Prejsť na hlavný obsah
Hlavná stránka Centrálneho informačného portálu MŠ SR
Hľadať
Ministerstvo školstva SR
Domov
Veda v SR
Veda v EÚ
Financovanie
Výsledky projektov V a V
Slovensky English
Centrálny informačný portál baner

I. Klimeš: Molekulový genetický výskum umožňuje „šiť liečbu cukrovky pacientom na telo“ 

 
 

 prof. MUDr. Iwar Klimeš, DrSc.

Prof. MUDr. Iwar Klimeš DrSc. (1951) – riaditeľ Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV, vedecký pracovník a vysokoškolský pedagóg, pochádza z Bratislavy. Od skončenia štúdia na Lekárskej fakulte UK v Bratislave (1975) pracuje dodnes v Slovenskej akadémii vied. Významne prispieva k rozvoju vedy a vzdelania a k širokej medzinárodnej vedeckej kooperácii.

V roku 2002 založil a dodnes vedie špecializované laboratórium na diagnostiku monogénne podmienených foriem diabetu – DIABGENE. V rámci tohto laboratória vybudoval zavedenie molekulárno-genetickej DNA diagnostiky rôznych foriem monogénnej cukrovky na Slovensku, vrátane MODY, mitochondriálneho diabetu (MIDD), novorodeneckej cukrovky, ako aj hereditárneho neonatálneho hyperinzulinizmu.

Úspešne integruje výskumné aktivity mnohých popredných univerzít vo  svete. Jeho pracovisko je trvalo otvorené pre zahraničných študentov i doktorandov a tiež svojim doktorandom umožňuje prostredníctvom akceptácie jeho medzinárodne uznávaného mena a dosiahnutých špičkových výsledkov študijné pobyty na zahraničných výskumných a univerzitných pracoviskách. Je vzorom vedca, ktorý dokáže vo vedeckom výskume realizovať myšlienky integrácie a spolupráce.

Systematicky sa podieľal na využívaní výsledkov základného výskumu v aplikovanom výskume a v klinickej praxi, najmä v diagnostike porúch metabolizmu, inzulínorezistencie a výživy. Prioritné výsledky profesora Klimeša boli uverejnené vo vyše 170 vedeckých publikáciách, z toho vyše 96 prác bolo v zahraničných karentovaných časopisoch. Je autorom, resp. spoluautorom 5 monografií (z toho štyri publikované v zahraničí), editorom a spoluatorom troch učebníc endokrinológie a diabetológie. Jeho vedecké práce dosiahli významný medzinárodný ohlas, čoho dôkazom je vyše 1300 citácií v ISI sledovaných časopisoch a monografiách. 

Takmer dve desaťročia pôsobí vo vrcholových funkciách v Slovenskej diabetologickej spoločnosti a Slovenskej endokrinologickej spoločnosti. Pôsobil 10 rokov ako člen Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti, z toho 5 rokov ako jej predseda. Na základe vedeckej aktivity, vyjadrenej Hirschovým indexom, nezávislá Akademická ratingová a rankingová agentúra (ARRA) zaradila profesora Klimeša ako jedného z celkovo štyroch špičkových vedcov v oblasti lekárskych vied v SR. Profesor Klimeš ďalej pôsobil ako predseda Rady APVV pre lekárske vedy (4 roky), je členom Vedeckej rady Lekárskej fakulty UK a Vedeckej rady Farmaceutickej fakulty UK.V súvislosti s vedecko-výskumnými a organizačnými výsledkami práce boli profesorovi Klimešovi udelené početné ocenenia.

Viac informácií o prof. MUDr. Iwarovi Klimešovi, DrSc., obsahuje jeho rozsiahly životopis (v prílohe).

V rámci popularizácie vedy a techniky bude prof. MUDr. Iwar Klimeš, DrSc., dňa 28. 6. 2012 o 17.00 hod. hosťom stretnutia verejnosti s osobnosťou vedy a techniky pri káve, ktoré pod názvom Veda v CENTRE už tradične organizuje Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti v Centre vedecko-technických informácií SR. Pri tejto príležitosti sme ho požiadali o rozhovor.  

M. B.: Pán profesor, mohli by ste populárnou formou priblížiť obsah Vašej prednášky na tému Nové trendy vo výskume a liečbe monogénového diabetu

I. KLIMEŠ: Laická verejnosť zväčša vníma cukrovku ako jedno ochorenie, tí sčítanejší vedia, že existuje cukrovka prvého a druhého typu. To je pravda, ale okrem toho existujú ešte iné formy cukrovky, ktoré sú spôsobené defektom, mutáciou jedného jediného génu, ktoré sa dajú kvalifikovane diagnostikovať pomocou sekvenovania a získané farmakogenomické informácie v indikovaných prípadoch vedú k ušitiu liečby na telo pacienta – čiže k tzv. personalizovanej medicíne. V mojej prednáške  Vás chcem oboznámiť s epidemiológiou, diagnostikou, liečbou spomínaných iných foriem cukrovky na Slovensku, s osobitným akcentom na opis našich vlastných prioritných vedeckých výsledkov.

