 6. rámcového programu Európskej komisie. Popredné renomované časopisy publikovali niekoľko desiatok jej vedeckých prác s ohlasom približne 500 citácií.

M. Bartošovičová (M. B.): Pani inžinierka, v rámci popularizácie vedy a techniky budete mať  dňa 29. januára 2008 o 17. hod. prednášku v Centre vedecko-technických informácií SR na tému Bunky, ktoré poháňajú život.  Stretnutia s osobnosťami vedy a techniky pri káve už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti v rámci cyklu VEDA V CENTRE. Dovoľte mi pri tejto príležitosti položiť Vám niekoľko otázok. Mohli by ste v úvode populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky?

A. ZAHRADNÍKOVÁ: V prednáške budem hovoriť o bunkách – srdcových svalových bunkách čiže kardiomyocytoch – , ktoré svojou prácou vedú k sťahu srdcového svalu počas systoly a  zabezpečujú tak kolobeh krvi v organizme. Budem sa zaoberať životom takejto bunky počas jedného tepu, rozhovorom medzi molekulami, ktorý sa deje rečou fyziky a chémie v priebehu niekoľkých milisekúnd. Tento rozhovor má za následok uvoľnenie správneho množstva vápnika z vnútrobunkových zásobníkov, vďaka čomu zabezpečuje správnu silu sťahu bunky. Jeho poruchy vedú k dvom závažným srdcovým chorobám - k srdcovej nedostatočnosti a k arytmiám. 

M. B.: Kto alebo čo ovplyvnilo Vaše rozhodnutie ísť študovať na Chemickotechnologickú fakultu SVŠT v Bratislave? 

A. ZAHRADNÍKOVÁ: Pre chémiu ma nadchol môj triedny učiteľ na strednej škole (teraz Gymnázium Metodova) – už, bohužiaľ, nie je medzi nami – RNDr. Ján Mozoľa, ktorý bol vynikajúcim pedagógom a úžasným človekom. Ovplyvnil ma aj pedagóg z vtedajšej Chemickotechnologickej fakulty (dnes KChPT STU) RNDr. Anton Sirota, CSc., svojimi prednáškami v stanici mladých prírodovedcov na Búdkovej ceste. Keď už hovorím o pedagógoch, musím povedať, že som mala veľké šťastie na učiteľov. Od základnej školy až po vysokú, všetci ma učili rozmýšľať a nie „bifľovať sa“.

M. B.: Ak by ste mali stručne zrekapitulovať  svoje doterajšie pracovné úspechy, ktoré by ste uviedli ako najvýznamnejšie? 

M. B.: A čo ohodnotenia?

A. ZAHRADNÍKOVÁ: Z ohodnotení, ktoré som dosiahla, som najviac hrdá na dve ocenenia Howard Hughes Medical Institute International Research Scholar’s Award, ktoré som získala v rokoch 1995 a 2000. Nielenže sú veľmi prestížne, ale sú spojené aj s grantom pre výskum. Prostriedky sme dostali v čase, keď na Slovensku bola vo vede veľká materiálna bieda, a umožnili nám zostať konkurencieschopnými partnermi voči kolegom zo sveta.

M. B.: Na akom projekte pracujete v súčasnosti?

A. ZAHRADNÍKOVÁ: Pracujem na viacerých príbuzných projektoch, medzinárodných aj domácich, ktoré sa všetky týkajú témy mojej prednášky. Sú to dva projekty 6. rámcového programu o zlyhaní srdca a o arytmiách a jeden projekt z agentúry APVV o vzťahoch medzi štruktúrou a funkciou ryanodínového receptora, molekuly, ktorá uvoľňuje vápnik.

M. B.: Ako vnímate postavenie vedcov na Slovensku? Ak by ste mali tú možnosť, čo by ste zmenili?

A. ZAHRADNÍKOVÁ: Už mnohí na tejto pôde predo mnou povedali, že materiálna situácia vo vede je na Slovensku zúfalá; navyše školy na Slovensku nemajú dosť finančných možností na to, aby zabezpečili plnohodnotné vzdelanie žiakom a študentom. Mňa však najviac trápi, že celý národ akoby si prestával vážiť vzdelanie, učiteľov, vedcov, usilovnú prácu – či už duševnú, alebo fyzickú. Želala by som si, aby všetky deti mali zapálených učiteľov, ktorí by im pomohli plne rozvinúť ich schopnosti. Aby všetci mladí ľudia mali možnosť poznať, ktorá práca im nebude len prostriedkom na prežitie alebo zbohatnutie, ale povolaním. Z praktického hľadiska si ale myslím, že lepšie ako hovoriť o tom, čo by som chcela zmeniť, je priamo to začať meniť. Aj preto som prijala Vaše pozvanie a dúfam, že sa v auditóriu nájde aspoň jeden človek, ktorého presvedčím o tom, že po prvé, aj na Slovensku sa dá robiť zmysluplná veda, po druhé, vedecká práca je potrebná a po tretie, je možné popularizovať vedecké poznatky aj u širšej verejnosti.

M. B.: Aký je podľa Vás záujem mladých ľudí o prácu v oblasti vedy?

A. ZAHRADNÍKOVÁ: Záujem nie je vysoký; pre veľa mladých ľudí je nutnosťou pracovať v lepšie finančne ohodnotenej oblasti. Nájdu sa však zapálení a talentovaní mladi ľudia, mali sme na niekoľkých šťastie a dúfame, že ich nadšenie im vydrží aj v ťažkých chvíľach a zostanú pracovať vo vede natrvalo.

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor a úprimne Vám želám veľa úspechov vo Vašej záslužnej vedeckej práci, ako aj veľa šťastia v osobnom živote.

Rozhovor pripravila a foto:  PhDr. Marta Bartošovičová