Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

Aurel Stodola – otec konštruovania parných turbín 

 
Aurel Stodola 

Narodil sa 11. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši, kde prežil svoje detstvo a prvé školské roky. Stredoškolské štúdiá absolvoval na reálkach v Levoči a Košiciach. Po roku štúdia na Technickej univerzite v Budapešti prešiel do švajčiarskeho Zürichu, kde krátko študoval na univerzite a neskôr na tamojšej chýrnej technike, kde získal inžiniersky diplom. Ako začínajúci strojný inžinier nastúpil na zácvik v Strojárni Uhorských štátnych dráh v Budapešti. Po získaní prvých skúseností z praxe dostal miesto na Vysokej škole technickej v Charlottenburgu, súčasne však pokračoval vo svojich štúdiách na berlínskej univerzite, kde navštevoval prednášky takých velikánov, ako boli fyzik a fyziológ Herrmann Helmholtz a matematik Paul du Bois-Reymond.

V roku 1884 pôsobil v Prahe, v Českomoravskej strojárni, ale po krátkom čase prešiel ako inžinier do Strojárenskej spoločnosti Ruston a spol., ktorá vyrábala parné stroje a kompresory, vodné turbíny, vskutku náročné strojové zariadenia. Potom prijal v roku 1892 pozvanie na Vysokú školu technickú v Zürichu, na ktorej pôsobil ako docent. Čoskoro sa stal profesorom a zostal tam pôsobiť až do smrti. Zürichu zostal verný až do svojich sedemdesiatin a Švajčiarsko sa stalo jeho druhou vlasťou. Na škole vybudoval výskumné laboratórium, ktoré sa postupne prebojovalo na európsku špičku strojárenského výskumu. Jeho pôsobenie podľa pamätníkov “ ... dodalo katedre neobyčajný lesk a nie v malej miere prispelo k ustáleniu chýru zürišskej polytechniky”.

V technickom svete sa Aurel Stodola preslávil ako zakladateľ teórie plynových turbín aj ako významný odborník v stavbe spaľovacích motorov. V oblasti výskumu sa spočiatku venoval otázkam automatickej regulácie strojov. Jeho hlavnou výskumnou oblasťou sa však neskôr stali parné turbíny, ktorým od začiatku pripisoval mimoriadny význam a predpovedal perspektívu, čo sa historicky aj potvrdilo. Pre paru vypočítal a aplikoval tzv. Mollierov entropický diagram, ktorý stále dopĺňal. Najväčšie úspechy dosiahol v odbore parných turbín a jeho výpočty a konštrukcie dali základ tomuto odvetviu strojárstva.

Kým počiatočný vývoj týchto strojov sa opieral najmä o empirické poznatky, zámerom A. Stodolu sa stalo vybudovanie ich kompaktnej teórie, vytvorenie vedeckého základu ich projektovania. Problematike sa intenzívnejšie začal venovať okolo roku 1900 a už v roku 1903 vyšla jeho dôležitá monografia Parné turbíny a vyhliadky tepelných strojov (Die Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen). Kniha sa dočkala ešte ďalších piatich vydaní, ktoré boli výsledkom Stodolových mnohoročných teoretických i experimentálnych výskumov. V pravom zmysle slova ani nemožno hovoriť o bežných reedíciách, lebo A. Stodola svoje dielo neustále prepracúval a najmä doplňoval. Kým prvé vydanie z roku 1903 malo 220 strán a 120 ilustrácií, posledné, šieste malo už 1 157 strán a 1 141 obrázkov. Počnúc druhým vydaním pribudli v knihe aj kapitoly o spaľovacích (plynových) turbínach, ktoré v danom období boli ešte úplnou novinkou. Stodolova hlavná monografia bola preložená do viacerých jazykov a stala sa klasickým a v niektorých ohľadoch dodnes neprekonaným dielom technickej literatúry. Medzinárodná vedecká obec na základe tejto monografie, ako aj vďaka jeho ďalším výsledkom, právom považuje Aurela Stodolu za zakladateľa teórie parných (a sčasti aj plynových) turbín. V roku 1922 vyšlo v Berlíne jeho ďalšie významné dielo Dampf und Gas-Turbinen.  V roku 1931 taktiež v Berlíne vyšlo Gedanken zu einer Weltanchauung vom Standpunkte des Ingenieurs, ktoré prepracoval a vydal v Zürichu v roku 1937 pod názvom Die geheimnisvolle Naturweltanschauliche Betrachtung.
 Dielo Parné a plynové turbíny