M. B.: Kto Vás usmernil alebo čo Vás ovplyvnilo pri rozhodovaní sa pre štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave?

I. KLIMEŠ: Pochádzam zo starej lekárskej bratislavskej rodiny, kde ešte aj starý otec mojej starej matky bol lekár a tým pádom obsahom väčšiny rozhovorov doma bola medicína, samozrejme v tom čase ťažiskovo klinická medicína, z hľadiska medicínskych odborov som mal medzi predkami predovšetkým internistov, ale aj plastického chirurga, stomatochirurga, krčiara a očnú lekárku – moju mamu. Z hľadiska vedomostného ma to vždy ťahalo do prírodovedných disciplín, rád som mal najmä biológiu a chémiu, matematiku som poriadne nevedel a právo som robiť nechcel a tak mi ostala na výber už len lekárska fakulta v Bratislave.

M. B.: Aká bola Vaša cesta k vede?

I. KLIMEŠ: Po absolvovaní prvého ročníka na lekárskej fakulte mi moja mama rozprávala o tom, ako je možné sa venovať niektorým medicínskym disciplínam už od samého začiatku štúdia, tým že ona sama pracovala ako demonštrátorka na katedre chémie u vtedajšieho prednostu profesora Valentína. Priznám sa, že tak mi „domotala hlavu“, že som si začal hľadať miesto študentskej vedeckej pomocnej sily na katedre fyziky, kde som vytrval jeden rok a v treťom ročníku som nastúpil ako ŠVPS u docenta Lišku na katedre biochémie, ktorý bol známym entuziastom a protagonistom študentskej vedeckej činnosti. Ten vo mne zažal plamienok vedeckej zvedavosti, ktorý sa rozhorel naplno a horí až do dnešných dní...

Pán profesor Hulín, donedávna dlhoročný prednosta katedry patofyziológie lekárskej fakulty, s ktorým som sa stretol v tom istom ročníku štúdia ma naučil manažérskym a organizačným otázkam usporadúvania študentských vedeckých odborných konferencií a moja láska organizovať kongresy takisto zostala vo mne do dnes. Navyše pán profesor ma presvedčil v šiestom ročníku štúdia, že sa mám dať na vedu, odporučil ma na Endokrinologický ústav SAV lebo vraj na endokrinológii v Bratislave objavili nový hormón – čím sa mysleli prioritné štúdie okolo nátriuretického peptidu objaveného profesorom Lichardusom, neskorším predsedom akadémie a veľvyslancom v USA. 

M. B.: Ktoré svoje pracovné úspechy považujete za najvýznamnejšie?

I. KLIMEŠ: Počas mojej, vyše 35-ročnej vedeckej kariéry som pracoval na viacerých významných pracoviskách v zahraničí a dosiahol som skutočne viacero zaujímavých a neskôr dobre citovaných vedeckých poznatkov. Začiatkom 80-tych rokov som mal to šťastie pracovať na špičkovom pracovisku v USA kde sme ukázali, že liečba pacientov – diabetikov 2. typu intenzifikovaným inzulínovým režimom vedie k výraznému poklesu inzulínovej rezistencie a zlepšeniu vyplavovania endogénneho (vlastného) inzulínu, čím sa zlepšila celková kompenzácia cukrovky. Pred desiatimi rokmi som založil v našom ústave DNA sekvenačné laboratórium na diagnostiku monogénových foriem cukrovky, ako aj vrodeného hyperinzulinizmu. V priebehu ďalších rokov sme zmapovali výskyt permanentnej novorodeneckej cukrovky na Slovensku, určili charakter mutácií od jednotiek draslíkových membránových iónových kanálov a klinicky vyskúšali oprávnenosť zmeny liečby tejto formy cukrovky z inzulínu na deriváty sulfonylmočoviny, čo boli vyslovene revolučné poznatky. Ak by som bol býval v živote objavil len to poznanie sumarizované vo vyššie uvedených troch riadkoch, ktoré viedli k zmene zopár viet v učebniciach diabetológie na celom svete – „tak sa môžem pokladať za úspešného vedca“. 

M. B.: Aktívne sa zapájate do medzinárodných a národných projektov, v ktorých ste zodpovedným riešiteľom alebo spoluriešiteľom. Mohli by ste spomenúť aspoň niektoré z nich?

I. KLIMEŠ: Jedným z prvých zahraničných projektov, do ktorého som sa zapojil začiatkom 90-tych rokov, bol program PECO, ktorý odštartoval moje „školácke roky“ v molekulárno-genetickom výskume diabetu na zvieracích modeloch. Výsledky ma stimulovali k založeniu DNA diagnostického laboratória, ktoré som dobudoval v súčasnosti na pracovisko európskeho charakteru. Rad genetických, diagnostických, farmakogenomických a základne-molekulárnych poznatkov sme dosiahli s podporou grantov APVV, Ministerstva zdravotníctva, štrukturálnych fondov a iných.

Výskumné zámery v oblasti lipidomiky, ako aj štúdium negatívnych účinkov polychlorovaných bifenylov na ľudské zdravie, čo je veda z iného súdočka, boli zase významne podporené tromi grantmi Európskej komisie v Bruseli – 5., 6. a 7.RP.  

M. B.: Aký je Váš názor na postavenie vedcov na Slovensku?

I. KLIMEŠ: Veda na Slovensku už roky sa hýbe vpred akýmsi očistcom, ktorý je daný chronickým podfinancovaním vedeckého výskumu, nízkymi zárobkovými možnosťami väčšiny vedeckej komunity (okrem niekoľkých vedeckých špičiek, ktorých renumerácia je takisto v porovnaní so zahraničím nie adekvátna), zastaranou stavebnou a technickou infraštruktúrou (čo čiastočne riešia možnosti aplikovať štrukturálne fondy operačných programov, napr. výskum a vývoj MŠVVaŠ SR). Tieto finančné prostriedky sú ale veľmi drahými peniazmi (zatiaľ na ich správu je potrebné obvykle prijať niekoľko manažérov pre ich náročné administratívne spracovanie, ktoré ako keby vychádzalo z premisy, že vedeckí pracovníci sa všetci v prvom kole snažia čosi ušklbnúť...). Netajím sa i poznaním, že niektorí vedeckí pracovníci podliehajú istému skeptickému hodnoteniu mojich snáh o vybavenie laboratórií špičkovými prístrojmi, ktoré podľa nich nebudú v najbližšej budúcnosti dostatočne využívané, lebo budú chýbať finančné prostriedky na prevádzku zariadení, a/alebo na mzdový fond pre mladých doktorandov a postdoktorandov, vracajúcich sa zo zahraničia späť domov na Slovensko, lebo štatutári organizácií nemajú financie na ich zaplatenie, ktoré by im umožnilo zakúpiť si byty, zariadenie, auto... tak aby mohli fungovať ako normálni mladí ľudia v našej spoločnosti.  Suma sumárum – práca vo výskumnom laboratóriu nemá už dlhodobo ten kredit na Slovensku akému sa tešia mladí či starí výskumníci v okolitých krajinách, ktoré sú všeobecne známymi ťahúnmi pokroku výskumu a vývoja, napr. v Nemecku, Rakúsku – kam prebieha tichý nenápadný exodus v zámorí trénovaných mozgov...

M. B.: Ako vnímate popularizáciu vedy na Slovensku a čo by jej podľa Vás prospelo?

I. KLIMEŠ: Popularizácia vedeckovýskumného diania a nových výsledkov vedy a výskumu na Slovensku len odráža – čo inak ani nemôže byť – základné financovanie vedy na Slovensku. Nemôžeme očakávať, že budeme mať popularizáciu vedy v krátkej budúcnosti na úrovni Spojených štátov amerických alebo Veľkej Británie, kde sa významné výsledky výskumu, publikované v špičkových medzinárodných vedeckých časopisoch, dostávajú prakticky ihneď po vyjdení predmetného časopisu na obrazovky televízií (v hlavných vysielacích časoch), na titulné stránky mienkotvorných denníkov či iných masovokomunikačných prostriedkov, kde tieto relácie sú moderované vychytenými moderátormi jednotlivých médií či hovorcami známych univerzít a fakúlt.

Na druhej strane istý posun vpred je možné identifikovať už aj na Slovensku, kde SAV, CVTI SR a verejnoprávna televízia STV 2 pristúpili ku koprodukcii a vysielaniu dlhodobého cyklu Spektrum vedy. Svoje miesto pod slnkom si istotne vydobyla už i Vedecká kaviareň, o čom svedčí i výber pozvaných rečníkov a vôbec práca Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti.

M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.

Rozhovor pripravila: PhDr. Marta Bartošovičová

Fotozdroj: Aktuality SAV 

Súvisiaci článok publikovaný vo Vedeckom kaleidoskope: Veda v CENTRE: Nové trendy vo výskume a liečbe monogénového diabetu

 Životopis prof. I. Klimeša.pdf

 

Copyright © 2008-2014 Centrum vedecko-technických informácií SR