Počas svojho pôsobenia v Zürichu nadviazal osobné kontakty aj s Albertom Einsteinom, ktorý si A. Stodolu vysoko vážil. Slávny fyzik Albert Einstein, ktorý bol istý čas Stodolovým kolegom, zdôraznil jeho veľký prínos v technike.

V rokoch 1. svetovej vojny v spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval pohyblivú umelú ruku, tzv. Stodolovu. Hovorieval o nej ako o svojej pomste vojne. Na rovnakom princípe boli založené aj protézy chodidiel a nôh.

 turbína      Mnohé svetové vedecké spoločnosti a univerzity udelili Aurelovi Stodolovi najvyššie vyznamenania a hodnosti. V roku 1901 ho menovali za čestného doktora Zürišskej univerzity, v roku 1905 mu Vysoká škola technická v Hannoveri udelila titul Dr. Ing. h. c. a o štyri roky aj Vysoká škola technická v Zürichu. V roku 1908 bolo A. Stodolovi udelené najvyššie vyznamenanie nemeckých inžinierov – Grashofova medaila a v 1940 ho Anglicko odmenilo zlatou medailou Jamesa Watta. Čestný doktorát mu udelila aj Nemecká technika v Brne a v roku 1929 i pražské České vysoké učení technické. Bol tiež členom korešpondentom Francúzskej akadémie vied.
Napriek tomu, že Aurel Stodola i , že prevažnú väčšinu svojho života prežil vo Švajčiarsku, nestratil svoje národné povedomie. Známe je jeho vyjadrenie v liste J. Hroncovi z roku 1939, v ktorom z rodinných dôvodov odmieta čestný doktorát navrhnutý nedávno založenou Slovenskou vysokou školou technickou: “Predosielam, že moje city nikdy neochabli pre môj národ, z ktorého pochádzam.“

Zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu, kde bol pôvodne aj pochovaný. V roku 1989 boli jeho telesné pozostatky spolu s manželkinými  prevezené a slávnostne pochované v Liptovskom Mikuláši, v rodnom meste oboch manželov.

Na počesť Aurela Stodolu vo švajčiarskej strojárni Brown-Boveri & Cie, v ktorej sa ako v prvej na európskom kontinente rozbehla výroba parných turbín, na centrálnom mieste visel portrét Aurela Stodolu s nápisom
Otec konštruovania parných turbín.

Aurel Stodola je pýchou terajšieho inžinierstva celého sveta a my Slováci môžeme byť na neho hrdí. Na jeho počesť je pomenovaná planétka 3981 Stodola a Slovenská technická univerzita v spolupráci so Slovenskými elektrárňami, a. s., na znak úcty k tejto významnej osobnosti s cieľom zvýšiť záujem mladých ľudí o štúdium technických smerov udeľuje najlepším študentom Cenu Aurela Stodolu za energetiku. Uznaním jeho zásluh o techniku je tiež zriadenie Plakety A. Stodolu, ktorú Slovenská akadémia vied udeľuje za zásluhy v technických vedách.

 poštová známka s podobizňou Aurela Stodolu


Pri príležitosti 150. výročia narodenia tohto významného svetového vedca bola vydaná poštová známka s podobizňou Aurela Stodolu, ktorej autorom výtvarného návrhu je Ivan Schurmann.   

 

Zdroje:
Miroslav Tibor Morovics: Pýcha inžinierstva celého sveta
Osobnosti.sk
Wikipedia.org
Slovenskí vynálezcovia
Slovaci vo svete
Pofis.sk
Fotozdroje:
Wikipedia.org
Slovenskí vynálezcovia
Pofis.sk

Spracovala: Ľubica Fordinálová

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR